Dobre naladený dôchodca tvrdil, že v Moskve rokoval „s osobou zodpovednou za energetický priemysel.“ Prevzal od nej ruský naratív o dôvodoch výrazného zníženia dodávok ruského plynu do Nemecka. Uistil, že „neexistuje žiadne politické vyhlásenie Kremľa o obmedzení toku plynu. Ide prevažne o technický a byrokratický problém, mimochodom na oboch stranách”.
Návrh prevádzky plynovodu Nord Stream ako provokácia?
Ako východisko navrhol uviesť do prevádzky plynovod Nord Stream 2: „Ten je pripravený. Ak bude situácia naozaj napätá, tento plynovod existuje a s oboma plynovodmi Nord Stream by nemecký priemysel a nemecké domácnosti nemali problém s dodávkami.“ Keďže nemecká vláda uvedenie Nord Stream 2 do prevádzky po ruskej invázii na Ukrajinu jednoznačne vylúčila, Schröderov návrh znie dnes ako provokácia.
Za využitie hotového plynovodu sa neskôr vyslovili aj podpredseda vládnej FDP a protiruský stĺpčekár Nikolaus Blome. Exkancelár varoval: „Ak nechcete využívať Nord Stream 2, musíte znášať dôsledky. Ak BASF nedostane plyn, táto spoločnosť bude mať veľký problém. Ale my Nemci budeme mať obrovský problém. Celé priemyselné odvetvia, ako napríklad sklársky alebo papierenský priemysel, sú na hrane.“
Ako všetci nemeckí novinári, aj tí zo Sternu boli zvedaví, prečo sa Schröder okrem poznámky, že túto vojnu považuje za „chybu“, ľudsky nikdy nedištancoval od svojho vojnychtivého priateľa. Schröder reagoval trucovito: „Musím preskočiť každú palicu, ktorú mi niekto podhodí? Ja taký nie som. Urobil som rozhodnutia, za ktorými si stojím, a jasne som povedal: možno raz budem ešte užitočný. Tak prečo by som sa mal ospravedlniť?“
Špekulácii britskej kremľologičky Catherine Beltonovej, že Kremeľ vraj má Schrödera v hrsti, sa len zasmial: „Túto dámu nepoznám a nič som od nej nečítal. Čo píše? Mám sa báť Rusov alebo Vladimira Putina? To je šialené.“ Veď prevažne s džobmi v ruskej energetike si zarobil na dôchodku približne 20 miliónov. Keď novinári oponovali, že existujú jasné správy o ruských vraždách na objednávku, dokonca aj na Západe, v Nemecku, reagoval: „Nemôžete myslieť vážne, že by som sa toho mal báť.“
Môže byť Schröder ešte užitočný?
Najrelevantnejšie pasáže rozhovoru sa niesli v duchu spomínanej vety: „Možno raz budem ešte užitočný.” Schröder potvrdil, že v Moskve opäť stretol Putina a prebral s ním vojnu na Ukrajine. Súčasnej nemeckej vláde ale odkázal: „Nechcem nikomu vo vláde brať džoby sprostredkovateľa.” Zároveň sa ako sprostredkovateľ nepriamo odporučil: „Prečo by som mal prestať s rozhovormi?“, „Bez rozhovorov to nepôjde.”
Svoje závery z rozhovoru s Putinom opísal opatrným a odosobneným spôsobom: Mein Eindruck ist, dass da eine Verhandlungslösung gewollt wird, „môj dojem je, že riešenie na základe rokovaní je tam chcené“. Alebo: „Dobrou správou je, že Kremeľ chce riešenie na základe rokovaní.“ Narážal na istanbulské rokovania v marci a riešenie v otázke exportu ukrajinského obilia, ktoré sa našlo v tom istom Istanbule: „Dohoda o obilí je prvým úspechom a možno sa pomaly rozvinie do prímeria.“
Exkancelár, ktorý podporil „natovskú” vojnu v Juhoslávii, no nepodporil americkú vojnu v Iraku, považoval za prekážku na ceste k mieru, že „aj Západ – ak ešte vôbec existuje – robí vážnu chybu a príliš jednostranne sa spolieha na Ameriku. Američania sú veľmi neistí v tom, či sú stále jedinou svetovou veľmocou. A keď sa takáto mocnosť stane neistou doma, vzniknú problémy v zahraničnej politike. USA v skutočnosti vedú s Čínou zápas o svoju skutočnú vedúcu úlohu vo svete. Nie s Ruskom, ktoré nemôže hospodársky konkurovať.“
Krym je „s výnimkou tatárskej menšiny“ ruský, Donbas ukrajinský, ale...
Už menej odosobnene hovoril, ako „sme diskutovali“ s Putinom o možných riešeniach. Bol konkrétny a prekvapene optimistický: „Ak sa pozriete na skutočne dôležité problémy, sú riešiteľné.“ Schröder označil Krym „s výnimkou tatárskej menšiny“ za ruský. Keď ho sovietsky vodca Nikita Chruščov daroval Ukrajine, „pravdepodobne predpokladal, že Sovietsky zväz vydrží rovnako dlho ako Katolícka cirkev, našťastie tomu tak nebolo. To by sa dalo vyriešiť prostredníctvom časovej osi, možno nie za 99 rokov ako v Hongkongu, ale v ďalšej generácii”.
Rysoval „ozbrojenú neutralitu pre Ukrajinu bez členstva v NATO, podobne ako v prípade Rakúska”. Priznal, že „Donbas je zložitejší. V minskej dohode bolo dohodnuté: Donbas musí zostať súčasťou ukrajinského štátu, ale zároveň sa musia zvýšiť práva ruskej menšiny. Ale Ukrajinci dokonca zrušili dvojjazyčnosť v Donbase. Bude potrebné nájsť riešenie založené na švajčiarskom kantonálnom modeli.“
Schröder sa konkrétne nevyjadril k rozsiahlym ďalším teritoriám, ktoré Ruská federácia okupuje, k Chersonskej oblasti a častiam Zaporožskej a Charkovskej oblasti. Zdá sa, že tieto územia považuje za vyjednávacie žetóny.
V Nemecku kontroverzný bývalý kancelár sa prezentuje v Sterne ako vtipný, žoviálny a konštruktívny pragmatik. Keďže hovorí ľudovo a bez vajatania, číta sa to dobre. Rozhovor má iba jednu chybu. Schröder síce načrtáva konkrétne kompromisy: dlhodobý odklad krymskej otázky, neutralizáciu Ukrajiny podľa rakúskeho vzoru, kantonizáciu východnej Ukrajiny podľa švajčiarskeho vzoru, ústupky oboch strán. Novinári sa ho, žiaľ, nespýtali, či tieto riešenia sú z jeho vlastnej hlavy alebo z hlavy Putinovej.
