NATO neštekalo na Rusko. Na Rusov po prekročení hraníc štekali psy, hovorí veľvyslanec Ukrajiny pri Vatikáne
Rusi sa stali obeťami svojej vlastnej propagandy. Mám pochybnosti, či pápežov prístup osloviť ruskú stranu môže mať úspech. Vzťahy medzi Ukrajinou a Svätou stolicou sa uberajú vynikajúcou cestou. Hovorí to v rozhovore pre Štandard veľvyslanec Ukrajiny pri Svätej stolici Andrij Juraš.
Veľvyslanec Ukrajiny pri Svätej stolici Andrij Juraš. Foto: Bohumil Petrík
|
Excelencia, váš syn je najmladší poslanec v národnom parlamente a v aktuálnej vojne bojuje ako vojak. Viete, kde sa práve nachádza?
Nedávno som s ním telefonoval. Je v Donbase, neviem kde, nedá sa to presne povedať. Prednedávnom bol v Kyjeve, lebo zasadal parlament a vtedy tam musí byť, keďže je aj poslanec. Deň po skončení zasadnutia sa vrátil. Má špeciálne dovolenie od svojho veliteľa, aby v tomto prípade mohol byť mimo vojenskej povinnosti.
Svoj diplomatický pas pre terajšie pôsobisko ste získali na talianskej ambasáde v Kyjeve v deň vypuknutia ruskej invázie na Ukrajine.
Bol to mystický, osobitný a neveľmi príjemný deň. Aj keď som veľvyslanec pri Svätej stolici, dokumenty sa vybavujú na talianskej ambasáde. Šiel som si po pas okolo siedmej hodiny ráno a ako som čakal vo dvore veľvyslanectva, počul som blízko letieť lietadlo. Nevidel som ho, lebo bola hmla. Nebolo to príjemné, pretože niekoľko hodín predtým sme počuli prvé výbuchy, ktoré nás zobudili. Začiatok bol nesmierne ťažký, každý bol veľmi vážny a uvedomoval si, že život sa zmení.
Máte novinky o pápežovej ceste do Kyjeva?
Mám rovnaké novinky ako ktokoľvek iný. Potom, čo sa Svätý Otec vráti z návštevy Kanady, možno čakať konkrétny plán. Verím, že Svätý Otec v niektorom zo svojich príhovorov či v modlitbe povie, že určil dátum. Bude to dôležité a Ukrajina mnoho ráz potvrdila pozvanie.
Ako vnímate pápežov prístup k vojne vo vašej domovine?
Od začiatku februára, keď si všetci uvedomovali, že Rusko má záujem začať vojnu, bol prístup Svätej stolice vážny. Ťažko nájsť deň, v ktorom by odvtedy chýbala Ukrajina v programe Svätého Otca či ďalších vysokých predstaviteľov Svätej stolice. Kladie veľmi osobitný dôraz na vojnu na Ukrajine. Je dôležité, že ju definoval ako „barbarskú vojnu“.
V rozhovore pre taliansky denník začiatkom mája sa však zamyslel, aký zmysel by cesta mala, ak by sa deň po jeho odchode opäť začalo bombardovanie.
Nanešťastie, bombardovanie je hrozná realita. Osobne a v mene mojej krajiny chcem oceniť ochotu Svätého Otca zastaviť bombardovanie. Nevieme, čo je v hlave ruského prezidenta Vladimira Putina či jeho veliteľov, ktorí dávajú rozkazy, ktoré mesto zasypú bombami. Charkov, Mykolajiv, územie Donbasu či Vinnyce, kde zahynuli dve deti a lekári v zdravotníckom centre. Kto by si pomyslel, že tam bomby zasiahnu a za bieleho dňa? Verím, že aj takí blázniví a nepredvídateľní ľudia ako ruský prezident Vladimir Putin a jeho tím nebudú bombardovať Ukrajinu počas návštevy Svätého Otca.
Ukrajinský veľvyslanec pri Svätej stolici Andrij Juraš. Foto: Bohumil Petrík
Takže je to fakt, že pricestuje.
Pricestuje. Viac ráz, aj mne v apríli osobne, povedal, že má pozvania na stole, no chce nájsť čas, aby návšteva bola najvhodnejšia a najviditeľnejšia. Teraz máme potvrdenie cesty od sekretára pre vzťahy so štátmi arcibiskupa Paula Gallaghera a štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina. Bude to závisieť od situácie.
Na vašu otázku o pápežových slovách pre taliansky denník: Vtedy bol máj, teraz je júl a všetko sa mení. Arcibiskup Gallagher v polovici mája navštívil Ukrajinu a to bolo dôležité pre vzťahy medzi Ukrajinou a Svätou stolicou. Strávil tam neuveriteľných päť dní, iní politickí lídri hádam ani nie celý deň. Navštívil niekoľko miest autom, lebo nad krajinou je bezletová zóna. To mu umožnilo vidieť, že v Ľvove na západe krajiny a v jeho okolí je relatívne pokojná situácia a už 90 kilometrov pred Kyjevom smerom na východ sú úplne zdevastované vidiecke územia. Zanechalo to na ňom iste veľký dojem a verím, že ho sprostredkoval i pápežovi.
Pápež František v spomínanom interview citoval nemenovaného štátnika, že NATO štekalo pred bránami Ruska. Čo na to hovoríte?
Opäť: Povedal to pred vyše dvomi mesiacmi a odvtedy sa mnohé zmenilo, čo ukazuje i jeho vôľa navštíviť Ukrajinu. Svätý Otec povedal, že cituje európskeho politika o možnom dôvode vojny, a teda nie je to jeho osobný pohľad. Pápež podľa mňa vie, že kľúčom k pochopeniu reality je návšteva Ukrajiny, preto tam túži ísť. Už nejde o citovanie niekoho iného, ale o návštevu, modlitbu, pomoc a duchovnú účasť.
O vašej otázke sa už mnoho diskutovalo, no máme nové skutočnosti, postoje a vyjadrenia. Treba sa pozerať vpred a čo možno spraviť teraz, mať realistické očakávania.
Ktokoľvek, či už ja, akýkoľvek novinár ako vy, ľudia spojení so Svätou stolicou, všetci chápu, kto je agresor a vedie „barbarskú vojnu“. Prečo sa Svätý Otec snažil viac ráz spojiť s Putinom? Vždy dostal negatívnu odpoveď. Ukrajinskí lídri chcú komunikovať. Svätý Otec už volal s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
Mám pochybnosti, že prístup Svätého Otca osloviť ruskú stranu môže mať úspech, ale dobre, je to jeho vôľa spojiť sa s Putinom, ktorý už spôsobil smrť mnohých. Nemáme presné údaje, no podľa niektorých zdrojov sa zdá, že vyše 50-tisíc ľudí zomrelo na oboch stranách spoločne. To si Európa nepamätá od druhej svetovej vojny. Vladimir Putin je zodpovedný za najhroznejšie veci v Európe.
Pápež v ďalšom rozhovore povedal, že „nevidíme celú drámu, ktorá sa odohráva za touto vojnou, ktorá bola možno istým spôsobom buď vyprovokovaná, alebo jej nebolo zabránené“. Ukrajinský gréckokatolícky arcibiskup Sviatoslav Ševčuk to komentoval takto: „Ktokoľvek si myslí, že akási vonkajšia príčina vyprovokovala Rusko k vojenskej agresii, je buď sám v zajatí ruskej propagandy, alebo jednoducho a zámerne klame svet."
Vieme, že dôvody na vojnu nemožno hľadať vo vnútri Ukrajiny, ale v Rusku. Celý civilizovaný svet a skoro všetky krajiny podporujú Ukrajinu, je to prirodzená reakcia, že štáty s demokratickým režimom podporujú prirodzený vývoj Ukrajiny. Teraz vidíme, akých priateľov prijímajú v Rusku, sú to krajiny úplne vylúčené z normálnej medzinárodnej komunikácie s civilizovaným svetom, Severná Kórea, Sýria a niekoľko ďalších. Rusko sa dostáva na druhú stranu aktuálnych medzinárodných vzťahov, ktorá oponuje vhodným spôsobom vývoja aktuálnej situácie.
Bezpochyby jedine Rusko so svojimi nerealistickými ideami je zodpovedné za to, čo sa deje. Ukrajina za posledných 30 rokov [po páde komunistického režimu, pozn. red.] dostala ako aj iné krajiny šancu rozvíjať identitu, povedomie, historické a kultúrne dedičstvo, ktoré počas ruského impéria a Sovietskeho zväzu nemohla. Ukrajina to vhodne využila, vytvorila vlastný štát bez výnimočných predstáv a konceptov na rozdiel od Ruska a chce byť normálny člen európskej rodiny. To v Rusku vyvolalo opozíciu.
Ja vyjadrujem moju pozíciu, vy vyjadrujete svoju. Ak chcete pápežovu pozíciu, spýtajte sa pápeža, ak chcete arcibiskupovu, spýtajte sa arcibiskupa.
Kontroverzne sa tiež prijalo, keď pápež v máji prijal ženy vojakov Azovského pluku. Tých niektorí považujú za hrdinov, iní za extrémistov, ktorí používajú fašistickú symboliku.
Svätý Otec vždy opakuje pripravenosť vystupovať ako mediátor situácie, čo je zjavné, ak ide o záchranu životov. Ešte pred vojnou, keď sa hovorilo o stretnutí lídrov oboch krajín na neutrálnom území, Svätá stolica sa vždy ponúkala. My by sme boli radi, no Rusko to vždy odmietalo.
Rovnako, keď boli stovky ukrajinských vojakov z Azovského pluku obkľúčených v meste Mariupol a Ukrajina sa ich snažila evakuovať, Svätá stolica na naše návrhy vždy reagovala pozitívne. Apoštolský nuncius na Ukrajine dostal povolenie ísť na toto územie. Vnímame ľudské a duchovné gesto zo strany Svätej stolice.
Ale prijatie týchto žien v rámci generálnej audiencie vo Vatikáne u niektorých živilo ruský naratív konfliktu, teda denacifikáciu krajiny.
Denacifikácia Ukrajiny tak ako všetko ostatné v ruskej propagande je umelý výtvor na ospravedlnenie vojny. Aj oni sa stali obeťami svojej vlastnej propagandy. Presvedčili sami seba, že Ukrajinu dobyjú za niekoľko dní, lebo 95 percent Ukrajincov ich vraj čaká a po prekročení hraníc ich prijmú. Je to presne naopak, 95 percent Ukrajincov je proti Rusku. Prečo boli Rusi takí krutí v obciach okolo Kyjeva a inde? Lebo keď prišli, nikto ich nemal rád, ani psy. Kto štekal? NATO neštekalo, ale štekali psy na Rusov. Preto zabíjali psy, ich pánov a podľa doterajších čísel zabili 1 500 civilistov, to je hrozné.
Videl som často kanály ruskej propagandy pred vojnou. Hlásali: Len 2 až 3 percentá Ukrajincov podporujú nacistický režim. Keď prekročíme hranice, prijmú nás. Naopak, u všetkých vzbudili nenávisť a aj ženy a deti im vraveli: Odíďte, ste teroristi. Preto boli hrozne krutí a zabíjali i tých, ktorí len šli po ulici.
Celý svet zistil, že všetko, čo robí Rusko v posledných desaťročiach, keď Putin získal moc, je úplne falošné. Snažili sa naplniť bláznivé, nerealistické idey ani nie Sovietskeho zväzu, ale bývalého ruského impéria, ktoré bolo o niečo väčšie.
Polemiku vyvolala aj aprílová krížová cesta v rímskom Koloseu. Jedno z jej zastavení zverili Ukrajinke a Ruske, čo bolo podľa arcibiskupa Ševčuka „nevhodné a nejednoznačné“. Nezohľadňovalo to vraj „kontext ruskej vojenskej agresie proti Ukrajine“, hoci práve preto obom ženám 13. zastavenie zverili.
Chápem, že sa snažíte zdôrazniť kontroverzné aspekty, no neviem, prečo sa toľko podčiarkujú. Ja sa snažím vyzdvihnúť tie pozitívne.
Stalo sa to pred tromi mesiacmi. Tieto ženy prišli do Talianska pred mnohými rokmi, žili v inej realite, a preto sa hovorilo, že stratili prirodzený vzťah k svojim krajinám. A tak nemohli svoje národy zastupovať. Aj rímskokatolícki a gréckokatolícki lídri vrátane apoštolského nuncia v Kyjeve vraveli, že to nie je dobrý nápad v danom okamihu, keď sa objavovali hrozné veci [masové hroby, pozn. red.] v okolí Kyjeva.
Napokon počas celej krížovej cesty bolo len 13. zastavenie, kde boli tieto ženy, úplne v tichu vynímajúc evanjeliové čítanie. Bol to veľmi konkrétny znak, že Svätá stolica, a to sú aj konkrétni ľudia, je ochotná počúvať a môže niečo zmeniť. Pochopili, že by nebolo dobré gesto, ako ho zamýšľali pôvodne. Oceňujeme zmenu 13. zastavenia krížovej cesty. Je to tiež znak, že snaha o vysvetlenie môže mať pozitívny výsledok.
Dnes máme viac takýchto pozitívnych príkladov: návšteva arcibiskupa Gallaghera na Ukrajine, niekoľko silných vyjadrení kardinála Kurta Kocha a aj konkrétna túžba a sľub Svätého Otca navštíviť Ukrajinu.
Sú to znaky, že vzťahy medzi Ukrajinou a Svätou stolicou sa uberajú vynikajúcou, správnou cestou. Svätá stolica sa usiluje vhodne odpovedať na všetko, čo Ukrajina navrhuje.
Avšak Ruska a Ukrajinka na 13. zastavení boli prítomné, hoc mnohí žiadali práve to, aby sa nezúčastnili. Pápeža tiež znepokojuje „zvýšený záujem o testovanie a predaj zbraní“. Viac zbraní nie je podľa neho odpoveď na vojnu.
Kardinál Parolin a neskôr sekretár pre vzťahy so štátmi arcibiskup Gallagher povedali, že Ukrajina má legitímne právo brániť sa.
Počúvame predstaviteľov Svätej stolice a sme veľmi radi, že štátny sekretár a sekretár pre vzťahy so štátmi vyjadrili jasnú pozíciu. Podpora celistvosti územia je dôležitá. Svätá stolica tiež podporuje členstvo Ukrajiny v Európskej únii. Predtým než Ukrajine udelili štatút kandidátskej krajiny, predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová navštívila pápeža. Aj keď Svätá stolica nie je člen EÚ, jej vplyv je vážny. Myslím si, že jej návšteva bola spôsobom, ako sa predstaviteľka EÚ snažila zistiť pozíciu Svätej stolice na túto otázku a aj ju získala.
Vraveli ste, že Rusko má nerealistické idey. Z toho však obvinil prezidenta Zelenského nemenovaný africký diplomat pre denník La Croix, keď povedal: „Ukrajinský prezident má nerealistické projekty, ktoré nemajú ohlas v Afrike. Naša priorita je získať jedlo pre naše priority.“Mal na mysli blokádu pšenice.
My sme – aj ukrajinský prezident – vyvinuli snahu podeliť sa s pšenicou, ktorá nám ostala z minulých rokov, so zvyškom sveta. Každý chápe, že blokáda je súčasť diabolského plánu Ruska obmedziť produkty v Afrike a Ázii, najmä pšenicu, ktorú zvyčajne dostávajú z Ukrajiny. Snažíme sa robiť, čo sa dá, predať pšenicu a dostať ju do iných častí sveta. Špekulatívna pozícia Ruska a Putina je v tom, že vývoz pšenice chcú spojiť s redukciou protiruských sankcií. Je to súčasť hybridnej vojny Ruska nielen voči Ukrajine, ale voči iným krajinám.
Chceme, aby všetci videli skutočnú pozíciu hrozného režimu v Rusku, lebo vojna voči Ukrajine sa deje na úrovni armády, čo je najstrašnejšie, ale aj ideológie, propagandy, ekonómie a cirkví a duchovných inštitúcií. Preto Putin použil ruskú pravoslávnu cirkev a jej predstaviteľov, ktorí nič nespravili voči vlastnej účasti voči ruskej agresii.
Veľvyslanec Ukrajiny pri Svätej stolici Andrij Juraš je vzdelaním novinár a politický vedec. Žurnalistiku vyučoval na Národnej univerzite Ivana Franka v Ľvove. Neskôr riadil sekciu pre náboženstvá a národnosti na ukrajinskom ministerstve kultúry. Pred svojím menovaním za ambasádora riadil vládne oddelenie pre náboženstvá, slobodu myslenia a vierovyznania.
Vitajte v sekcii komentárov denníka Štandard. Vezmite prosím na vedomie naše pokyny, komentáre moderujeme my. Moderátorov môžete kontaktovať na podpora@standard.sk.
Začať diskutovať
Komentáre sú len pre predplatitelov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie. Vyberte si predplatné už od 6,72 € mesačne.
Všetky komentáre 0
Zaregistrujte sa
Komentáre sú len pre registrovaných užívateľov. Pokial máte záujem zapojit sa do diskusie zaregistrujte sa.
