Ujgurky prinášajú svedectvá o systematickom znásilňovaní v čínskych lágroch

O sexuálnom násilí v čínskych prevýchovných lágroch prehovorila Ujgurka Tursunaj C‘-a-wu-tun. Počas deväťmesačného pobytu v tábore Tursunaj ju spolu s inými ženami podľa jej slov pravidelne vynášali násilím z ciel do takzvanej tmavej miestnosti bez kamier, kde ich následne maskovaní muži, neraz skupinovo, znásilňovali. Mnohí z násilníkov pritom podľa Tursunaj nemali policajné uniformy, ale nosili civilné saká. „Navždy to bude tá najneodpustiteľnejšia jazva na mne,“ povedala 42-ročná Ujgurka, ktorá sa rozhodla podať svedectvo o sexuálnom násilí až po príchode do Spojených štátov.

Cesta do tábora

Hoci je Tursunaj Ujgurka, s manželom Kazachom žili roky v susednom Kazachstane. Pár sa vrátil do provincie Sin-ťiang až na konci roku 2016. Po príchode do Číny miestne úrady manželskému páru okamžite odobrali pasy a podrobili ich výsluchu. O niekoľko mesiacov neskôr oboch vyzvali, aby sa spolu s viacerými miestnymi Kazachmi a Ujgurmi zúčastnili na stretnutí. Po príchode na miesto určenia všetkých pozatýkali príslušníci čínskych bezpečnostných zložiek.

Svoj prvý pobyt v lágri popísala Tursunaj ako pomerne bezproblémový. Zadržané ženy podľa jej slov dostávali slušné jedlo a mohli si nechať telefóny. Prepustili ju už po mesiaci pre žalúdočné vredy. Jej muž, ktorého úrady tiež prepustili, dostal späť pas a vrátil sa za prácou do Kazachstanu. V marci 2018 vyzvali Tursunaj opäť na policajnú stanicu, kde jej oznámili, že potrebuje „získať viac vzdelania“.

Myslela som si, že ju mučia. Nenapadlo by mi, že ju znásilňujú

Druhý pobyt už Tursunaj popisuje inak. Vrátila sa síce do toho istého tábora ako predtým, láger však medzičasom zväčšili a prestavali. Číňania podľa jej slov ženy okamžite po príchode zoradili a odobrali im šperky, pričom náušnice im doslova strhávali spoločne so šatkami. Ujgurkám tiež vynadali za to, že nosia príliš dlhé šaty.

Prvých niekoľko mesiacov v lágri ženy nútili pozerať propagandistické programy. K prvému fyzickému násiliu došlo podľa Tursunaj až neskôr, keď ju počas vypočúvania ohľadom jej manžela údajne surovo dokopali.

Ujgurka pre novinárov ďalej opísala, ako krátko po tomto incidente v noci, po príchode maskovaného Číňania, z cely po prvý raz zobrali jedno z dievčat do inej miestnosti. „Hneď ako tam vošla, začala kričať. Ani neviem, ako by som to popísala – myslela som si, že ju mučia. Nikdy by mi nebolo napadlo, že ju znásilňujú,“ uviedla Tursunaj. Jej spolubývajúca sa vrátila približne po hodine. „Dievča sa po tom úplne zmenilo. S nikým sa nerozprávalo, len sedelo a ticho pozeralo pred seba ako v tranze. V celách bolo veľa žien, ktoré prišli o rozum“.

Niektoré z dievčat, ktoré v noci doviezli z ciel, sa podľa Tursunaj nikdy viac nevrátili. Ostatným sa stráž vyhrážala, aby nikomu nič nehovorili. „Nikomu nemôžeš povedať, čo sa stalo. Môžeš si len ticho ľahnúť. Systém je nastavený tak, aby človeka zlomil na duchu,“ povedala.

Prostitútkami proti svojej vôli

Výpoveď Tursunaj podľa spravodajskej stanice BBC, pre obmedzenia uvalené čínskou vládou, nemožno úplne overiť. Jej opis tábora však zodpovedá satelitným záberom a popis praktík je takmer identický s výpoveďami mnohých iných Ujgurov.

BBC tiež urobila rozhovor s kazašskou ženou zo Sin-ťiangu, ktorú podľa vlastných slov osemnásť mesiacov zadržiavali v táborovom systéme. Pre novinárov priznala, že ju stráže pravidelne nútili vyzliekať ujgurské ženy a dávať im putá. Následne ich nechávala osamote s čínskymi mužmi a miestnosti po nich upratovala.

„Mojou úlohou bolo vyzliecť im oblečenie po pás a nasadiť im putá, aby sa nemohli hýbať,“ povedala Gulzira Auelchanová. „Potom som tam nechala ženy a do miestnosti vošiel muž – nejaký Číňan zvonku alebo policajt. Ticho som sedela pri dverách, a keď muž opustil miestnosť, odviedla som ženu do sprchy“. Čínski muži podľa jej slov platili za to, že „si mohli vybrať tie najkrajšie mladé väzenkyne“.

Viacero svetových mocností kritizuje Čínu za vytvorenie táborov v regióne Sin-ťiang, kde je umiestnených viac ako milión Ujgurov či príslušníkov iných, prevažne moslimských menšín.

Čínska vláda spočiatku existenciu takýchto táborov popierala, neskôr povedala, že ide o takzvané školiace centrá, ktoré majú zabrániť tomu, aby títo ľudia páchali aktivity spojené so separatizmom a islamistickým terorizmom. O systéme čínskych prevýchovných lágrov v provincii Sin-ťiang sa môžete viac dočítať v článku nášho kolegu Petra Marka.