Koniec progresivistickej utópie

Možno bez preháňania napísať, že Boudin je extrémny ľavičiar. Narodil sa dvom významným členom radikálnej organizácie Weather Underground, ktorá v 70. rokoch terorizovala Ameriku. Keď mal 14 mesiacov, jeho matka bola odsúdená na 20 rokov a otec na 75 rokov za účasť na lúpeži, pri ktorej zomreli traja ľudia, ochranka a dvaja policajti a ďalší traja boli zranení. Boudina vychovali ďalší dvaja členovia Weather Underground, ktorí unikli väzeniu za terorizmus len preto, že súd uznal, že FBI si pri ich stíhaní počínala nelegálne.

Hoci vyrastal v teroristickej rodine, dostalo sa mu elitného vzdelania. Z jeho adoptívnych rodičov sa stali vysokoškolskí učitelia. Vysokoškolskou profesorkou sa stala aj jeho biologická matka po prepustení z väzenia v roku 2003. Sám Boudin vyštudoval Oxford a Yale.

Ľavicová výchova sa na ňom ale evidentne podpísala. V roku 2009 napríklad gratuloval venezuelskému prezidentovi Hugovi Chávezovi k zrušeniu limitov na počet funkčných období. Tvrdí, že návštevy rodičov vo väzení ho presvedčili o potrebe kriminálnej reformy.

Prešiel na druhú stranu

Pôsobil ako obhajca, ale v roku 2019 teoreticky prešiel na druhú stranu, keď bol zvolený štátnym zástupcom. Prakticky však zostal obhajcom. Sľuboval, že nebude prenasledovať zločiny „kvality života“, ako sa v USA hovorí menším zločinom, ako je vandalstvo, graffiti, ale hlavne užívanie drog. Vlastne išlo o prevrátenú teóriu „rozbitých okien“, teda tvrdenie, že je potrebné stíhať aj menšie priestupky, pretože inak pocit bezprávia vedie k všeobecnému rozvratu. Vďaka aplikovaniu teórie „rozbitých okien“ sa v 90. rokoch podarilo ukončiť v New Yorku vlnu kriminality.

Boudin tak dokonca zastavil stíhanie pouličných drogových dílerov. Vraj ide len o malé ryby, on chce ísť po tých veľkých. Hlavne ale tvrdil, že malí díleri sú sami obeťami, ktoré k tejto práci donútili kriminálne gangy. Keby prestali platiť, mohli by ublížiť ich rodinám, napríklad v Hondurase, odkiaľ podľa Boudina pochádzala azda až polovica pouličných dílerov.

Boudinove reformy mali celkovo vplyv na vlnu zločinnosti v meste. Je pravda, ako upozorňovali jeho zástancovia, že v počte naozaj závažných zločinov, napríklad vrážd, San Francisco zostávalo pod americkým priemerom. Lúpeže ale vystrelili od roku 2019 o 40 percent. Vykrádanie áut je nadpriemerné. Z mesta odchádzajú lekárnické reťazce, ktorým sa pre lúpeže neoplatí ďalej v meste obchodovať. Reťazec Walgreens tak v meste zatvoril sedem pobočiek a tvrdí, že krádeže v San Franciscu sú štvornásobné oproti národnému priemeru. Mesto s tým nič nerobí. V roku 2011 sa až 70 percent prípadov krádeží v obchodoch končilo zatknutím, v roku 2021 to bolo 15 percent.

Potom je tu epidémia narkotík. V meste sa množia prípady predávkovania, stratených existencií a bezdomovcov. Ľudia si otvorene pichajú drogy na ulici. V roku 2020 tak 700 obyvateľov San Francisca zomrelo na predávkovanie, v rovnakom období ich zomrelo na covid 261.

Zmena za poslednú dekádu

Aby sme boli spravodliví, nie je to iba vina Boudina. Ako opisuje v časopise The Atlantic sanfranciská rodáčka Nellie Bowlesová, vždy išlo o voľnomyšlienkárske a progresívne mesto. V detstve stretávala na uliciach nahých hipíkov a drogy sa považovali za súčasť tamojšieho života.

Lenže zhruba v posledných desiatich rokoch sa niečo zmenilo. Do mesta dorazil fentanyl, nevyspytateľná droga, po ktorej počet predávkovaných začal rýchlo rásť. Po druhé sanfranciské voľnomyšlienkárstvo to dotiahlo do logického dôsledku. Bezdomovectvo, drogová závislosť, a dokonca smrť sa začali vnímať ako individuálne rozhodnutie, do ktorého nemá nikto čo hovoriť.

Mesto tak zriadilo napríklad špeciálne slumy pre bezdomovcov a drogovo závislých, kde dostanú zadarmo najesť, môžu sa umyť, dostanú nové oblečenie a stanový prístrešok. Pod dohľadom lekárov a sociálnych pracovníkov sa tam môžu oddávať drogovému raušu. Podľa progresívnej teórie ich nesmie nikto súdiť a cieľom je minimalizovať nebezpečenstvo, napríklad tým, že dostanú čisté ihly.

Bowlesová opisuje dva zarážajúce prípady. V jednom sa po ulici potácal zakrvavený bezdomovec. Keď ale prišla sanitka, objavili sa tam aj aktivisti za práva bezdomovcov, ktorí ho informovali, že má právo odmietnuť liečbu. Tak sa aj stalo a záchranári ho nechali zakrvaveného na ulici. V druhom prípade sa Bowlesová zmieňuje o matke, ktorá si želá, aby sa jej drogovo závislý syn dostal do väzenia, pretože sa domnieva, že to je jediný spôsob, ako ho zo závislosti dostať.

Mesto úpadku

San Francisco je celkovo mesto v úpadku. Zločinnosť stúpa, množia sa mŕtvi bezdomovci a všeobecný neporiadok. K tomu treba pripočítať astronomické ceny za bývanie. Čiastočne je to spôsobené prisťahovaním sa veľkého počtu kráľovsky bohatých zamestnancov v neďalekom Silicon Valley. Prispela však k tomu aj skutočnosť, že v meste je takmer nemožné čokoľvek nové postaviť. Zákony umožňujú aktivistom blokovanie novej výstavby takmer donekonečna a developer je sprosté slovo.

Situácia sa začala meniť počas pandémie, keď rodičia s hrôzou zistili, že vedenie mestských škôl vôbec nezaujíma čo najrýchlejší návrat detí do tried, ale skôr odstraňovanie rasizmu a ďalšia progresivistická agenda. Príznačné bolo, keď rada pre vzdelanie zablokovala, aby sa Seth Brenzel ujal miesta v komisii reprezentujúcej rodičov. Hoci bol členom menšiny – Brenzel je gay, na jeho smolu je zároveň beloch. Zdvihla sa vlna odporu, že bielych je vo výbore už príliš a majú uvoľniť miesto čiernym. Z desiatich členov boli bieli traja.

Pre neschopnosť tak rodičia odvolali troch členov rady, čo bola prvá lastovička meniacich sa pomerov. Odvolanie Boudina je ďalšia. Starostka London Breedová, ktorá ešte pred pár rokmi podporovala hnutie za odobratie peňazí polícii, teraz úplne otočila.

Pre progresívne krídlo demokratov to znamená zásadný problém. Republikáni v San Franciscu takmer nebývajú. Napriek všetkému osočovaniu, že ide o pravicovú konšpiráciu, ide o boj vo vnútri Demokratickej strany. Navyše vzburu proti Boudinovi aj členom rady pre vzdelanie viedli Američania ázijského pôvodu, teda členovia etnickej menšiny. Ak progresivisti musia čeliť vzbure v takom meste, ako je San Francisco, vo zvyšku krajiny majú evidentne stopku. Ukazuje sa, že ľudia nechcú progresivistickú utópiu, ale čisté mesto, nízku zločinnosť, dobré školy a to, aby im pred prahom nezomierali bezdomovci.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.