Čo ešte naznačuje Navaľného film o Putinovom sídle? A kto za ním stojí?

Okrem paláca s plochou 17 691 m², ktorý mal byť zle naprojektovaný a už 15 rokov je neustále prerábaný, sa v komplexe nachádza aj záhrada, o ktorú sa má starať 40 záhradníkov, dve pristávacie plochy pre helikoptéry, budova pre služobníctvo, centrála štábu a opakovane prerábaný amfiteáter. Kúsok od paláca je možné nájsť aj hosťovský dom, ktorý so zvyškom areálu spája 80 metrov dlhý most, pravoslávny chrám a podzemný komplex, ktorý sa svojimi charakteristikami podobá na hokejový štadión.  Palác sa rozprestiera na strmom vrchu, tesne nad plážou, s ktorou ho podľa plánov spája šachta a podzemný tunel. Zo šachty vedúcej k pláži vychádza ďalší tunel do skaly smerom k pláži, kde sa má nachádzať degustačná miestnosť, z ktorej má byť výhľad na západ slnka nad morom.

Celý komplex sa má rozprestierať na 7 800 hektároch. Jeho súčasťou má byť aj 300 hektárov vinohradov, niekoľko tovární na víno, kde drahocennému moku v sudoch púšťajú celý deň vážnu hudbu. Súčasťou komplexu je aj château, kúpeľné a wellness centrum či farma na ustrice. Medzi zaujímavosti patrí, že podľa slov Navaľného, by Putin v paláci mal mať k dispozícii okrem iného aj súkromné divadlo, miestnosť pre fajčenie vodnej fajky a sledovanie striptízu, kasíno a miestnosť pre tanečné automaty s veľkou obrazovkou. Všetky budovy sú napísané na osoby, ktoré podľa analýzy Navaľného tímu vedú priamo, alebo sprostredkovane, k Vladimirovi Putinovi.

Biele miesto na mape

Svoje tvrdenia o tom, že na myse Idokopas sa v skutočnosti nachádza palácový komplex Putina a nie nehnuteľnosť bežného oligarchu, podporuje Navaľnyj aj neobvykle prísnymi bezpečnostnými opatreniami v oblasti. Do komplexu, ktorý chráni vysoký plot a niekoľko kontrolných stanovíšť, sa nedá dostať po súši. Ak by to bol súkromný pozemok oligarchu, nebolo by na tom nič prekvapivé. Podozrivejšie je, že do blízkosti paláca sa nedá dostať ani loďou. FSB totiž nepovoľuje plavidlám približovať sa k mysu Idokopas bližšie než na dve námorné míle.

Nad celým areálom sa tiež nachádza bezletová zóna URP 116. Podobné malé bezletové zóny sú v Rusku zriaďované nad strategickými civilnými objektami, ako sú jadrové elektrárne, alebo nad tajnými vojenskými základňami. Navaľnyj si vo videu kladie otázku, načo je bezletová zóna nad oblasťou, ktorá je podľa dostupných oficiálnych dokumentov určená na náučno-vzdelávacie účely. Opozičník pritom poukazuje, že ide o bezletovú zónu Federálnej bezpečnostnej služby (FSB), ktorá má okrem iného na starosti aj bezpečnosť hlavy štátu.

Palác namiesto zdravotníckych prístrojov?

Ako už bolo spomínané, pôda pod palácom patrí FSB. Tá ju však v novembri 2020 prenajala až do roku 2068 súkromnej firme pre náučno-vzdelávacie a výskumné účely. Výstavba komplexu siaha do roku 2005, keď sa prezidentská kancelária spolu s firmou Lyrus OOO (s.r.o.)  zaviazala, že na pozemku vybuduje detský tábor. Vo firme Lyrus figurovali podnikateľ Sergej Kolesnikov, bývalý agent KGB Dmitrij Gorelov a Putinov svat Nikolaj Šamalov. Podľa Kolesnikova, ktorý neskôr v roku 2010 o celom projekte verejne prehovoril, si Putin chcel pôvodne na myse Idokopas vystavať malý domček pre účely politického dôchodku. Celý projekt sa však postupne rozrastal do podoby, keď jeho plánovaný rozpočet dosahoval približne jednu miliardu amerických dolárov (približne 826 miliónov eur).

Opulentný komplex mal byť podľa slov Kolesnikova financovaný prostredníctvom schémy cez firmu Petromed, ktorej ruskí oligarchovia povinne odovzdávali časť svojich prostriedkov. Tie mali ísť do fondu známeho ako Rosinvest určeného na financovanie rôznych štátnych projektov, najmä výroby zdravotníckych prístrojov na území Ruska. Vlastníkmi Petromedu mali byť práve Kolesnikov, Gorelov, Šamalov a cez petrohradskú radnicu aj samotný Putin. Z prostriedkov určených pre Rosinvest, si mali automaticky odlievať 35 percent v pomere 2:2:2:94 na offshorove účty. Zvyšné prostriedky boli rozdelené medzi rôzne projekty, vrátane projektu paláca na myse Idokopas.

Rosinvest mal slúžiť ako osobný rozvojový fond prezidenta, ktorý mal Putinovi prostredníctvom dobre cielených investícií produkovať politické body. Okolo roku 2008 však Kolesnikovi podľa jeho slov Šamalov oznámil, že všetky prostriedky budú presmerované na projekt paláca, ktorý mal byť dodatočne financovaný aj z predražených nákupov zdravotníckeho materiálu a prístrojov pre ruské nemocnice. V roku 2010 rozhnevaný Kolesnikov zverejnil všetky dokumenty k schéme aj výstavbe paláca a vtedajšiemu prezidentovi Dmitrijovi Medvedevovi napísal otvorený list, v ktorom ho žiadal o zastavenie „Putinovskej korupcie“. Palác aj s celým areálom bol postupne podľa dokumentov zverejnených Navaľným prepísaný na iné osoby, pri ktorých však podľa opozičníka existuje väzba na ruského lídra.

O čom môžu vypovedať nezrovnalosti?  

V prípade Navaľného dokumentu je možné poukázať hneď na niekoľko nezrovnalostí a zaujímavostí. Tie nemusia nutne spochybňovať výsledky jeho investigatívy, ale skôr jeho možné zdroje, ako sa k materiálom dostal. Navaľného tím je vidieť na loďke pri pobreží Čierneho mora, v oblasti, ktorá sa skutočne podobá na región v okolí Gelendžiku.

Členovia tímu najprv vysvetľujú, že sa im podarilo napriek prísnym opatreniam dostať sa po vode len niekoľko sto metrov od jedného z údajne najstráženejších objektov v Rusku, ktorý exkluzívne natočia dronom na kameru. Nasleduje niekoľko záberov z dronu, ktorý lietal okolo člnu, pričom v pozadí je vidieť len more a holé skaly. Záber je prestrihnutý a nasledujú už zábery z dronu z bezprostrednej blízkosti areálu, ktorý bol podrobne natáčaný pomerne dlhú dobu. Prelet dronu nad komplexom po celý čas nikto neprerušil, hoci podľa slov aktivistov sa nad areálom s dronom pre bezpečnostné opatrenia ešte nikomu natáčať nepodarilo.

Podozrivé tiež je, že sa Navaľnyj dokázal dostať k podrobnému plánu celého paláca, vrátane zaznačenia špecifických kusov nábytku aj s uvedením značky od „nespokojného zamestnanca stavby“. Navaľnyj pravosť mapy a nákresov verifikoval cez fotky, ktoré z areálu unikli už dávnejšie na internet cez stavbárov, ako aj komunikáciou s dodávateľmi exkluzívneho nábytku.

Ani jedna z týchto nezrovnalostí nutne nepoukazuje na to, že by opozičník zavádzal - jeho argumenty sú pomerne racionálne a pravdepodobne aj verifikovateľné. Už dávnejšie tiež unikli do médií informácie o tom, že ruský líder v skutočnosti strávil takmer celý rok na pobreží Čierneho mora, kde má už vybudovanú aj vernú repliku svojej podmoskovskej pracovne.

Nedôveryhodné sú skôr údajné zdroje týchto materiálov – spolupracovníci, ktorí sa dostali k utajenému komplexu a poletovali nad ním dronom a nespokojný zamestnanec projektu, ktorý sprostredkoval podrobný architektonický plán celého objektu. Existuje rozumné podozrenie, že Navaľnyj sa k podobným materiálom mohol dostať skôr priamo od zdroja z prostredia prezidentskej kancelárie, alebo silových zložiek. Hoci ide o špekuláciu, je to špekulácia opodstatnená nie len nedôveryhodnosťou Navaľného údajných zdrojov, ale aj stále častejšími informáciami o narastajúcej rivalite a bojoch jednotlivých klanov a skupín v rámci ruskej mocenskej vertikály. Všetko vyzerá presne tak, akoby sa v Rusku začal mocenský zápas, ktorý má vyriešiť otázku, kto nahradí Putina.

Celý takmer dvojhodinový film si možno pozrieť tu:

https://www.youtube.com/watch?v=ipAnwilMncI