"Vláda využívajúc právo zakotvené v ústave vyhlasuje od dnešnej [utorňajšej, pozn. red.] polnoci stav vojnovej hrozby," povedal premiér.
Argumentoval vojnou na Ukrajine, ktorú vyvolalo Rusko a trvá už tri mesiace. Maďarsko sa od konfliktu dištancuje a na rozdiel od väčšiny členských štátov EÚ sa odmieta podieľať na dovoze vojenskej techniky a zbraní na Ukrajinu.
"Táto vojna znamená priebežnú hrozbu pre Maďarsko, ohrozuje fyzickú bezpečnosť, ale je aj hrozbou bezpečnosti dodávky energií pre hospodárstvo i rodiny, ako aj pre ich materiálnu bezpečnosť. Vidíme, že bruselské sankcie vedú k obrovskému ekonomickému rozvratu a k drastickému zvyšovaniu cien," vyhlásil Orbán.
Radno dodať, že Maďarsko reguluje ceny palív na čerpacích staniciach a neoblomne vetuje sankcie na dovoz ruskej ropy. Napriek ústupkom Bruselu ohľadom dlhšej lehoty na prestavbu maďarských rafinérií, aby mohli spracovať aj inú než ruskú ropu, a ponuke na finančné kompenzácie Orbán avizoval, že budúci týždeň na samite v Bruseli bude aj tak ropné embargo vetovať.
Obľúbená vláda dekrétmi
Vyhlásenie mimoriadneho stavu môže mať pomerne jednoduché vysvetlenie. V Maďarsku doteraz platil pandemický stav núdze, ktorý mal vypršať 31. mája, upozorňuje maďarský portál telex.hu.
Vláde umožňoval vydávať dekréty bez hlasovania v parlamente, ktoré automaticky platili 15 dní. Ich platnosť mohol potom predĺžiť parlament, čo je formalita, kedže v ňom Fidesz mal aj má ústavnú väčšinu. Ústavný právnik Zoltán Lomnici v rozhovore pre portál origo.hu vysvetľuje, že platnosť dekrétov by vypršala, keby sa skončil pandemický núdzový stav.
Vďaka novele ústavy sa situácia a okolnosti umožňujúce vyhlásiť mimoriadny stav rozšírili aj o prípady humanitárnej katastrofy a vojnového konfliktu v susednom štáte.
Za zmienku stojí, že vláda ho sama vyhlasuje a počas mimoriadneho stavu môže zrušiť platnosť zákonov, ktorým sú nadradené vládne dekréty - platné okamžite a schvaľované v parlamente až dodatočne.
Orbán avizoval, že v záujme pomoci rodinám v ťažkej ekonomickej situácii jeho kabinet založí fond na ochranu režijných nákladov domácností, do ktorého budú prispievať banky a korporácie zo svojho "nadmerného" zisku, ako aj fond obrany, z ktorého bude posilnená armáda.
Stúpenci a kritici núdzového stavu
Orbán a jeho stúpenci argumentujú tým, že kabinet potrebuje mať v čase vojny na Ukrajine možnosť rýchlo reagovať. „Vláda má v tejto situácii právo a povinnosť povýšiť národné záujmy nad všetko ostatné a vytvoriť podmienky na ochranu maďarského štátu a obyvateľov,“ tvrdí ústavný právnik Zoltán Lomnici.
Počas trvania stavu núdze majú poriadkové sily mimoriadne právomoci v boji proti nelegálnej migrácii na štátnych hraniciach i vo vnútrozemí krajiny. Bol preto vyhlásený aj počas migračnej krízy v roku 2015.
Kritici namietajú, že počas pandémie si vláda uzurpovala priveľké právomoci, napríklad si schválila možnosť uväzniť novinárov až na päť rokov za údajné zámerné šírenie nepravdivých alebo poplašných správ o koronavíruse.
Orbánova vláda dlhodobo čelí kritike za potláčanie kritiky a plurality médií a viaceré organizácie vrátane Reportérov bez hraníc (RSF) namietali, že zákon umožňoval umlčanie nepohodlných novinárov. Ešte pred vstúpením tohto zákona do platnosti obvinila nezávislé médiá zo zverejňovania dezinformácií o pandémii koronavírusu. RSF v správe vyjadrili obavy, že vláda prevezme úplnú kontrolu nad maďarskými médiami.
Porovnanie so Slovenskom
Naoko to niekomu môže pripomínať slovenskú zmenu ústavy z čias pandémie, ukazuje sa však niekoľko výrazných rozdielov.
Slovenská vláda mala počas pandémie mimoriadne právomoci. Účelovo a narýchlo sa menili viaceré zákony, koncom roka 2020 aj ústavný zákon o bezpečnosti štátu. Zmenil pravidlá tak, že po novele ho vyhlasuje vláda maximálne na 90 dní a predĺženie na 40 dní. Opakované predĺženie musí schváliť parlament najneskôr do 20 dní od vyhlásenia.
Núdzový stav síce dáva vláde posilnené právomoci a umožňuje obmedzenie niektorých občianskych práv, ale nedáva jej právo vládnuť dekrétmi právne silnejšími ako zákon.
Na Slovensku bol počas pandémie viackrát predlžovaný, ale prestal platiť vo februári tohto roka a politický systém už funguje štandardným spôsobom.
V súčasnosti na Slovensku ešte stále platí dvojnásobná mimoriadna situácia – pre hromadný prílev cudzincov na územie Slovenskej republiky v súvislosti s vojnou na Ukrajine a ešte stále pre pandémiu. Tá však na rozdiel od núdzového stavu nedáva vláde mimoriadne právomoci.
