Tisíce smutných tvárí politických väzňov, obrazy krutého zaobchádzania a metódy násilnej prevýchovy Ujgurov na Číňanov. Hekerom sa podarilo získať unikátne fotografie a dokumenty, ich autenticitu vyhodnocovalo 14 svetových médií.
Fotky, ktoré dali obetiam čínskeho teroru tvár. Tak by sa dali nazvať snímky z väzníc a prevýchovných táborov v čínskom Sin-ťiangu. Podľa odhadov je v nich zhruba milión Ujgurov a ďalších turkických a moslimských menšín. Peking už roky menšinových obyvateľov násilím mení na Číňanov. Teraz sme sa opäť dozvedeli viac o metódach a systéme, ktorý na to používa.
Západné štáty (USA, Spojené kráľovstvo, Francúzsko) už otvorene hovoria o genocíde Ujgurov. Podobný názor má veľká časť odborníkov a európskych politických elít. Únia za utláčanie Ujgurov uvalila na Čínu sankcie, odvety z Pekingu sa dočkala pätica europoslancov vrátane Slovenky Miriam Lexmann, ktorá otvorene hovorí o otroctve a genocíde v Sin-ťiangu.
Smutné tváre čínskej prevýchovy
Nové fotky a dáta získané hekermi z čínskych policajných databáz známe ako „Xinjiang Police Files“ po mesiacoch preverovania tímom investigatívcov 14 médií z 11 štátov sveta zverejnila britská BBC. Ide celkovo o desaťtisíce súborov.
Nové informácie ponúkajú podrobný pohľad na čínsky systém navzájom prepojených väzníc a prevýchovných zariadení, ktoré Peking predtým prirovnával k školám. Úrady podľa získaných dát zasahujú proti každému prejavu ujgurskej identity či islamu, klasickou zámienkou na uväznenie je zasa často používané obvinenie z terorizmu.
Celkovo hekeri získali policajné fotografie 5-tisíc zadržaných z prvého polroka 2018, vyše polovica z nich skončila v tábore alebo väznici. „Pri tých, ktorých poslali do prevýchovných táborov, vidno znaky, že neboli dobrovoľnými ‚študentmi‘, ako dlhodobo tvrdí Čína,“ vysvetľuje BBC.
Tvrdé metódy a tábor v Shufu
Aj v takzvaných prevýchovných zariadeniach či táboroch sú podľa dokumentov strážne veže, vojaci s guľometmi a ostreľovači, ktorí majú pri pokuse o útek povolenie zastreliť väzňov.
Putá a pásky cez oči sú štandardom aj v nemocnici či pri presune medzi budovami. Na násilnú prevýchovu väzňov používajú celé spektrum nástrojov. Bitky, nútené spievanie čínskych piesní, hlad, ale aj znásilňovanie či verejné ponižovanie.
BBC pomocou dokumentov približuje jeden z táborov nazvaný „Nové vzdelávacie a školiace centrum pre odborné zručnosti v okrese Shufu“. Nachádza sa južne od mesta Kašgar.
Podľa získaných dokumentov je v ňom vyše 3 700 takzvaných „študentov“ a 366 policajtov. Časť z nich má strelné zbrane, štíty, drevené palice a putá. Hliadkujú aj počas „vyučovania“ v učebniach.
Roky mučenia
Medzi dokumentmi je aj tajný prejav člena čínskeho politbyra Chena Quangua z roku 2017, ktorý bol spájaný s najtvrdšími represiami proti Ujgurom a straníckym lídrom v Sin-ťiangu. Vlani ho Peking vo funkcii vystriedal.
„Pre niektorých ani päť rokov preúčania nie je dosť. Akonáhle ich pustia, opäť sa objavia problémy, taká je realita v Sin-ťiangu,“ zaznelo v jeho prejave pred vojenskými a policajnými dôstojníkmi.
Vo viacerých získaných dokumentoch Čína priamo opisuje, ako pristupuje proti Ujgurom: „Zlomiť ich korene, zlomiť ich rodokmeň, väzby, zlomiť ich pôvod.“
Čína to popiera
Skupiny bojujúce za ľudské práva opakovane upozorňujú, že najmenej jeden milión Ujgurov a ďalších prevažne moslimských menšín skončil vo väzení a pracovných táboroch. Čína je tiež obviňovaná z násilnej sterilizácie ujgurských žien a nútených prác.
Peking obvinenia z nútenej práce Ujgurov v Sin-ťiangu popiera. Výcvikové programy, pracovné programy a lepšie vzdelávanie podľa neho pomáhajú potláčať extrémizmus a terorizmus v regióne.
Uniknuté materiály a zistenia investigatívcov potvrdzujú realitu, ktorá sa dostáva na svetlo sveta už roky. Cenné svedectvá prinieslo niekoľko bývalých väzňov či zbeh priamo z Číny.
Po olympiáde prišla OSN
Nedávna zimná olympiáda v Pekingu si vyslúžila symbolický diplomatický bojkot od viacerých štátov za systematické porušovanie ľudských práv. Jedným z dôvodov boli aj represie proti Ujgurom. Počas olympiády si novinári na vlastnej koži skúsili, ako vyzerá sloboda médií v čínskom podaní.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová v pondelok začala šesťdňovú návštevu Číny, počas ktorej pricestuje aj do regiónu Sin-ťiang. Bacheletovej cesta je prvou návštevou najvyššieho predstaviteľa OSN zodpovedného za oblasť rešpektovania ľudských práv za takmer dve desaťročia a prichádza v čase, keď je Peking obviňovaný z porušovania práv moslimov v Sin-ťiangu.
Bacheletovej príchodu predchádzali štyri roky vyjednávaní s Pekingom, no mnohí odborníci na ľudské práva sa obávajú „skreslenej návštevy a nemožnosti vidieť problémy ako celok“, konštatovala spravodajská televízia France 24.