Ako sa vďaka surovému umeniu stávajú z duševne chorých umelci

V občianskom združení sa tejto forme terapie venujú naplno. Využívajú viacero zložiek arteterapie, od dramaterapie, muzikoterapie, kreatívneho písania až po samotné maľovanie. Po celom Slovensku je viacero takých združení. Obrazy, ktoré sa vytvorili, priniesli na výstavu do Bratislavy.

Zorganizovať takúto výstavu nie je podľa slov ilustrátora, maliara a pedagóga Dušana Nágela jednoduchá záležitosť. „Spolu s Vladimírom Kordošom sa tomu venujeme vo voľnom čase, radi by sme už aj naše skúsenosti odovzdali ďalej, no zatiaľ nie je komu,“ konštatuje Nágel. Ide o diela, ktoré síce vytvorili ľudia s duševnými poruchami, ale s nadaním. No veľakrát sa im stalo, že ak povedali, o čo konkrétne ide a čo znamená art brut, tak galérie nemali o výstavu záujem.

Umelci zapálení pre umenie a pomoc

Tomuto umeniu sa Vladimír Kordoš a Dušan Nágel začali venovať pred rokmi: „Vlado mal skúsenosť s duševným ochorením v rodine a keď sa bol pozrieť v dennom stacionári v Podunajských Biskupiciach, videl tam možnosť arteterapie. A to ho postrčilo k myšlienke, že aj on by mohol s takými ľuďmi pracovať,“ spomína si na začiatky Dušan Nágel.

V roku 2003 Kordoš prijal výzvu od inštitúcie Liga za duševné zdravie, kde sa na pravidelných stretnutiach začal venovať ľuďom s problémami. Nágel vtedy pôsobil aj na základnej umeleckej škole. Keď ho oslovili na spoluprácu z Rehabilitačného strediska Rosa, aby mu raz týždenne priviezli deti s duševnými poruchami, súhlasil.

„Keď som mal s týmito deťmi trochu skúsenosť, tak ma Vlado vyzval, nech sa k nim pridám, i keď on sa venoval iba dospelým ľuďom. Ja som to z takého môjho vnútorného záujmu prijal a viedli sme to tam pomerne dlhý čas,“ spomína si Nágel.

Prvá výstava bola pred desiatimi rokmi

Prvú výstavu art brut, ktorú spolu Nágel s Kordošom pripravili, bola v roku 2013 v Galérii 19, ďalšia bola v Galérii Čin Čin. Ich prácu si neskôr všimol Antonín Krejčíř, riaditeľ ateliéru Kreat v Brne, ktoré sa venuje podobnému umeniu. Oslovil ich preto na spoločnú spoluprácu.

„Mám vzťah k výtvarnému umeniu a dostal som sa do situácie, keď sme sa spolu s kolegyňou rozhodli založiť neziskovú organizáciu Kunštát Pro Futuro, vďaka ktorej sme vybudovali zmyslovú záhradu. Pôvodný plán bol však vytvoriť miesto, kde by sa mohli stretávať ľudia so zrakovým hendikepom. Nainštalovali sme tam výtvarné objekty, sochy, popisy v Braillovom písme. Záhrada sa ďalej rozširovala aj tým, že sme tam vysádzali stromčeky,“ hovorí o svojich začiatkoch Antonín Krejčíř z ateliéru Kreat. So svojimi slovenskými umeleckými kolegami spolupracuje už desať rokov.

Umeniu art brut sa venovali aj v novom dokumente Ľubomíra Štecka Drsne a nežne, v ktorom vystúpili slovenskí aj českí tvorcovia. Zámerom dokumentu bolo priblížiť život duševne chorých.

Klienti, z ktorých sa stávajú kolegovia

Klienti, s ktorými pracujú, mávajú nadanie aj na viacero vecí. Ich klient Daniel väčšinou ku každému svojmu obrazu napíše aj text. Venuje sa poézii, ktorú píše na veľmi dobrej úrovni v slovenčine aj v češtine. Jeho tvorba vyšla aj v zborníku. Umenie mu po každej stránke veľmi pomáha. Aj napriek tomu, že študoval fyziku a matematiku, našiel záľubu v ňom.

Niektorých svojich klientov už dnes považujú ich učitelia takmer za svojich kolegov. Jedným z nich je aj Róbert, ktorý je vášnivým športovcom. Jeho ataky, ktoré prerástli do duševnej choroby, majú korene ešte v škole, kde Róberta šikanovali. Vo svojej tvorbe sa venuje prevažne portrétom. Dokonca v meste, v ktorom žije, mal v galérii vystavené svoje obrazy spolu s ďalšími autormi. Minulý rok dokonca reagoval na výzvu, v rámci ktorej mali ľudia posielať obrazy anglickej kráľovnej, spomedzi všetkých malieb vybrali práve tú Róbertovu.

Fotky: archív Matúša Zajaca