Martin Drobňák z vojenského Klubu Beskydy: Dobiehame dlh, ktorý sa tu hromadil od roku 1918

„V čase bojov nebol čas vytvárať veľké cintoríny, preto sa vojaci pochovávali provizórne. Napríklad ich telá zasypali do zákopu, alebo sa zriadili nejaké provizórne hroby. Veliteľ jednotky, ktorý viedol evidenciu o stratách, to zaznačil a posielal na nadriadené stupne a tie následne na ministerstvo vojny do Viedne. Po vzdialení sa frontu nastupovali špeciálne oddiely, ktoré bojisko čistili. K nim patrili aj jednotky, ktorých úlohou bolo sústreďovať provizórne hroby. Oni údaje z Viedne porovnávali s tým, čo videli v teréne a s tým, čo im povedali miestni ľudia. Potom začali zriaďovať vojnové cintoríny. Tie však neboli zriaďované náhodne. V rámci jednotiek pôsobili krajinári či architekti, ktorí vyberali zaujímavé miesta a cintorínom dávali ucelený architektonický ráz. Vyberali sa napríklad také miesta, aby bol cintorín dominantou v danej krajine. Veľký dôraz bol tiež kladený na to, aby sa dobre viedla evidencia," hovorí v rozhovore o tom, ako prvá svetová vojna zasiahla Slovensko, ako prebiehalo pochovávanie padlých vojakov, ako sa vytvárajú zoznamy padlých, či ako vznikol nápad postaviť na miestach významných bojov zvonice predseda Klubu vojenskej histórie Beskydy Martin Drobňák.

Ako vznikol Klub vojenskej histórie Beskydy?

Počas štúdia na gymnáziu som sa zapojil do písania stredoškolskej odbornej činnosti. Keďže ma odmala zaujímala história, chcel som písať o Karpatsko-Dukelskej operácii z druhej svetovej vojny. Išiel som s tým nápadom za vtedy začínajúcim učiteľom Radoslavom Turíkom, s ktorým sme začali hľadať možnosti, ako túto tému uchopiť. Vtedy sme sa stretli s pánom Fedičom, riaditeľom múza v Humennom, ktorý nám povedal, že zaujímavejšia by bola 1. svetová vojna, lebo je menej známe, že tento konflikt zasiahol územie Slovenska a nikto sa tomu vo väčšej miere nevenuje. Potom som náhodou stretol Ivana Mjachkého, môjho učiteľa zo základnej školy, ktorý sa ako rodák z Radvane nad Laborcom amatérsky zaujímal o túto tému. On mi požičal prvé knihy a štúdie. Keď som si začal študovať literatúru s úžasom som zistil, že tu v neďalekých lesoch prebiehala bojová činnosť obrovského rozsahu. Bojovalo sa tu takmer šesť mesiacov, zahynulo tu viac ako 50-tisíc vojakov a existuje tu niekoľko desiatok až stoviek vojnových cintorínov, z ktorých mnohé sú zanedbané. Práve tomu bola napokon venovaná téma práce, teda vojnové cintoríny z prvej svetovej vojny.

To bolo v ktorom roku?