Vyradí europarlament plyn a jadro zo zoznamu udržateľných zdrojov? Slovensko si jadro nechce nechať vziať

Na sklonku minulého roka Európska komisia (EK) urobila dlho odkladané politické rozhodnutie – zaradila jadro a plyn medzi takzvané zelené, respektíve udržateľné spôsoby výroby elektriny. Za jadro lobovalo vyše desať štátov na vrátane Francúzska a Slovenska, plyn zas bol dôležitý pre Nemecko, ktoré potrebovalo vykryť výpadok zdrojov počas prechodu na obnoviteľné zdroje pri avizovanom vypnutí jadrových elektrární.

KomentárJadro a plyn dostali od Komisie zelenú pečať. Slovensko jasá, Viedeň sa chce obrátiť na európsky súd

Oba zdroje energie vo februári EK zaradila medzi zelené, respektíve prechodné pri postupnom znižovaní emisií v rámci Taxonómie EÚ, čo je hodnotiaci systém, v ktorom sú zahrnuté environmentálne udržateľné ekonomické činnosti.

Na obe technológie tak dala možnosť čerpať miliardy eur z európskej pokladnice určené na dekarbonizáciu, ale len pri splnení osobitných podmienok.

EK odstránila pri plyne niekoľko čiastkových termínov. Nechala len medzník v roku 2035, odkedy budú musieť firmy využívajúce zelené investície používať len nízkoemisné plyny. Pri jadre zostali podmienky do veľkej miery zachované, štáty budú musieť do roku 2050 vybudovať hlbinné úložiská na vyhorené jadrové palivo.

EkonomikaEurokomisia zaradila plyn a jadro dočasne medzi ekologické zdroje. Rakúsko to napadne na súde

Rakúsko proti, ozývalo sa aj Nemecko

K najhlasnejším kritikom jadrovej energie v EÚ patrí Rakúsko. Malo výhrady k českým a slovenským jadrovým elektrárňam. Namieta, že je to environmentálne škodlivý spôsob výroby elektriny.

Zelení a socialisti sa ozývali proti argumentujúc, že jadro a plyn nie sú udržateľné zdroje energie. Potom prišla vojna na Ukrajine, sankcie, výpadky dodávok plynu a všetko sa zmenilo.

Nemecko sa ešte v máji ozývalo proti jadru, ale nakoniec sa proti návrhu eurokomisie nepostavilo. Po zastavení projektu plynovodu Nord Stream 2 a vypnutí plynovodu Jamal nasledovali náhle výpadky Gazpromu, ktoré ruská firma ospravedlňuje technickými problémami, ale Nemci tomu neveria.

Začali špekulovať, že by predsa len predĺžili prevádzku jadrových elektrární, pokračujú vo využívaní uhlia, zháňajú plyn, kde sa dá – plánujú budovať LNG terminály na mori a plyn prepravovať vo vyvlastnených potrubiach Nord Streamu 2.

EkonomikaEÚ prvýkrát doviezla viac plynu z USA ako z Ruska. Nemci prišli so zaujímavým nápadom pre Nord Stream 2

Členské štáty to mohli zablokovať

Klasifikáciu energetických zdrojov nechali členské štáty a EP na eurokomisiu, ktorá jadro a plyn podporila. To znamená, že do jej návrhu nemôžu zasahovať. Môžu ho ako celok iba schváliť alebo odmietnuť. Čas majú do polnoci 11. júla.

Rada EÚ ho môže zastaviť posilnenou kvalifikovanou väčšinou. To znamená, že najmenej 72 percent členských štátov (20 z 27 štátov) zastupujúcich najmenej 65 percent obyvateľstva EÚ by muselo byť proti, čo je veľmi nepravdepodobné.

Lenže tento krok zatiaľ žiaden štát neinicioval, Štandard sa preto obrátil na Radu EÚ. „Ak chce Rada návrh vetovať, potrebuje na to posilnenú kvalifikovanú väčšinu, teda 20 štátov. Nemusíme organizovať hlasovanie. Zatiaľ sme takú väčšinu nedosiahli, takže je nepravdepodobné, že budeme návrh vetovať,“ uviedla hovorkyňa Rady EÚ Katharina Pauschová-Homblová.

Na rade je však europarlament, ktorý návrh môže zablokovať absolútnou väčšinou hlasov (353 europoslancov), nezávisle na postoji členských štátov. V tom prípade bude musieť EK návrh stiahnuť alebo prepracovať. A medzi europoslancami je kritikov plynu a jadra omnoho viac.

Hlasovanie môže byť tesné

Štandard oslovil všetkých slovenských europoslancov s otázkou, ako sa k návrhu postavia a či podporia námietku proti tomu, aby bolo jadro a plyn na zozname udržateľných zdrojov. Väčšina sa postavila na stranu Komisie. Rokovali v utorok, hlasovanie je v stredu.

Môže byť tesné, čo sa ukázalo pred troma týždňami, keď veto podporili europoslanci vo Výbore pre hospodárske a menové veci a vo Výbore pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, keď 14. júna 2022 prijali námietku proti návrhu Komisie.

„Ak by sme čelili situácii spred polroka, keď Komisia navrhla rozšíriť taxonómiu aj o plyn a jadro, hlasoval som by proti tomuto návrhu, čiže námietku by som podporil. Ale vzhľadom na vývoj na trhu s energiami, a vôbec čeliac energetickým výzvam v dôsledku vojny na Ukrajine, námietku proti zaradeniu jadra a plynu do taxonómie podporiť nemôžem, lebo by to mohlo oslabiť našu energetickú bezpečnosť, vytvoriť tlak na ďalšie zvyšovanie cien a prehĺbiť chudobu,“ uviedol europoslanec Robert Hajšel (S&D).

Podľa neho jadro a plyn momentálne jednoducho Slovensko potrebuje.

„Bez jadrovej energie a plynu sú európske ciele zelenej dohody nereálne a dlhodobo presadzujem ich zahrnutie do zelenej taxonómie. Pre Slovensko majú jadrová energia a plyn nezastupiteľné miesto v energetickom mixe. Očakávam, že za takýto realistický prístup zahlasuje väčšina europoslancov,“ hovorí Ivan Štefanec (EĽS).

Podobne sa vyjadril europoslanec Miroslav Radačovský (nezaradený), ktorý odmieta podporiť veto. „Ako vyštudovaný energetik rozhodne podporím zadefinovanie jadrovej energie a zemného plynu ako tranzitného, respektíve čistého paliva,“ uviedol Milan Uhrík (nezaradený).

Rovnako bude hlasovať tiež europoslanec Eugen Jurzyca (EKR). Argumentuje stanoviskom vedcov. „Podľa Vedeckej služby Európskej komisie (JRC) analýzy neodhalili žiadne vedecky podložené dôkazy o tom, že jadrová energia viac škodí ľudskému zdraviu alebo životnému prostrediu ako iné technológie na výrobu elektriny, ktoré sú už zaradené do Taxonómie,“ vysvetlil Jurzyca s tým, že jadro je podľa neho udržateľné.

Spomedzi europoslancov, ktorí na naše otázky reagovali, má jediný opačný postoj ľudovec Vladimír Bilčík (EĽS). „V hlasovaní o taxonómii nepodporím delegovaný akt Európskej komisie, a to z troch hlavných dôvodov. Prvý dôvod sa týka nerovných podmienok pre investície v oblasti jadrovej energetiky. V prípade, že by navrhovaná taxonómia prešla, tak by z nej ekonomicky mohli ťažiť len niektoré členské štáty. V rámci jadrovej energetiky by profitovali len tie krajiny, ktoré majú bezpečnú infraštruktúru na skladovanie jadrového odpadu alebo ju plánujú vybudovať do roku 2050, čo v súčasnosti spĺňa len Francúzsko, Švédsko a Fínsko. Na základe týchto podmienok by sme teda ani na Slovensku nemohli investovať do jadrových elektrární,“ povedal pre Štandard.

Rovnako mu prekáža, že aj pri plyne spĺňa kritériá len niekoľko členských štátov. Tiež namieta, že do návrhu eurokomisie nemali šancu zasahovať a upraviť jeho znenie.

Europoslanci sa zhodnú v tom, že hlasovanie bude tesné, na odhade výsledku však nie. Hajšel si výsledok odhadnúť netrúfal, Jurzyca a Štefanec očakávajú, že jadro a plyn zostanú medzi udržateľnými zdrojmi. Uhrík sa obáva, že prevládnu hlasy za vetovanie návrhu eurokomisie.