Michal Čop

V týchto dňoch bola zverejnená Záverečná syntéza z konzultácii synodálneho procesu na Slovensku. Inak povedané, záverečný dokument, ktorý zhŕňa závery slovenskej synody. Na základe tohto dokumentu sa dá konštatovať, že synodálny proces na Slovensku nedopadol zle, ale ani dobre.

O tom, ako dopadla slovenská synoda, asi najlepšie vypovedá predposledný, teda 50. odsek syntézy. Ten znie: „Ukazuje sa ako potrebné prejsť od statickej a uzavretej k dynamickej a otvorenej pastorácii, k rozvíjaniu duchovného života, privádzaniu ľudí k živému vzťahu s Ježišom, aby sa naučili zotrvávať v Kristovej prítomnosti (adorácia) a osobnej modlitbe. Dôležitá je tiež katechéza a formácia, lebo nesprávne chápanie spoluúčasti a misie vyplýva z nedostatočného chápania a prežívania učeníctva. Cieľom je byť si navzájom misionármi (a to aj vo vzťahu laik a kňaz) a v duchu subsidiarity preberať zodpovednosť nielen za osobný život, ale aj za život Cirkvi. Vo vyjadrovaní, ako aj v živote veriacich sa ako najdôležitejšia ukazuje autentickosť a pravdivosť.“

V tom odseku je aj kus pravdy, zrejme aj kus nepravdy, a tiež značná dávka málo zrozumiteľných fráz, akoby odtrhnutých od života ľudí, čo bola jedna z vecí, na ktorú sa ľudia v rámci synodálneho procesu sťažovali.

Privádzanie k živej viere