Radno dodať, že v europarlamente prevládajú viac-menej zelené názory a poslanci nesú na rozdiel od ministrov v Rade EÚ menšiu politickú zodpovednosť.
Prvé hlasovanie v Rade
Teraz sa o zákaze prvýkrát hlasuje v Rade EÚ, kde je už pomer síl a hlasovacia matematika zaujímavejšia. Nenechajte sa však zmiasť, nemal by padnúť definitívny verdikt, skôr sa ukážu nálady a postoje členských štátov. Bude to prvé hlasovanie v Rade a takmer isto bude nasledovať štandardný európsky legislatívny proces plný rokovaní medzi členskými štátmi a europarlamentom.
Pozastavme sa najprv pri Nemecku. Tamojšia vláda zákaz predaja klasických áut v roku 2035 podporovala. V kuloároch zaznievalo, že s návrhom prišla priamo automobilka Volkswagen. Nebolo by to úplne prekvapivé, tlak EÚ na elektromobilitu je dlhodobo silný, politický vývoj k tomu smeroval. Elektrické autá sú drahšie, jednoduchšie na výrobu a počíta sa s dotovaním predaja.
Minulý týždeň si však postavil hlavu minister financií a líder koaličnej liberálnej strany FDP Christian Lindner. Na stretnutí s vplyvným nemeckým priemyselných združením BDI povedal, že tento návrh je „chybný“ a nemecká vláda s ním „nebude súhlasiť“.
Portál Politico upozorňuje, že ak v nemeckej vláde nie je zhoda na jednotnej pozícii, príslušný minister sa pri hlasovaní v Rade EÚ musí zdržať. Utorok ukáže, či Lindner v postoji vytrval, alebo sa napokon tlaku koaličných partnerov poddal.
Nemecká pozícia je dôležitá, keďže v Rade sa spravidla hlasuje kvalifikovanou väčšinou – na schválenie opatrenia musí byť za 55 percent štátov, ktoré zároveň reprezentujú 65 percent obyvateľov EÚ. V skratke, bez ľudnatého Nemecka nie je jednoduché splniť druhé kritérium.
Slovensko medzi piatimi odporcami
Proti zákazu spaľovacích motorov v aktuálnej podobe sa postavilo aj Slovensko. Spolu s Rumunskom, Bulharskom, Talianskom a Portugalskom žiada ústupky. Po vzore konzervatívnych europoslancov chce v roku 2035 skresanie predaja klasických osobných vozidiel o 90 percent (úžitkových o 80 percent) a úplný zákaz pri oboch kategóriách chce posunúť na rok 2040.
To však vieme z uniknutých dokumentov, ktoré má k dispozícii agentúra Reuters. Štandard oslovil v pondelok ráno rezort životného prostredia a hospodárstva s otázkami, ako bude Slovensko hlasovať. Napriek vážnosti témy ani od jedného úrady do uzávierky (pondelok o deviatej večer) odpoveď nedostal.
Slovensku ako poprednému výrobcovi áut pritom ide o veľa. Na veľké fabriky je naviazaných mnoho subdodávateľov a menších firiem, v ktorých robia tisíce Slovákov. Prechod na konštrukčne jednoduchšie elektromobily môže spôsobiť, že prídu o prácu.
Komisia však namieta, že odsúvanie zákazu spaľovacích motorov znemožní dosiahnutie uhlíkovej neutrality do roku 2050.
Podľa dostupných informácií malo Slovensko minulý týždeň jeden návrh, ktorý by umožnil po roku 2035 nielen elektromobily, ale aj vozidlá s ekologickými palivami.
„V praxi by to znamenalo, že po roku 2035 by sa zákaz nevzťahoval na iné alternatívne palivá, ako sú vodíkové pohony, biopalivá a iné syntetické palivá, ktoré by mali nulové emisie, teda aby žiadna technológia nebola preferovaná – v tomto prípade elektromobilita – pred ostatnými technológiami,“ uviedlo pred týždňom pre Štandard ministerstvo životného prostredia.
Na ktorú stranu sa prikloní Česko?
V zvláštnej pozícii sa ocitlo Česko. Šestica europoslancov za vládnu ODS a KDÚ-ČSL hlasovala za zmiernenie zákazu (napríklad Vondra, Zahradil či Zdechovský).
Ministerka životného prostredia za ľudovcov Anna Hubáčková sa vyjadrila, že rok 2035 je pre ňu prijateľný. Premiér Petr Fiala zasa povedal, že je za kompromisné riešenie a obmedzenie o 90 percent.
Do toho Česko v piatok prevezme od Francúzska predsedníctvo v Rade EÚ, počas ktorého sa od neho očakáva riadenie rokovaní a určité proeurópske líderstvo, prinajhoršom nestrannosť pri presadzovaní legislatívnych návrhov z dielne eurokomisie. Zákaz predaja áut so spaľovacím motorom je jedným z nich.
