Beznádejne rozbitý (nielen) Nord Stream

Beznádejne rozbitého je toho oveľa viac než len údajne nefunkčný plynovod. Najmä dôvera, ktorá je v obchodných vzťahoch tým najdôležitejším artiklom. Vydierať svojich zákazníkov môžete len vtedy, ak naozaj nemajú žiadnu možnosť obrátiť sa niekam inam. Preto boli (a sú) veľké monopoly také nenávidené. Ale inak je obchod vždy dvojstrannou a dobrovoľnou záležitosťou, športom, ktorý sa hrá na nekonečné množstvo kôl. A v každom tom kole si zákazník kladie otázku, či môže svojmu dodávateľovi – na základe skúseností z predošlých kôl – ešte veriť.

Sú hráči podvodníci, ktorí sa rozhodnú len pre jedno poriadne a roztočené koleso, po ktorom si zbalia peniaze a ujdú niekam ďaleko, asi ako Viktor Kožený na Bahamy. Ale tí, ktorí chcú hrať viackolovú obchodnú hru, si strážia svoje dobré meno ako oko v hlave. Dokonca až do tej miery, že na internete pre to vznikol iný druh vydierania – hrozba, že ak nezaplatíte, niekto napíše vášmu podniku nepriaznivú (jednohviezdičkovú) recenziu. Mnohí radšej zaplatia. A štáty môžu stratiť ešte viac ako jednotlivci, už len preto, že nestarnú a neumierajú.

Realita medzinárodných obchodných vzťahov tomu dlho zodpovedala. Až do začiatku vojny na Ukrajine prebiehal obchod medzi Ruskom a Európou celkom hladko, aj keď po politickej stránke to iskrilo. Ale teraz to vyzerá tak, akoby sa v Moskve rozhodli spáliť skutočne všetky mosty. Privrieť kohútiky nepochybne môžu a nepochybne tým spôsobia v EÚ veľmi nepríjemnú situáciu. Ale za tú cenu, že sa na to bude spomínať ešte v roku 2050, ak nie dlhšie, a že to bude mať vplyv na akékoľvek budúce transakcie – alebo, naopak, na to, že nenastanú.

Spomienky na rôzne narušenia nepísaných aj písaných noriem majú vôbec neuveriteľnú životnosť, ďaleko presahujúcu dĺžku života bežného človeka. U nás sa ešte stále spomína na Mníchovskú dohodu z roku 1938, Maďari podobne negatívne spomínajú na Trianon (mierová zmluva z roku 1920, ktorá okrájala Uhorsko o 68 percent jeho teritória) a v Írsku nie je nijako zabudnutý zemiakový hladomor z polovice 19. storočia. Na údajne nefunkčné plynovody sa bude spomínať tiež.

A do úvahy ich budú brať nielen v Európe v roku 2050, ale aj v Číne v roku 2025 a inde. Koniec koncov, keď Ivan po nejakých veľkých nezhodách otočil kohútikom Heinrichovi, môže to jedného dňa urobiť aj Liuovi, Nguyenovi alebo Guptovi. A z toho vyplýva, že jednorazové či krátkodobé kšefty za zvýhodnenú cenu sú o. k., ale nejaké dlhodobé partnerstvo, kvôli ktorému by bolo potrebné postaviť drahé produktovody cez vyše tisíc kilometrov vnútroázijskej pustatiny a prispôsobiť novému zdroju surovín celý domáci priemysel, to už je neúmerné riziko. To by ste sa teoreticky mohli jedného dňa ocitnúť v situácii Heinricha, ktorý až príliš veril svojej Angele, že všetko bude v poriadku a solídni ľudia sa vždy nejako dohovoria.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.