Autám so spaľovacím motorom úplne neodzvonilo. Pre bohatých zostanú naďalej dostupné

Jedno z kľúčových hlasovaní z hľadiska dopravy a emisných pravidiel. Napokon vzišiel kompromis, ktorý zohľadnil námietky viacerých členských štátov.

Automobilová veľmoc Slovensko sa stavalo proti úplnému zákazu spaľovacích motorov v osobných a menších úžitkových vozidlách od roku 2035. Spolu s Rumunskom, Bulharskom, Talianskom a Portugalskom žiadalo ústupky. 

„Slovensko prichádza na dnešné rokovanie s jasným návrhom a cieľmi, chceme dosiahnuť kompromis. Pre nás je kľúčové udržať verejnú podporu pre zelenú transformáciu,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Michal Kiča pri príchode na rokovanie ministrov.

Podľa Kiču to bolo jedno z najdôležitejších hlasovaní za ostatných desať rokov, priznal náročné rokovania. „Pre Slovensko je kľúčové udržanie CO₂ štandardov pre spaľovacie motory. Myslíme si, že je tu priestor na posun,“ doplnil štátny tajomník.

Predaj osobných áut a malých úžitkových vozidiel s benzínovým a naftovým motorom sa formálne v roku 2035 skončí. Má to však niekoľko ale.

Výnimky

V hre sú alternatívne technológie, ako sú syntetické palivá alebo plug-in hybridy, ak pomôžu dosiahnuť úplné odstránenie emisií skleníkových plynov.

Ministri životného prostredia na stretnutí v Luxemburgu tiež schválili päťročné predĺženie výnimky z povinností týkajúcich sa CO₂, ktorá je udelená výrobcom, produkujúcim menej než 10-tisíc vozidiel ročne, do konca roka 2035.

Nemeckí liberáli cúvli

Nemecká vláda spočiatku zákaz predaja klasických áut v roku 2035 podporovala. V kuloároch zaznievalo, že s návrhom prišla priamo automobilka Volkswagen. Nebolo by to úplne prekvapivé, tlak EÚ na elektromobilitu je dlhodobo silný, politický vývoj k tomu smeroval. Elektrické autá sú drahšie, jednoduchšie na výrobu a počíta sa s dotovaním predaja.

Ešte minulý týždeň sa postavil proti návrhu minister financií a líder koaličnej liberálnej strany FDP Christian Lindner. Tvrdil, že nemecká vláda s úplným zákazom spaľovacích motorov nebude súhlasiť.

Nemecko napokon zmenilo názor, ako v deň hlasovania povedala ministerka životného prostredia Steffi Lemkeová, a pridalo sa k väčšine ostatných štátov. Súhlasila s kompromisným riešením, ktoré navrhovalo aj Slovensko, aby sa po roku 2035 mohli používať alternatívne syntetické palivá.

Obaja súhlasili

Prvé hlasovanie v europarlamente o zákaze vozidiel so spaľovacím motorom ukázalo, že návrh má podporu. Pred troma týždňami krok podporili europoslanci, väčšina hlasovala za, a to aj v radoch slovenských zástupcov. Proti boli poslanci Miriam Lexmann a Ivan Štefanec (obaja KDH), Eugen Jurzyca (SaS) a exkotlebovci Milan Uhrík (v súčasnosti Republika) a Miroslav Radačovský.

Námietky nočným hlasovaním dali najavo členské štáty. Keďže sa hlasuje kvalifikovanou väčšinou, nehrozí právo veta od jediného štátu, ako sme to videli pri sankciách, korporátnej dani alebo iných témach, kde bol potrebný jednohlasný súhlas.

Konečná podoba emisných opatrení bude výsledkom rokovaní medzi europarlamentom a Radou EÚ, ktoré sa pri výnimkách rozchádzajú.

Zákaz, ale nie úplný

Hoci európske inštitúcie podporili ukončenie predaja vozidiel s benzínovým či naftovým motorom od roku 2035, predsa len nejde o úplný zákaz. Upozornil na to ekonóm Adrien Fabre.

Naďalej zostáva v platnosti nariadenie, ktoré určuje limity pre emisie automobilov. Momentálne v EÚ platia normy, podľa ktorých osobné vozidlá nesmú vypúšťať viac ako 105 gramov CO₂ na kilometer. Už v súčasnosti platí, že automobilka platí za každý gram emisií navyše pokutu 95 eur za každé vozidlo, ktoré normu prekračuje.

V roku 2035 už nebude limit 105 ale 0 gramov. V praxi to bude znamenať, že pokuta sa vyšplhá na zhruba 10-tisíc eur (95 eur × 105 gramov). Dostane ju síce výrobca, čo sa logicky prenesie do konečnej ceny. Bohatší zákazníci si teda za päťciferný príplatok zrejme budú môcť auto so spaľovacím motorom naďalej kúpiť.

Prešli aj ďalšie opatrenia

Ministri schválili celkovo päť opatrení z klimatického balíčka FitFor55, ktorý má za cieľ znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 oproti roku 1990. Medzi návrhmi bol každoročný systém znižovania emisií v členských štátoch, revízia systému obchodovania s emisiami (systém ETS), zmeny vo využívaní pôdy či zriadenie Sociálno-klimatického fondu na kompenzáciu energetickej chudoby.

Veľké rozpory boli pri klimatickom fonde. Južanské štáty žiadali, aby bol v objeme 72 miliárd eur. Báli sa, že hrozí vznik celoeurópskej verzie Hnutia žltých viest, ktoré vyše roka protestmi paralyzovali Francúzsko.

Napokon sa fond skresal na 59 miliárd, čo je bližšie k návrhom fiškálne konzervatívnych severských štátov a Nemecka.