Poľsko chce oživiť vzťahy s Maďarskom. Je to reakcia na nemecký návrh na zrušenie práva veta

Ešte pred mesiacom to vyzeralo na zásadný zlom v doterajších blízkych vzťahoch Varšavy s Budapešťou. Roky si stáli po boku pri sporoch s Bruselom o migrácii, právnom štáte a kultúrno-etických témach, v rozhodujúcich momentoch sa vždy podržali. Tento rok sa však deliacou témou stala ruská invázia na Ukrajine a reakcia na ňu.

Poľsko sa, neprekvapivo, postavilo naplno na stranu Ukrajiny a odpojilo od plynu z Ruska, ktoré považuje dlhodobo za najväčšiu bezpečnostnú hrozbu. Na energetickú nezávislosť sa pripravovalo dávno predtým budovaním infraštruktúry na spracovanie skvapalneného zemného plynu (LNG) z USA. Ak bolo pred vojnou na Ukrajine Poľsko najbližším partnerom Spojených štátov v EÚ, po pol roku konfliktu to platí dvojnásobne. Poliaci masívne zbroja (najmä zbraňami americkej výroby) a stali sa kľúčovým štátom pri doprave zbraní aj štátnických návštev na Ukrajinu.

Maďarsko oproti tomu blokovalo viaceré balíky sankcií (hoci napokon vždy cúvlo), odmieta Ukrajine dodávať zbrane a neváha Kyjevu adresovať cez médiá výčitky. Posilnilo závislosť na ruskom plyne a bolo oň rokovať v polovici júla priamo v Moskve. Od začiatku vojny boli v ruskom hlavnom meste len traja vysokopostavení politici zo západného bloku: Péter Szijjártó, maďarský minister zahraničných vecí a obchodu, rakúsky kancelár Karl Nehammer a napokon na pohrebe Michaila Gorbačova sa zúčastnil maďarský premiér Viktor Orbán. Budapešť tiež čaká na výstavbu jadrovej elektrárne v Paksi, ktorú by mal budúci rok spustiť ruský Rosatom.

https://standard.sk/230905/eu-tlaci-staty-do-znizenia-spotreby-plynu-tie-sa-buria-madarsko-zhana-surovinu-priamo-v-rusku/

Koncom júla dospeli rozpory ešte ďalej, keď Morawiecki vyhlásil, že „cesty Poľska a Maďarska sa rozišli“. Odcudzenie dvojice, ktorá udávala tón vo V4, priznal aj Orbán. Zároveň však tvrdil, že obaja chcú to isté – koniec vojny a demokratickú Ukrajinu, ale Maďarsko sa od vojny chce držať bokom a pre Poľsko je to  „jeho vojna a takmer v nej bojuje“.

Poľsko mení tón

Najnovšie Poľsko pookrialo a spory s Maďarskom hádže za hlavu. „S rešpektom k našim ukrajinským partnerom by sme sa radi vrátili k spolupráci vo V4. […] Postoj k vojne nás skutočne veľmi odlišoval. Myslím si však, že časom nás opäť spoja všetky ostatné otázky, v ktorých sme prejavili solidaritu, porozumenie a podporu. Veľmi by som si to prial,“ vyhlásil poľský premiér pre týždenník Sieci, ktorý cituje agentúra PAP.

Chce oživiť spoluprácu vo V4, ktorú považuje za užitočnú platformu v zahraničnej politike, v témach, kde s Maďarskom „zdieľa hodnoty a záujmy“.

Maďarsko a Poľsko (napriek dohode s Európskou komisiou) ešte stále nezískali miliardy eur z Plánu obnovy. Oba štáty majú hlboké nezhody s európskymi inštitúciami, ktoré prerástli do strapca súdnych sporov na Súdnom dvore EÚ.

Proti väčšinovému hlasovaniu a za subsidiaritu sa poľský premiér vyjadril opakovane, napríklad vlani pre Postoj: „Poľsko je a bude členom Európskej únie. Sme neoddeliteľnou súčasťou Európskej únie. Únie, ktorá by mala odmietnuť jazyk vydierania, vyvíjania nátlaku a trestania toho, kto má vlastný názor. Musíme sa sporiť argumentmi, aj keď by to bol ťažký a dlhý spor. Vždy to však musíme robiť v duchu úcty a hľadania jednoty. Len tak budeme môcť nájsť spoločné východisko.“

Poistka proti nemeckým omylom

Pred mesiacom otvorene kritizoval Nemecko a Francúzsko za politické chyby a pokus o „tyraniu“ zmenou jednomyseľného hlasovania v Rade EÚ na väčšinové. „Európa je dnes v tejto situácii nie preto, že by bola nedostatočne integrovaná, ale preto, že odmietla načúvať hlasu pravdy. A taký hlas už dlhé roky prichádza z Poľska,“ vyhlásil Morawiecki v súvislosti s Ruskom.

Poukázal na to, že rozhodujúci hlas majú Francúzi a Nemci, najsilnejšie štáty Únie, ale robia chyby. Najväčšiu dávku kritiky venoval Berlínu za jeho energetickú a zahraničnú politiku.

„Ak by celá Európa počúvala hlas Nemecka, fungoval by už nielen Nord Stream 1, ale mnoho mesiacov aj Nord Stream 2. Závislosť Európy od ruského plynu, ktorý dnes Putinovi slúži ako nástroj na vydieranie celého kontinentu, by bola takmer nezvratná. Ak by celá Európa prijala v júni 2021 návrh nemeckého predsedníctva usporiadať samit EÚ – Rusko, skončilo by to uznaním Putina ako plnohodnotného partnera a zrušením sankcií, ktoré boli na Rusko uvalené po roku 2014. Ak by bol prijatý návrh – vtedy blokovaný Poľskom, Litvou, Lotyšskom a Estónskom –, Putin by získal záruku, že Únia nepodnikne žiadne reálne kroky na obranu územnej celistvosti Ukrajiny,“ dodal poľský premiér.

Preto označil úvahy na zrušenie jednomyseľného hlasovania, ktoré opakovane zaznievajú z Nemecka, za nebezpečné a poistka, ktorá „chráni EÚ pred tyraniou väčšiny“, vedie ku kompromisu i vypočutiu hlasov všetkých členských štátov.

Scholz zašiel ešte ďalej

Hoci pri úvahách o zrušení jednomyseľného hlasovania sa obvykle skloňuje oblasť zahraničnej politiky, nemecký kancelár Olaf Scholz hovorí aj o daňovej politike. Odobratie práva veta v niektorých oblastiach by podľa neho zrýchlilo rozhodovací proces v rozšírenej Únii, v ktorej budú s jej veľkosťou narastať aj rozpory – a tým aj možnosť, že jeden člen bude blokovať spoločné napredovanie. „Musíme oveľa silnejšie využiť silu našej jednotnej Európy… Európa je naša budúcnosť. A táto budúcnosť je v našich rukách,“ vyhlásil Scholz pred týždňom v Prahe.

Zahrnutie daňovej politiky nie je úplne prekvapivé, keď sa pozrieme, ktoré návrhy v ostatnom čase vyvolávajú najväčšie spory v európskej 27-čke. Boli to sankčné balíky na Rusko, ktoré blokovali viaceré štáty, ale najvýraznejšie Maďarsko. Predtým zasa Cyprus účelovo vetoval sankcie na Bielorusko, pretože žiadal tvrdé opatrenia proti Turecku pre spory o ropné náleziská v blízkosti ostrova. No a ďalším príkladom je minimálna sadzba globálnej korporátnej dane, ktorú presadzujú USA a G7, ale na európskej úrovni sa ozvali proti Poliaci a Maďari.

Maďari ostatné roky blokovali veľa návrhov vrátane viacročného rozpočtu a Plánu obnovy, s vetom sa často ozývajú na poslednú chvíľu. Na škodu malých a východných štátov, ktoré by uplatnením väčšinového hlasovania prišli o právo veta, je v mnohých citlivých otázkach skutočne opodstatnené. Časté vetovanie zrejme urýchlilo debaty o zrušení jednomyseľného hlasovania, ktoré sa vedú už roky, téme sme sa venovali v osobitnom texte. Pred tromi rokmi návrh na zmenu vypracovala eurokomisia, tento rok sa s témou opäť ozvala okrem Scholza aj predsedníčka EK Ursula von der Leyenová.

https://standard.sk/231666/pohrdanie-zapadom-dostalo-orbana-az-do-lona-ruska-jeho-nekonecne-hadzanie-sa-o-zem-skodi-aj-slovensku/

Zrušenie veta nechcú viacerí

Hoci niekoľkým štátom lezie vetovanie návrhov na nervy, viaceré majú proti zmene vážne námietky. Okrem Poľska sa ozvali proti Grécko a Cyprus v súvislosti s Tureckom, o ktorom sme písali vyššie. Proti sa dávnejšie vyjadril slovenský premiér Eduard Heger, Zuzana Čaputová (a Progresívne Slovensko) však zmenu podporuje.

Námietky vyslovili Švédsko, Luxembursko a Malta, obávajú sa, že by boli napriek námietkam prehlasovaní. So zrušením veta má napokon problém aj Francúzsko, ktoré si potrpí na nezávislú zahraničnú a daňovú politiku. Nedokáže si predstaviť, že by Únia presadzovala kroky, ktoré sa mu protivia a nedokáže ich zastaviť.

Keď to nejde po dobrom

Ak si vyjadrenia k téme väčšinového hlasovania zobrazíme na časovej osi, uvidíme ukážkový príklad akcie a reakcie medzi Bruselom a Berlínom, a Varšavou na druhej strane. Poľský premiér priebežne reaguje na tlaky na zrušenie veta a pár dní po pražskom prejave Scholza vytiahol takpovediac jadrovú zbraň v poľsko-nemeckých vzťahoch: nacistickú éru.

Evergreen v podobe poľských nárokov na nemecké reparácie za druhú svetovú vojnu je overeným nástrojom, ako Berlín dostať do defenzívy. Tentoraz to však vyzerá, že Poliaci tému nenechajú len tak vyšumieť.

Predseda poľskej vládnucej konzervatívnej strany Právo a spravodlivosť (PiS) Jaroslaw Kaczynski vo štvrtok oznámil, že Poľsko požiada Nemecko o rokovanie o reparáciách, ktorých sumu vyčíslila vo svojej správe komisia poľského parlamentu na 6,2 bilióna zlotých (1,3 bilióna eur). Dodal, že ich vyplatenie bude „dlhým a zložitým“ procesom.

„Postoj nemeckej vlády sa nezmenil, otázka reparácií bola vyriešená,“ uviedol hovorca nemeckého ministerstva zahraničných vecí. Poukázal na to, že Poľsko sa už v roku 1953 zrieklo ďalších reparácií a toto stanovisko odvtedy viackrát potvrdilo.

Lenže poľský premiér v pondelok avizoval, že Nemecku pošlú v súvislosti s reparáciami diplomatickú nótu (s podrobnými analýzami), čo je v diplomacii vážny signál. Rezolútny postoj potvrdil v pondelok ďalším textom, v ktorom sa na veľkom priestore venuje nacistickému Nemecku a Sovietskemu zväzu.

Namiesto paniky reflexia

Faktom zostáva, že zrušenie veta v zahraničnej a daňovej politike by muselo odhlasovať všetkých 27 štátov, čo bude zložitý proces. Avšak krok presadzuje nemecký dvojblok Scholz – Leyenová a nejde o momentálnu záležitosť, takže sa plánov bez boja nevzdajú. Môžeme očakávať rôzne kompromisné návrhy, napríklad odklad v čase alebo najprv zrušenie veta v jednej oblasti či len v určitých oblastiach zahraničnej politiky. Napokon, podobne už špekuluje Holandsko.

Debatu o zmene hlasovania otvorilo Česko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, argumentujúc tým, že reformu si vyžiadali občania počas Konferencie o budúcnosti Európy. Teraz je ten moment, keď sa treba ozvať, čo si o návrhu myslí Slovensko a aké má námietky. Poľsko mu už vyšliapalo chodník.