Tri silné momenty z pohrebu kardinála Tomka

To, že sa v Košiciach deje niečo významné, muselo byť jasné každému, kto sa v utorok nachádzal v centre mesta. V jeho samotnom srdci, teda v Dóme sv. Alžbety a pred ním, sa totiž aj napriek horúčavám tislo päť a pol tisíca ľudí. Okrem nich tam bolo množstvo policajtov, prenosových vozov a mužov v oblekoch s vysielačkami v uchu. Vnútro katedrály na pravej strane obsadili kňazi, ktorých prišlo približne 350, na ľavej boli osobnosti verejného života. Nechýbala čestná stráž či rodáci v krojoch. Pomedzi prítomnými sa tmolilo zhruba osemdesiat akreditovaných novinárov.

Ešte pred pohrebom prítomných čakajúcich dlhé minúty v kostole najviac rozptyľovalo sledovanie prichádzajúcich hostí. Vždy keď stredom katedrály prechádzal k rakve nebohého kardinála vysokopostavený politik, v kostole to trochu zašumelo. Matovič, Mikulec, Krajniak, Heger, Čaputová...

Po úvodnom zazvonení vystriedali politikov kňazi a biskupi. Dnu postupne vchádzali najprv miništranti, za ktorými nasledovali kanonici vo svojom špecifickom odeve. Za nimi šlo niekoľko kňazov, predstavitelia rôznych cirkví a náboženských spoločností a následne 35 biskupov zo Slovenska, Česka, Poľska, Maďarska či Ukrajiny. Na konci radu kráčali traja kardináli. Boli to Stanislav Dziwisz, osobný tajomník svätého pápeža Jána Pavla II., budapeštiansky arcibiskup Péter Erdő a emeritný pražský arcibiskup Dominik Duka. Novinári sa tlačili, aby získali čo najlepší záber, niektorí prítomní vyťahovali mobily.

Pochybujem, že sa na pohrebe niektorého Slováka zišla taká skladba významných osobností. Ako to neskôr v kázni pripomenul kardinál Duka, toto všetko ukazuje veľkosť kardinála Tomka, ale aj veľkosť cirkvi, ktorej predstaviteľ sa môže tešiť takej veľkej spoločenskej úcte.