Ku kondolenciám vplyvnému veľkoruskému ideológovi Alexandrovi Duginovi sa po zabití jeho dcéry Darie pridal aj moskovský patriarcha Kirill. Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi je spojencom ruského prezidenta Vladimira Putina, pričom podporil aj ruskú vojnu proti Ukrajine. Zaujímavosťou je, že Dugin sa považuje za člena schizmatického pravoslávneho prúdu, ktorý sa od oficiálnej ruskej pravoslávnej cirkvi oddelil ešte v 17. storočí.
„Daria Alexandrovna bola známa v Rusku aj v zahraničí ako aktívna verejná osobnosť, bystrá novinárka a talentovaná vedecká pracovníčka,“ píše Duginovi patriarcha Kirill.
Duginova dcéra Daria Duginová zomrela v sobotu večer pri bombovom útoku na predmestí Moskvy, keď riadila otcovo auto. Podľa Duginovej priateľa a šéfa hnutia Ruský horizont Andreja Krasnova bol atentát namierený na jej otca. Doplnil však, že tí, ktorí výbušné zariadenie do auta nastražili, ich mienili zabiť obidvoch.
Podľa proruských separatistov na Donbase stojí za útokom Ukrajina, Kyjev však obvinenia odmieta. „Ukrajina s tým, samozrejme, nemá nič spoločné, pretože nie sme zločinecký štát, ktorým je Ruská federácia, a už vôbec (nie sme) teroristický štát,“ vyhlásil na margo útoku poradca šéfa ukrajinskej prezidentskej kancelárie Mychajlo Podoljak. Medzitým sa k atentátu prihlásila málo známa protirežimná skupina Národná republikánska armáda Ruska.
Kirill: Bola pokračovateľkou vašej práce
Duginová bola novinárka, ktorá dlhodobo podporovala ruskú inváziu na Ukrajine. Patriarcha ju v liste označil za pokračovateľku Duginovej práce. Vyzdvihol pritom jej „významné úspechy vo zvolenom odbore“, ktoré dosiahla „napriek svojmu mladému veku“ a vďaka ktorým si „získala vďaku a úctu kolegov“.
Slová svojho listu Kirill doplnil ôsmym veršom zo štrnástej kapitoly Epištoly Rimanom: „Lebo ak žijeme, Pánovi žijeme, ak umierame, Pánovi umierame. A tak či žijeme, či umierame, Pánovi sme.“ Pred Kirillom sústrasť Duginovi vyjadrila aj Ruská duma a viacerí poprední ruskí politici.
Patriarcha Kirill je známy svojou podporou ruskej vlády. Spojenectvo s Putinom si udržal aj po ruskej invázii na Ukrajinu. Hlava ruskej pravoslávnej cirkvi vtedy konštatovala, že pravoslávni vstúpili do „metafyzického“ boja. Ešte na jar Kirill vyzýval ruských občanov, aby sa okolo svojej vlády zomkli. Povedal, že ruská spoločnosť vďaka tomu dokáže „odrážať vonkajších i vnútorných nepriateľov“.
Kuriozitou je pritom náboženské pozadie samotného Dugina. Aj napriek tomu, že ho dala jeho prababka ešte ako šesťročného pokrstiť, nepovažuje sa za člena Ruskej pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu. Dugin sa totiž označil za člena takzvaných starovercov.
Ide o odnož ruského pravoslávia, ktorá sa od oficiálnej ruskej pravoslávnej cirkvi oddelila už v 17. storočí. Dôvodom boli reformy patriarchu Nikona v rokoch 1653 až 1667, ktoré mali zjednotiť ruskú bohoslužobnú prax s gréckou. Napríklad to znamenalo, že veriaci mali mať pri prežehnávaní spojené tri prsty namiesto dvoch. Veľká časť Rusov však tento krok považovala za neprijateľný zásah do náboženských tradícií.
Niektorí odborníci na ruskú politiku argumentujú, že Dugin považuje staroverectvo za viac autentické ruské náboženstvo, ktoré je „neskazené“ západným vplyvom. Zároveň má viac vyhovovať jeho ezoterickej filozofii.