Michal Čop

Začalo sa to ešte v októbri minulého roka, keď sa rokovalo o reforme nemocníc a Igor Matovič svojmu nominantovi vyčítal, že vôbec nebol v regiónoch, o ktorých sa v tejto reforme rozhoduje. Ďalšia kritika Lengvarského od šéfa strany prišla počas nezvládnutej štvrtej vlny pandémie koronavírusu, keď sme zaznamenali rekordné čísla úmrtnosti. Nasledovala kritika premiéra Hegera pre ministrovu neschopnosť riešiť krízu v zdravotníctve a dohodnúť sa s lekármi, ktorí hrozia štrajkom. Následne na verejnosť vyplával škandál, že Lengvarský nezvládol prípravu rekonštrukcie či výstavby nových nemocníc, a preto hrozí, že nám prepadnú peniaze z Plánu obnovy. No a napokon iniciatívne vydal vyhlášku, ktorá v maximálnej možnej miere liberalizovala úradnú zmenu pohlavia, čo vyvolalo kritiku približne dvadsiatky poslancov OĽaNO aj koaličnej strany Sme rodina. Premiér Heger ho vyzval na stiahnutie vyhlášky, Lengvarský hral na čas a potom tému "uzavrel" po svojom. A to tak, že jeho kauza vlastne trvá.

Igor Matovič, Richard Vašečka aj Marek Krajčí už otvorene hovoria o odvolávaní ministra. Avšak Lengvarský je pokojný. Zdá sa, že jeho stolička je stále pevná.

Ako je to možné? Ako je možné, že minister zdravotníctva, ktorý má za sebou toľko neúspechov, si aj napriek tomu, že je nestraník, trúfa ísť do konfliktov s predsedom strany, ktorá ho nominovala na jeho post, premiérom aj polovicou poslaneckého klubu OĽaNO?

Podľa ľudí z vnútra strany OĽaNO, s ktorými sme sa mali možnosť rozprávať, silná pozícia Lengvarského stojí na dvoch pilieroch – progresívnej ideológii a biznisových záujmoch v zdravotníctve.