Voľný pád s Igorom Matovičom

Vládnuť s Igorom Matovičom je sebazničujúce. Konflikt so SaS, ktorý Matovič vyvolal, sa končí tým, že do vlády prídu (minimálne) dvaja progresívni kandidáti. Ak sa im doteraz vládlo zle, bude to ešte horšie. Otázka sezóny vyzerá už ako preležanina: Prečo majú toto všetko kresťania v Matovičovom klube podporovať?

Najskôr ale poznámka k tomu skoku od zlého k horšiemu.

Nikdy sme nepatrili k fanúšikom bývalých ministrov SaS. Branislav Gröhling bol mizerný minister školstva bez autority, Mária Kolíková bola reformná iba na stránkach dvoch novín.

Ani Richard Sulík posledných dvoch rokov už nebol Sulíkom, ktorý sa kedysi postavil eurovalu a ktorý chodil diskutovať s predsedom europarlamentu Martinom Schulzom do nemeckých televízií. Ivan Korčok, jeho nominant na ministerstve zahraničných vecí, nerobil nič z toho, s čím si dal Sulík pred voľbami 2020 toľko práce (Manifest slovenského eurorealizmu), Slovensko sa neozvalo proti zelenej politike ani žiadnej veľkej novej centralizácii či masívnemu zadlžovaniu (Plán obnovy). Ďalší saskár na rezorte, štátny tajomník Klus, pôsobil už ako úplný euroúradník, ktorého zaujímajú detaily a termíny, ale uniká mu celkový obraz.

Sulík bol vždy najzaujímavejší vtedy, keď sa líšil od progresívcov či Ivana Mikloša. Témami aj ich spracovaním. Dostával za to frčky, ale to mu v krajine len pomáhalo.

Po roku 2020 sa však zo SaS postupne stala regulárna filiálka PS. Netrúfla si na nič vlastné, programovo sa s touto mediálnou stranou zblížila tak, že sa už neodlišuje. Alebo viete nájsť rozdiel medzi Bittó-Cigánikovou a Bihariovou? Korčokom či Dostálom a Valáškom?

Jedinou „výnimkou“ ostal Sulík (presnejšie niekdajší tieň Sulíka). Keď išlo o ruský plyn, ako jediný bol schopný sa na vec pozrieť cez národný záujem, nie apriórny antiruský postoj („Keď bude treba, budeme platiť v rubľoch.“). Rýchlo vždy stiahol chvost, ale niekde tam ten zvyšok ešte bol. Naď to nazval rusofilstvom, ale je to skôr výrok, ktorý čosi dôležité vypovedá o ministrovi Naďovi, nie o Sulíkovi.

Pointa: Sulíka nahradí Karel Hirman, ktorý žiadny taký prvok v sebe nemá. A zakladá si na tom.

Ešte výraznejšie je to s novým ministrom Rastislavom Káčerom. O zahraničnej politike myslí úzko v hraniciach amerického establišmentu, je ostrým kritikom V4, Orbána aj Kaczynského, pri imigračnej kríze či iných debatách stojí ešte na liberálnejšej strane ako SaS. Ak by ste hľadali najprogresívnejšie kádre na ministra v celej republike, Káčer by bol medzi nimi.

Výnimkou v nových nomináciách je Viliam Karas, ktorý je politicky mimo progresívnych vôd. Ale Karas na rozdiel od Káčera a Hirmana charakter novej vlády neovplyvní. Výsledkom teda je, že menšinová vláda bude po rekonštrukcii posunutá progresívnym smerom. Všetky tie úvahy, ako bude závisieť od Kuffovcov, sa stali smiešne.

A teraz k otázke sezóny: Prečo má byť táto vláda závislá od hlasov kresťanov v klube Igora Matoviča?

Prečo to má podporovať György Gyimesi, ktorému je budúci minister Káčer absolútnym protipólom? Prečo všetci tí ochrancovia života a definície manželstva, ktorých budú poučovať osvietenci s podporou červených denníkov?

Prečo sa majú všetci tí, ktorí denne počúvajú o dôsledkoch ekonomickej a sankčnej vojny s Ruskom ako príčine zatvárania prevádzok, firiem, štadiónov a všetkých možných služieb v našich mestách, pozerať na to, ako ideme túto politiku ešte viac vyhraniť?

V krajine silnie iná väčšina, ktorá volá po zmene (či aspoň zmiernení) kurzu, ale namiesto toho dostane ďalšiu dávku vakcíny, ktorá preukázateľne nefunguje.

Je to vlastne jednoduché. Heger s Matovičom sa rozhodli urýchliť návrat Roberta Fica.

Kresťania niekedy radi volajú po tom, aby sa ďalší kresťania angažovali vo verejnom živote. Aby sa nebáli a vstúpili do zápasu o moc. Zabúda sa pritom, že nestačí do tej arény vstúpiť, treba tam aj uspieť. K tomu patrí aj schopnosť odlíšiť sa a reprezentovať to, čo kresťanskí voliči od kresťanských politikov čakajú. Výsledkom Hegerovej vlády môže byť, že rozdelí spektrum medzi liberálov a tých, ktorí sa im jediní dokážu postaviť.

Kresťanom ostane iná funkcia. Budú ich môcť voliť, jedných alebo druhých.