Nekrológ k rakúskej lekárke, ktorú zrejme antivaxeri dohnali k smrti

Claas je severonemecké meno, autor vyhrážok použil – čo však nie je dôkazom jeho národnosti – nemecké slan­gové výrazy. Texty vyhrážok sú verejnosti známe, lebo samotná lekárka ich zverejnila na web­stránke svojej ordinácie. Claas sa v priebehu sied­mich mesiacov oz­val nepravidelne, zakaždým však s premyslenými násilníckymi fan­tá­ziami. Dal si záležať, aby u obete vzni­kol pocit bez­nádej­ného obkľúčenia. Vyhrážal sa, že príde ako bežný pa­cient do jej or­dinácie a trpezlivo si počká, kým bude s nenávidenou le­kár­kou sám. Predpovedal jej, že ju po zabití jej asistentov priviaže na sto­líku: „Nemôžeš nič robiť, veď si v tvojom súk­rom­nom lock­dow­ne na stoličke.“ Nasledovali obludné fantázie, ako strieka „po­mocou injekčnej striekačky vak­cínu pria­mo do srdca“, ako zabije lekárku litrami očkovacej látky, „tvoj mozog bude plá­vať vo vakcínach“.

Kellermayová, ktorá vo svojom rozlúčkovom liste „pre­kli­ala“ podľa nej nečinnú po­l­íciu, si najala súkromnú bezpečnostnú služ­bu. Minula na to podľa vlast­ných slov 100-tisíc eur. Keďže es­beéeskári podľa klientky vzali niektorým „pacientom“ motýlie nože, zria­dila si Kellermayová v ordinácii Panikraum, „panikovú miest­nosť“. Koncom júla zavrela ordináciu na dobu neurčitú, koncom júla navždy. Keďže hrozby pokračovali, neodvážila sa už zostať cez noc v byte.

Jej svet sa scvrk­ol na „panikovú miestnosť“ v ordinácii. Viedla od­tiaľ ne­konečné telefonáty, okrem iného s viedenskými novinármi. Raz mala nádej, že ňou angažovaní IT detektívi vypátrali (zrej­me v Ne­mec­ku) identitu jedného z psychoteroristov.

Rozhodla sa, že chce v lete čerpať nové sily v Kostarike alebo na ne­ja­kej horskej cha­te. K tomu však už nedošlo. Dňa 28. júla, v pia­tok ráno, spáchala vo svojej „Panikraum“ samovraždu.

Zo smrti obľúbenej mladej doktorky sú, pochopiteľne, hlavné správy v ra­kús­kych a ne­meckých médiách. V niek­torých rakúskych mestách sa vy­ko­nali piet­ne akcie, najväčšia pred viedenským Dómom svätého Štefana. Tichú demonštráciu organizovali tí istí ľu­dia, čo už na je­seň vyzvali na protest proti nebezpečenstvu an­ti­va­xers­tva. Bol medzi nimi aj Toni Faber, správca dómu.

Tra­gé­dia Li­sa-Ma­rie Kel­ler­mayrovej ukazuje v svetle dostupných in­for­mácií, že títo prívrženci vakcinácie mali pravdu, keď varovali pred násilníckym po­tenciálom hnutia proti opatreniam a proti oč­ko­va­niu. Je to memento pre všetkých kritikov pandemickej politiky. Mnohí z nich sú nateraz ticho, niektorí pripomínajú údajné twee­ty Kel­lermayrovej, v ktorých vraj žiadala „nanútené očkovanie všet­kých dospelých“.

Autor tohto článku sa ponoril na niekoľko hodín do histórie Kellermayerovej tweetov, konkrétny tweet o nanútenom oč­kovaní však nevedel nájsť. Neznamená to, že nebohá nič také ne­žia­da­la, taký návrh by zapadol do jej chápania lekárskeho prísľubu, na­pokon bola na je­seň minulého roka väčšina Rakúšanov za povinné oč­ko­va­nie. No nijako to nemôže ospravedlňovať peklo, čo jej antivaxeri pripravili v na­sle­du­jú­cich mesiacoch.

Kellermayrová bola progresívkou blízkou Zeleným, rakúsku pravicu na svojom Twitteri ostro kritizovala. Pred pandémiou však vôbec ne­vyhľadávala publicitu, svoj Twitter použila výlučne na fandenie po­li­tic­ky ko­rek­tnej dvojici nemeckých zabávačov Joko und Klaas. Po­tom, počas pandémie, tá vi­die­čan­ka občas prebrala slovník woke vie­d­ens­kej „Twit­te­rie“. Keď sa jej v lete roku 2021 podarilo ab­sol­vo­vať ber­lín­sky polmaratón, oslávila ten úspech tweetom: „Ak to eš­te raz niekto skúsi s Bodyshaming a/alebo Fatshaming: In your face!!! #Ber­linHalf #halb­ma­rathon #berlinhalfmarathon #finisher“.

Mladá lekárka viedla pred pandémiou pokojný život, pracovala v rehabilitačnej klinike. Zmenilo sa to, keď v marci roku 2020 dobrovoľne na­stú­pila do pohotovostnej covid služby. Ošetrila v 91 šichtách 1 370 pacientov, časom bola jedinou rodinnou lekárkou v celom Hornom Ra­kús­ku, ktorá chodila ešte k pacientom domov. Robila deň a noc, vy­čer­pala sa, potom si uskutočnila sen mať vlastnú ordináciu. Bol už no­vember 2021, keď ordinácia v malebnej dedine Seewalchen pri vy­chýrenom jazere Attersee začala fungovať.

Vtedy obetavá lekárka bojovala už v ďalšej bitke – očkovala. Práve jej Hor­né Rakúsko bolo najslabšie zaočkovaným rakúskym kra­jom, si­tuá­cia v nemocniciach sa zhoršila, diskutovalo sa o ďalšom lock­downe. Kellermayrová sa pustila do očkova­nia, očkovacia linka vznik­la práve vo See­walchene, so svojím nadšeneckým elá­nom dokázala výkonnosť linky zvýšiť na štvornásobok, raz za je­den víkend zaočkovala viac ako 500 osôb.

Keďže už bola mediálne známa, dostala aj nepríjemné odkazy od zvlášť tvrdohlavých odporcov očkovania proti covi­du. Vtedy sa nad tým ešte smiala. Zlomilo sa to 16. novembra. Čo sa v ten deň stalo, sa nedá nazvať inak ako his­torické, osudové a tragické.

16. novembra 2021 demonštrovali odporcovia očkovania pred horno­rakús­kou nemocnicou Wels-Grieskirchen. Kellermayrová zdieľala video a napísala: „Dnes vo Welse: Demonštrácia konšpirátorov opúšťa pod dohľadom úradov cestu a blokuje hlavný vchod do ne­moc­ni­ce aj vý­jazd záchranárov z Červeného kríža.“ Píše to v maximálne vyhrotenej chvíli, práve v týchto dňoch vyhlasuje rakúska vláda ďalší lockdown a povinné očkovanie všetkých obyvateľov Rakúska.

V týchto dňoch neexistuje správa alebo diskusia, v kto­rej sa ne­spo­mína šokujúca nevraživosť an­tivaxerov, ktorí stra­ti­li všetky zá­bra­ny a blokovali na vrchole štvrtej vlny nemocnicu, v kto­rej zdra­vot­níci bojujú o životy nezaočkovaných. Drvivá väčšina Ra­kú­ša­nov si doteraz mys­lí, že to tak bolo.

Nebolo to však tak. Polícia upozornila vo vlastnom tweete na „po­plaš­nú správu“ Kellermayrovej. Sa­motná nemocnica neskôr objasnila, že zá­chra­ná­ri mali aj počas pro­tes­tu prí­s­tup do nemocnice, jedna ce­sta bola voľ­ná. Kel­ler­may­ro­vá, ktorá bola do značnej miery zod­po­vedná za šírenie tejto dezinformácie, zmazala svoj tweet. Zrej­me neklamala ve­dome, asi verila fáme.

Bolo ale neskoro, dvihol sa shitstorm na Telegrame, riadna záplava ne­ná­vis­ti. A neskončilo sa to na druhý deň. V týchto dňoch sa niekto roz­hodol – Claas alebo celá skupina –, že ide Lisu-Mariu Kel­ler­mayr­ovú zničiť.

To si nezaslúži nikto a už vôbec nie lekárka, ktorá 24 hodín denne chce­la zachraňovať životy. Áno, kto si spätne prečíta jej tweety, môže nabudnúť dojem, že Kellermayrová vždy s tým covidom trošku preháňala: roz­právala o „mladých zdravých“ ľuďoch, ktorých videla v ťažkom stave, o päťtýždňovom bábätku, o hrozbe long covidu. Ešte 9. mar­ca tvrdila: „Omikron je neškodný, to počúvam stále. Čísla hos­pitalizácií na bežných oddeleniach hovoria niečo iné…“

27. jú­la, dva dni pred samovraždou, kritizovala ešte podmienečné zru­šenie karantény rakúskou vládou.

O účinnosti vakcíny bola taká presvedčená, že bola osobne už polroka po štvrtej dávke. Vysvetlila: „Prečo som to pred oficiálnym od­po­ru­čením spravila? Lebo viem čítať dáta a venujem sa tomu na plný úväzok.“ Mainstreamové rakúske médiá, ktoré zväčša presadzovali nekonečné lockdowny a tresty pre nezaočkovaných, ju ochotne pozývali na rozhovory. Kellermayovej stanoviská sa novinárom obvykle hodili do krámu – ibaže ona platila za slávu krutú cenu.

Na jej obranu treba povedať, že na rozdiel od novinárov v novembri nepodporila opatrenie rakúskej vlády, ktoré svojou svojvoľnosťou nemalo obdobu – lockdown pre nezaočkovaných. Napísala: „Lockdown výlučne pre neočkovaných má potenciál stať sa najhlúpejším nápadom celej pandémie. Lockdown nie je výchovné opatrenie, ale núdzová brzda.“ Nie sú náznaky, že jej šlo o trestanie nezaočkovaných.

Človek je nekonečne smutný, keď sa pozrie na jej vystúpenia v televízii, napríklad na rozhovor z 12. novembra roku 2021. „Triáž beží!“ zvolala svojím emotívnym spôsobom a žiadala od politikov, aby „priznali, že sme urobili triáž aj minulý rok v októbri a novembri“. Politici to nikdy nepriznali, možno išlo skôr o osobné vnímanie oddanej lekárky, no ona tomu rozhodne verila.

Naživo pôsobila Kellermayrová ešte omnoho sympatickejšie ako na Twitteri. Rozprávala rýchlo a vášnivo, chcela zabrániť smrti svojich spoluobčanov a pritom sa v nej prebudilo vidiecke dievčatko, ktoré sa dojímavo snaží preložiť sedliacke hornorakúske výrazy do spisovnej nemčiny.

Smrť Lisa-Marie Kellermayrovej je nespravodlivosť, ktorá kričí do neba.