Zo smrti obľúbenej mladej doktorky sú, pochopiteľne, hlavné správy v rakúskych a nemeckých médiách. V niektorých rakúskych mestách sa vykonali pietne akcie, najväčšia pred viedenským Dómom svätého Štefana. Tichú demonštráciu organizovali tí istí ľudia, čo už na jeseň vyzvali na protest proti nebezpečenstvu antivaxerstva. Bol medzi nimi aj Toni Faber, správca dómu.
Tragédia Lisa-Marie Kellermayrovej ukazuje v svetle dostupných informácií, že títo prívrženci vakcinácie mali pravdu, keď varovali pred násilníckym potenciálom hnutia proti opatreniam a proti očkovaniu. Je to memento pre všetkých kritikov pandemickej politiky. Mnohí z nich sú nateraz ticho, niektorí pripomínajú údajné tweety Kellermayrovej, v ktorých vraj žiadala „nanútené očkovanie všetkých dospelých“.
Autor tohto článku sa ponoril na niekoľko hodín do histórie Kellermayerovej tweetov, konkrétny tweet o nanútenom očkovaní však nevedel nájsť. Neznamená to, že nebohá nič také nežiadala, taký návrh by zapadol do jej chápania lekárskeho prísľubu, napokon bola na jeseň minulého roka väčšina Rakúšanov za povinné očkovanie. No nijako to nemôže ospravedlňovať peklo, čo jej antivaxeri pripravili v nasledujúcich mesiacoch.
Kellermayrová bola progresívkou blízkou Zeleným, rakúsku pravicu na svojom Twitteri ostro kritizovala. Pred pandémiou však vôbec nevyhľadávala publicitu, svoj Twitter použila výlučne na fandenie politicky korektnej dvojici nemeckých zabávačov Joko und Klaas. Potom, počas pandémie, tá vidiečanka občas prebrala slovník woke viedenskej „Twitterie“. Keď sa jej v lete roku 2021 podarilo absolvovať berlínsky polmaratón, oslávila ten úspech tweetom: „Ak to ešte raz niekto skúsi s Bodyshaming a/alebo Fatshaming: In your face!!! #BerlinHalf #halbmarathon #berlinhalfmarathon #finisher“.
Mladá lekárka viedla pred pandémiou pokojný život, pracovala v rehabilitačnej klinike. Zmenilo sa to, keď v marci roku 2020 dobrovoľne nastúpila do pohotovostnej covid služby. Ošetrila v 91 šichtách 1 370 pacientov, časom bola jedinou rodinnou lekárkou v celom Hornom Rakúsku, ktorá chodila ešte k pacientom domov. Robila deň a noc, vyčerpala sa, potom si uskutočnila sen mať vlastnú ordináciu. Bol už november 2021, keď ordinácia v malebnej dedine Seewalchen pri vychýrenom jazere Attersee začala fungovať.
Vtedy obetavá lekárka bojovala už v ďalšej bitke – očkovala. Práve jej Horné Rakúsko bolo najslabšie zaočkovaným rakúskym krajom, situácia v nemocniciach sa zhoršila, diskutovalo sa o ďalšom lockdowne. Kellermayrová sa pustila do očkovania, očkovacia linka vznikla práve vo Seewalchene, so svojím nadšeneckým elánom dokázala výkonnosť linky zvýšiť na štvornásobok, raz za jeden víkend zaočkovala viac ako 500 osôb.
Keďže už bola mediálne známa, dostala aj nepríjemné odkazy od zvlášť tvrdohlavých odporcov očkovania proti covidu. Vtedy sa nad tým ešte smiala. Zlomilo sa to 16. novembra. Čo sa v ten deň stalo, sa nedá nazvať inak ako historické, osudové a tragické.
16. novembra 2021 demonštrovali odporcovia očkovania pred hornorakúskou nemocnicou Wels-Grieskirchen. Kellermayrová zdieľala video a napísala: „Dnes vo Welse: Demonštrácia konšpirátorov opúšťa pod dohľadom úradov cestu a blokuje hlavný vchod do nemocnice aj výjazd záchranárov z Červeného kríža.“ Píše to v maximálne vyhrotenej chvíli, práve v týchto dňoch vyhlasuje rakúska vláda ďalší lockdown a povinné očkovanie všetkých obyvateľov Rakúska.
V týchto dňoch neexistuje správa alebo diskusia, v ktorej sa nespomína šokujúca nevraživosť antivaxerov, ktorí stratili všetky zábrany a blokovali na vrchole štvrtej vlny nemocnicu, v ktorej zdravotníci bojujú o životy nezaočkovaných. Drvivá väčšina Rakúšanov si doteraz myslí, že to tak bolo.
Nebolo to však tak. Polícia upozornila vo vlastnom tweete na „poplašnú správu“ Kellermayrovej. Samotná nemocnica neskôr objasnila, že záchranári mali aj počas protestu prístup do nemocnice, jedna cesta bola voľná. Kellermayrová, ktorá bola do značnej miery zodpovedná za šírenie tejto dezinformácie, zmazala svoj tweet. Zrejme neklamala vedome, asi verila fáme.
Bolo ale neskoro, dvihol sa shitstorm na Telegrame, riadna záplava nenávisti. A neskončilo sa to na druhý deň. V týchto dňoch sa niekto rozhodol – Claas alebo celá skupina –, že ide Lisu-Mariu Kellermayrovú zničiť.
To si nezaslúži nikto a už vôbec nie lekárka, ktorá 24 hodín denne chcela zachraňovať životy. Áno, kto si spätne prečíta jej tweety, môže nabudnúť dojem, že Kellermayrová vždy s tým covidom trošku preháňala: rozprávala o „mladých zdravých“ ľuďoch, ktorých videla v ťažkom stave, o päťtýždňovom bábätku, o hrozbe long covidu. Ešte 9. marca tvrdila: „Omikron je neškodný, to počúvam stále. Čísla hospitalizácií na bežných oddeleniach hovoria niečo iné...“
27. júla, dva dni pred samovraždou, kritizovala ešte podmienečné zrušenie karantény rakúskou vládou.
O účinnosti vakcíny bola taká presvedčená, že bola osobne už polroka po štvrtej dávke. Vysvetlila: „Prečo som to pred oficiálnym odporučením spravila? Lebo viem čítať dáta a venujem sa tomu na plný úväzok.“ Mainstreamové rakúske médiá, ktoré zväčša presadzovali nekonečné lockdowny a tresty pre nezaočkovaných, ju ochotne pozývali na rozhovory. Kellermayovej stanoviská sa novinárom obvykle hodili do krámu – ibaže ona platila za slávu krutú cenu.
Na jej obranu treba povedať, že na rozdiel od novinárov v novembri nepodporila opatrenie rakúskej vlády, ktoré svojou svojvoľnosťou nemalo obdobu – lockdown pre nezaočkovaných. Napísala: „Lockdown výlučne pre neočkovaných má potenciál stať sa najhlúpejším nápadom celej pandémie. Lockdown nie je výchovné opatrenie, ale núdzová brzda.“ Nie sú náznaky, že jej šlo o trestanie nezaočkovaných.
Človek je nekonečne smutný, keď sa pozrie na jej vystúpenia v televízii, napríklad na rozhovor z 12. novembra roku 2021. „Triáž beží!“ zvolala svojím emotívnym spôsobom a žiadala od politikov, aby „priznali, že sme urobili triáž aj minulý rok v októbri a novembri“. Politici to nikdy nepriznali, možno išlo skôr o osobné vnímanie oddanej lekárky, no ona tomu rozhodne verila.
Naživo pôsobila Kellermayrová ešte omnoho sympatickejšie ako na Twitteri. Rozprávala rýchlo a vášnivo, chcela zabrániť smrti svojich spoluobčanov a pritom sa v nej prebudilo vidiecke dievčatko, ktoré sa dojímavo snaží preložiť sedliacke hornorakúske výrazy do spisovnej nemčiny.
Smrť Lisa-Marie Kellermayrovej je nespravodlivosť, ktorá kričí do neba.
