Dag Daniš

Taraba sa rokovaniam s Kollárom či Matovičom nebráni. Do konca leta si zrejme dohodnú niečo, čo by sa dalo nazvať pakt o neútočení. Alebo tichá dohoda o tolerancii menšinovej vlády. Matovičovi by to umožnilo pokoriť Sulíka, zamávať mu na rozlúčku a vládnuť nejaký čas ďalej. No bez pevnej väčšiny a s nožom na krku.

Očakávať od rokovaní s Tarabom viac by bolo asi prudko nereálne. A nielen preto, že časť ministrov a poslancov sa desí zaklínadla s logom „závislosť od fašistov“.

Problém má – na čo sa často zabúda – aj opačný koniec. Aj Tarabu desí predstava, že by mal verne podporovať vládu s Remišovou či Naďom. A ich politiku vyzbrojovania Ukrajiny a obchodných sankcií. To isté platí o ďalších poslancoch okolo Tarabu, ktorí prišli do parlamentu na kandidátke kotlebovcov. Profilujú sa ako radikálne opoziční a konzervatívni poslanci, pre ktorých je neprijateľné podporovať súčasný silne „atlantický“ kurz vlády.

Keď médiá zavádzajú