Z dôvodu vysokého verejného dlhu sa ministrom slovenskej vlády zmrazujú platy na minuloročnej úrovni. Aktuálna výška dlhu presahujúceho 60 % hrubého domáceho produktu (HDP) aktivovala pravidlá tzv. dlhovej brzdy. Informoval o tom Úrad vlády (ÚV) SR.
Pripomenul, že v apríli tohto roka európsky štatistický úrad Eurostat zverejnil informáciu, podľa ktorej pomer dlhu verejnej správy k HDP v roku 2021 dosiahol na Slovensku hodnotu 63,1 %, čím prišlo k prekročeniu horného limitu dlhu verejnej správy. Znamená to, že v zmysle zákona o rozpočtovej zodpovednosti začína platiť tzv. dlhová brzda.
Jedným z jej mechanizmov je aj zníženie platov členov vlády na úroveň ich platov v predchádzajúcom rozpočtovom roku. Zníženie platov nadobudlo účinnosť od 1. mája 2022. Z toho podľa ÚV SR vyplýva, že preplatok v celkovej výške asi 880 eur bude členom vlády štandardne zúčtovaný.
ÚV SR dodal, že výška platu člena vlády je vo všeobecnosti určená zákonom o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov ako 1,5-násobok platu poslanca. Dlhová brzda určená zákonom o rozpočtovej zodpovednosti teda zmrazila plat člena vlády od 1. mája 2022 na úroveň 1,5-násobku platu poslanca v roku 2021.
SAE a ďalšie štáty Perzského zálivu obmedzili styky s Iránom v roku 2016 po tom, čo iránski demonštranti zaútočili na diplomatické misie Saudskej Arábie v Iráne. Protestovali tak proti rozhodnutiu Rijádu popraviť prominentného šiitského duchovného Nimra an-Nimra.
"Radi by sme rozšírili vzťahy s našimi susedmi, vrátane SAE," povedal Abdollahján novému veľvyslancovi SAE Sajfovi Muhammadovi Zaábímu. Rovnako zdôraznil potrebu spolupráce krajín Perzského zálivu, aby sa tak "zaistila stabilita tohto regiónu".
Napriek ochladeniu diplomatických vzťahov SAE aj naďalej udržiavali s Iránom obchodné styky. V roku 2020 však SAE nadviazali diplomatické vzťahy aj s Izraelom, čo Teherán odsúdil.
Irán aj SAE už v minulosti vyjadrili ochotu zúčastniť sa na spoločných rokovaniach, ktoré sa začali vlani v apríli. SAE následne v júli uviedli, že v rámci snahy o zlepšenie bilaterálnych vzťahov zvažujú opätovné vyslanie svojho veľvyslanca do Teheránu.
Predseda maďarskej vlády Viktor Orbán sa nezúčastní v stredu na diskusii v Európskom parlamente (EP) o správe hodnotiacej situáciu právneho štátu v Maďarsku. Uviedol to spravodajský server hang.hu s poznámkou, že o správe majú poslanci EP hlasovať vo štvrtok.
Po správach poslancov Ruiho Tavaresa z roku 2013 a Judith Sargentiniovej z roku 2018 preskúmala situáciu maďarského právneho štátu a pripravila o nej správu aj tretia europoslankyňa, francúzska politička Strany zelených Gwendoline Delbosová-Corfieldová, píše server.
Podľa informácií hang.hu na rozdiel od rokov 2013 a 2018, keď sa Orbán osobne zúčastnil v EP na diskusii o uvedených správach, tentoraz nielenže nebude prítomný premiér, ale nebude nikým zastúpená ani jeho vláda.
Hovorca vlády Bertalan Havasi minulý týždeň na otázku servera hang.hu, kto bude v diskusii EP reprezentovať Orbánov kabinet, nereagoval. Delegácia monitorovacej skupiny Výboru EP pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (LIBE) absolvovala vlani v októbri trojdňovú misiu v Maďarsku.
Delegáciu vtedy neprijali na všetkých miestach pozitívne. Vedúca delegácie Delbosová-Corfieldová, ktorá je autorkou správy o Maďarsku, povedala, že na maďarskom najvyššom súde – v Kúrii – zaobchádzali s delegáciou vyslovene nepriateľsky.
Za znepokojujúce označila delegácia reformu systému justície, presun verejných financií do nadácií, transparentnosť využitia európskych fondov, zákony počas pandemického núdzového stavu, ale aj kauzu odpočúvania Pegasus.
Delbosová-Corfieldová na tlačovej konferencii okrem iného vlani vytýkala, že v maďarských verejnoprávnych médiách prakticky nedávajú priestor vyjadreniam opozičných poslancov.
Aktuálna správa založená na analýzach európskych inštitúcií hodnotí fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva, korupciu, ochranu osobných údajov a slobodu prejavu názoru, spolčovania sa a náboženstva, ale aj právo na rovnaké zaobchádzanie, práva menšín, migrantov a žiadateľov o azyl, a aj hospodárske a sociálne práva.
Delegácia sformulovala aj žiadosť voči Európskej rade, aby zobrala na vedomie najnovší vývoj v Maďarsku a na základe neho urýchlila už začaté právne konanie voči tejto stredoeurópskej krajine.
AKTUALIZOVANÉ Poslancom Národnej rady SR sa v stredu nepodarilo ani na druhý pokus otvoriť riadnu schôdzu. Plénum opätovne nebolo schopné sa uznášať. Prezentovalo sa len 71 poslancov, pri prvom pokuse ich bolo 64. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) preto odložil rokovanie až na utorok (20. 9.). Ozrejmil, že na poslaneckom grémiu sa dohodli, že v piatok (16. 9.) rokovať nebudú.
Okrem SaS sa neprezentovali ani opoziční poslanci, chýbali aj niekoľkí z radov koalície. SaS dopredu avizovala, že si chce pri otváraní schôdze urobiť prieskum o tom, ktorí opoziční poslanci budú podporovať menšinovú vládu.
Na prvý pokus preto neplánovala podporiť otvorenie schôdze. Predsedu poslaneckého klubu OĽaNO Michala Šipoša prekvapilo, že sa SaS po odchode z vlády chystala schôdzu blokovať. Dodal, že OĽaNO nemá žiadne dohody s nikým mimo trojkoalície a jej bývalých poslancov o prezentovaní sa na schôdzi.
Na riadnej schôdzi by mali poslanci okrem iného prerokovať prístup Fínska a Švédska do NATO. Venovať by sa mali napríklad otázke zdanenia plynovodov či viacerým novelám týkajúcich sa Generálnej prokuratúry SR a paragrafu 363 Trestného poriadku.
SaS chce o dôležitých bodoch rokovať na mimoriadnej schôdzi
Poslanci NR SR za SaS nepomohli v stredu otvoriť riadnu schôdzu, pretože chceli vidieť, ako si koalícia predstavuje vládnutie. Ozrejmil to šéf SaS Richard Sulík, ktorý už sedí v parlamentnej lavici. Pokiaľ sa nepodarí otvoriť schôdzu ani v utorok (20. septembra), SaS chce iniciovať mimoriadnu schôdzu, na ktorej by sa rokovalo o pristúpení Švédska a Fínska do NATO a o ďalších dôležitých návrhoch, napríklad o zvládaní energetickej krízy.
Sulíka prekvapilo, že nikto z koalície nechcel s nimi rokovať. Pýtal sa, či toto všetko stojí za to, aby ostal minister financií Igor Matovič (OĽaNO) „prilepený na svojej stoličke". Dodal, že ak sa nepodarí dohodnúť na mimoriadnej schôdzi, SaS riadnu schôdzu napokon pomôže otvoriť, pretože nechce dlhodobo blokovať parlament.
„Chceli sme vidieť, ako si vládna koalícia predstavuje vládnutie, najmä tú časť, ktorá sa týka národnej rady, to znamená, ako chcú schvaľovať dôležité zákony, a chceli sme vidieť, či sú v stave otvoriť schôdzu," ozrejmil Sulík s tým, že najmä poslanci OĽaNO by sa mali zamyslieť, či je správne, ak nie sú schopní otvoriť schôdzu, držať jedného človeka, ktorý je „osobne zodpovedný za väčšinu problémov, ktoré má vláda, prilepeného na stoličke". SaS chce podľa neho podporovať riešenia pre ľudí, no Sulík si myslí, že to treba vyrokovať. Vyzval preto OĽaNO a zvyšok koalície, že ak sa chcú na niečom dohodnúť, SaS je pripravená.
Richard Sulík. Foto: TASR/Jakub Kotian
SaS potvrdila, že pracuje na návrhu na odvolanie Matoviča z funkcie ministra. Je to podľa Sulíka otázka dní. Na iniciovanie odvolávania potrebujú 30 podpisov od poslancov. Na podporu chcú osloviť koaličných poslancov a dať možnosť aj poslancom OĽaNO podpísať sa pod návrh na odvolanie. Následne majú rokovať aj s poslancami pôsobiacimi v neparlamentnom Hlase. Poslancov, ktorí sú v ĽSNS a Republike, proaktívne oslovovať nebudú. „Necháme to otvorené, keď podporia, bude podporené, keď nie, nebude," dodal Sulík.
Šéf SaS tiež informoval, že ich klub sa zdrží pri hlasovaní o odvolaní ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO). Sulík si myslí, že súčasťou Ústavy SR by mala byť možnosť rozpustenia parlamentu a aby si poslanci vedeli skrátiť volebné obdobie. Hlas avizoval, že o podpore návrhu na odvolanie Matoviča sú ochotní rokovať, ak SaS podporí ich návrh na zmenu ústavy, ktorá by viedla k predčasným voľbám.
Pellegrini kritizuje nefunkčnú koalíciu, žiada predčasné voľby
Vládna koalícia nedokázala dodať pri otvorení schôdze NR SR ani len všetkých svojich poslancov, riešením sú predčasné voľby. Vyhlásil to poslanec a expremiér Peter Pellegrini po stredajších neúspešných pokusoch o otvorenie riadnej schôdze. Vyzval preto parlamentné strany na podporu zmeny Ústavy SR z dielne Sme rodina, ktorá by mohla umožniť vypísanie predčasných volieb.
„Vláda Eduarda Hegera (OĽaNO) a ním vedená koalícia neodkázala do parlamentu priviesť ani len svojich 72 poslancov, ktorí deklarujú podporu vládnej koalície, a schôdzu sa ani na dva pokusy nepodarilo otvoriť," skonštatoval Pellegrini. Podotkol, že koalícia nedokázala riadne fungovať ani s ústavou väčšinu.
Riešenie vidí v predčasných voľbách. Apeluje na poslancov, aby podporili zmenu ústavy týkajúcu sa skrátenia volebného obdobia NR SR. Následne by sa podľa neho malo zvolať rokovanie politických strán o prípadnom termíne predčasných volieb. Ak to nebudú schopné urobiť jednotlivé strany, vyzval na takýto krok prezidentku Zuzanu Čaputovú. Následne sa podľa jeho slov môžu voľby vypísať a do ich konania sa môžu prijímať zákony na pomoc ľuďom.
Peter Pellegrini. Foto: TASR/Jakub Kotian
V súvislosti s pomocou ľuďom v čase krízy podotkol, že na vládnutie je tu vládny kabinet. „Máme vládu, nech vládne. Začala s 93 poslancami. Nevydierajte nás citovo, aby sme podržali vládu Hegera a Matoviča. Ak vedia vládnuť, nech vládnu, na to nepotrebujú opozíciu," podotkol expremiér. Ak premiér vládnuť nevie, mal by podľa neho odísť.
Pellegrini si vie predstaviť rokovanie so SaS o možnom odvolaní Igora Matoviča (OĽaNO) z funkcie ministra financií. Ak by sa aj vyhlásili predčasné voľby, Matovič by podľa neho nemal do ich termínu ostávať vo funkcii, pretože dokáže napáchať ešte viac škody.
Pellegrini však zvýraznil, že Hlas bude hlasovať za odvolanie Matoviča len v tom prípade, že to nebude zároveň znamenať návrat SaS do vlády. Vyzval premiéra Eduarda Hegera a zároveň Igora Matoviča, nech jasne povedia, či potom, ako bude Matovič odvolaný, zoberú SaS naspäť do vlády. „Toto chceme vedieť a podľa toho sa aj zachováme,“ vyhlásil Pellegrini. Zdôraznil, že cieľom Hlasu je povaliť vládu a odvolať Matoviča, nie pomôcť sanovať vládnu koalíciu.
Pellegrini sa chce stretnúť s predsedom SaS Richardom Sulíkom. Hovoriť s ním bude o tom, že Hlas sa podpíše pod návrh SaS na odvolanie Matoviča s podmienkou, že SaS sa nevráti naspäť do vlády a podporí zmenu ústavy, ktorá umožní vypísanie predčasných volieb. „Budeme rokovať so SaS o tom, akým spôsobom si vedia predstaviť zmenu ústavy, a následne my im potom vieme povedať, za akých okolností im vieme dať napríklad našich 11 podpisov pod návrh na odvolanie Igora Matoviča,“ uviedol Pellegrini.
Smer mieni ako prvú na schôdzi prerokovať zmenu ústavy a predčasné voľby
Smer-SD navrhne, aby sa ako prvý bod na riadnej schôdzi NR SR v utorok 20. septembra prerokovala zmena Ústavy SR týkajúca sa predčasných volieb. Uviedol to predseda strany Robert Fico po tom, ako sa v stredu nepodarilo otvoriť rokovanie parlamentu. Ak sa program schôdze takto neupraví, nevylúčil prípadnú obštrukciu spolu so zvyškom opozície. Smer trvá na potrebe predčasných volieb, naďalej to považuje za jediné demokratické riešenie situácie.
„Nevylučujem, že pokiaľ tento bod neprejde a nebude zaradený ako číslo jeden, že sa opozícia dohodne na obštrukcii, nech SaS ukáže, ako vážne to myslí so svojím opozičným pôsobením," uviedol Fico. Poukázal na aktuálnu krízu. Dodal, že úlohou opozície nie je vládnuť, ale vyvolať predčasné voľby.
Robert Fico (v strede). Foto: TASR/Jakub Kotian
Líder Smeru podčiarkol, že máme nefunkčnú vládnu koalíciu. Ukázalo sa to podľa neho pri stredajších neúspešných pokusoch o otvorenie schôdze NR SR. „V čase, keď je krajina v rozvrate, keď množstvo ľudí trpí a bude viac trpieť pre neschopnosť vlády, nie sú schopní poslanci vládnej koalície vytvárať elementárnu väčšinu potrebnú na prijímanie zákonov v parlamente," podotkol.
Na predčasné voľby vyzýva aj predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko. Ak má líder SaS Richard Sulík rozum, bude to podľa Danka "hrať na rozpustenie NR SR" prezidentkou. Pripomenul, že ak parlament tri mesiace nie je schopný sa uznášať, hlava štátu má takúto kompetenciu. Poukázal na aktuálnu situáciu a energetickú krízu. Ľudia si podľa neho majú právo zvoliť strany, ktoré vedia riešiť ich problémy.
Šipoš tvrdí, že oslovil poslancov za SaS a požiadal ich o spoluprácu
Slovensko potrebuje v krízových časoch funkčný parlament, no opozícia vrátane SaS sa rozhodla nepracovať a rokovanie zablokovať. Na tlačovom brífingu to povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Richard Sulík sa vyjadril, že ho prekvapilo, že s nimi nik nechcel rokovať, no Šipoš tvrdí, že oslovil poslancov za SaS vrátane Anny Zemanovej i Mariána Viskupiča a požiadal ich o spoluprácu. Dodal ale, že po tlačovej konferencii SaS sa s ním skontaktoval Sulík, ktorý sa dozvedel, že Šipoš sa s nimi pokúšal kontaktovať. Šipoš dodal, že sa dohodli, že sa skontaktujú a dohodnú na termíne a mieste rokovania. Verejne ich pozval na rokovania i do práce.
Šipoš od strany SaS očakával, že pomôžu s otvorením septembrovej schôdze. Odvolával sa na Sulíkové slová, že septembrovú schôdzu pomôžu otvoriť, keďže by sa na nej mal schvaľovať prístup Fínska a Švédska do NATO. Dodal, že od strany SaS očakával zodpovedný prístup, keďže ich považuje za korektných partnerov. Viackrát zopakoval, že strana OĽaNO je kedykoľvek pripravená so SaS rokovať o spolupráci.
Michal Šipoš. Foto: TASR/Jakub Kotian
Šipoš tvrdí, že nedisponuje informáciami o tom, že by v OĽaNO boli poslanci, ktorí by sa pridali k SaS pri zbere podpisov na mimoriadnu schôdzu na odvolanie ministra financií a predsedu OĽaNO Igora Matoviča. K tomu, či si vie v prípade úspešného odvolania Matoviča predstaviť, že by sa SaS vrátila do vlády a koalície, sa nechcel vyjadrovať.
Premiéra prekvapilo, že parlament nebol v stredu uznášaniaschopný
Premiéra SR Eduarda Hegera (OĽaNO) prekvapilo, že NR SR nebola v stredu uznášaniaschopná. Pri otvorení schôdze počítal s podporou poslancov SaS. Podľa jeho slov boli dohodnutí. Uviedol to po stredajšom rokovaní vlády.
Poukázal, že v druhom čítaní sú návrhy koalície, ktorej súčasťou bola ešte SaS. "Mali sme koaličnú dohodu, že tieto návrhy prejdú cez vládu a parlament," zdôraznil premiér.
Matovič: Teraz nie je vhodný čas na to, aby si poslanci robili z parlamentu srandu
Teraz nie je vhodná doba na to, aby si poslanci robili z parlamentu srandu. Po dnešnom rokovaní vlády to vyhlásil minister financií a šéf OĽaNO Igor Matovič. Zároveň vyzval voličov tých politikov, ktorí „dnes v parlamente štrajkovali miesto toho, aby pracovali,“ aby im vysvetlili, že teraz nie je čas na takéto správanie a nepatrí sa chodiť do roboty a nepracovať.
„Ja pevne verím, že takto za týždeň sa parlament rozbehne a budeme hľadať spoločné riešenia, ako ľuďom pomôcť, a nie liečiť si tu svoje vlastné boliestky a aplikovať svoju vlastnú pomstychtivosť,“ povedal Matovič.
Pripomenul, že na Slovensku je inflácia na rekordnej úrovni 14 percent, no zároveň dodal, že rekordnú úroveň dosahuje na celom svete. Matovič sa nazdáva, že na Slovensku sa už blíži k svojmu vrcholu. „Keď si pozrieme okolité krajiny ako Česko, Maďarsko, Poľsko, tak sú na tom z pohľadu inflácie výrazne horšie ako Slovensko,“ poukázal šéf rezortu financií.
Igor Matovič. Foto: TASR/Martin Baumann
Riadnu 72. schôdzu parlamentu sa dnes predsedovi NR SR Borisovi Kollárovi (Sme rodina) nepodarilo otvoriť ani na druhýkrát. Prvýkrát sa prezentovalo len 64 poslancov, druhýkrát 71. Na to, aby bol parlament uznášaniaschopný, sa musí prezentovať aspoň 76 poslancov. Predseda parlamentu začiatok schôdze odložil na utorok 20. septembra.
Matovič sa vyjadril aj k bývalej ministerke spravodlivosti za SaS Márii Kolíkovej, ktorá podľa neho vo funkcii zlyhala a nie je pravda, že reformy nestihla pre nedostatok financií. „Všetky peniaze, ktoré žiadala a na ktoré poskytla návrh na riadne rozpočtové opatrenie na ministerstvo financií, mala k dispozícii,“ povedal Matovič. Kolíková by sa podľa neho mala pozrieť do zrkadla a uvedomiť si, že v mnohých veciach zlyhala. „Hovoria to fundovaní právnici. Prečítajte si pohľad Radoslava Prochádzku na to, ako je pripravená aplikácia súdnej reformy,“ dodal Matovič.
Naď: Neotvorenie schôdze NR SR je neskutočnou trápnosťou a drzosťou
Poslanci by mali robiť to, za čo sú platení a nie zle, vyhlásil minister obrany a člen hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) Jaroslav Naď. Dodal, že dnes bola miestnosť NR SR plná poslancov, no aj napriek tomu sa im nepodarilo otvoriť 72. schôdzu. „Poslanci strany Sloboda a Solidarita, mafie a fašistov odsúhlasili, že rokovať nebudú a na grémiu sa dohodli, že najbližšie sa stretnú až v utorok 20. septembra, hanba," napísal minister na sociálnej sieti. Naď celú situáciu nazval neskutočnou trápnosťou a drzosťou.
Minister obrany uviedol, že na schôdzi sa malo hneď v úvode rokovať aj o dvoch dôležitých bodoch z rezortu obrany. „Prvý bod je novelizácia zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Zákon sme prepracovali po dvojročnej práci aj za účasti vojakov, od ktorých sme dostali vyše 500 podnetov," tvrdí minister. Ten dodal, že na zákone spolupracoval i s členom poslaneckého klubu SaS Jurajom Krúpom, ktorý podľa Naďa odmietol o tom rokovať pre „trápne politikárčenie." Ako uvádza minister, druhý bod sa týkal mandátu pre slovenských vojakov, aby mohli pôsobiť v jednotke NATO na Slovensku. „Je to najmä z praktických dôvodov a veľmi dôležité. Kvôli trápnemu politikárčeniu SaS, mafie a fašistov sme o tom nemohli rokovať. Politikárčiť o témach NATO? To je tá zahraničnopolitická zodpovednosť SaS?," pýta sa Naď.
Na 72. schôdzi NR SR mali poslanci rokovať aj o ratifikácii pristúpenia Švédska a Fínska do NATO. „ Mimochodom, patríme už len medzi posledných asi päť krajín, ktoré to neratifikovali. Už sa nás diplomati a mňa už aj ministri obrany Švédska a Fínska pýtajú, prečo je to tak," dodal minister a zároveň sa pýta, prečo „nám SaS, mafia a fašisti spôsobujú medzinárodnú hanbu." Naď tvrdí, že na schôdzi sa mali prerokúvať i zákony, ktoré kedysi navrhla samotná SaS, no teraz o nich odmietli rokovať. „Je to vrcholne nezodpovedné a neprijateľné. Predseda SaS Sulík bol vraj v roku 2020 pripravený prevziať zodpovednosť, dal to aj na bilbord," uzavrel.
Rusko pravdepodobne v bojoch na Ukrajine prvýkrát použilo drony iránskej výroby. Vo svojej najnovšej správe o situácii na Ukrajine to tvrdí britské ministerstvo obrany, informuje v stredu denník The Guardian.
Britský rezort obrany takúto správu vydal po tom, ako ukrajinská armáda v utorok oznámila, že prvýkrát spozorovala a zostrelila samovražedný dron typu Šáhid 136 iránskej výroby. K incidentu došlo neďaleko mesta Kupiansk, ktoré počas uplynulého víkendu oslobodili Ukrajinci v rámci úspešnej protiofenzívy vo východoukrajinskej Charkovskej oblasti.
Išlo o tzv. samovražedný dron, podobajúci sa na bezpilotné lietadlá iránskej výroby, ktoré sa používajú pri útokoch na Blízkom východe, uviedlo britské ministerstvo obrany. Samovražedné drony vybuchnú buď počas letu, alebo pri náraze do stanoveného cieľa.
Britský rezort dodal, že zostrelenie tohto bezpilotného lietadla v blízkosti frontovej línie naznačuje, že Rusko takéto drony používa skôr taktické zbrane a nie strategické, ktorými by sa zameriavalo na vojenské zariadenia na vzdialenejšom území Ukrajiny.
Britský rezort obrany dodal, že Rusko si takmer z istotou zaobstaráva čoraz viac zbraní z krajín ako Irán či Severná Kórea, na ktoré sa vzťahujú prísne sankcie Západu, keďže jeho vlastné zásoby sa stále zmenšujú.
Manželka Andreja Babiša Monika odmietla vypovedať na súde v dotačnej kauze Čapí hnízdo. Na pojednávanie prišla spolu so svojím manželom a bratom Martinom Herodesom, ktorí mal v stredu tiež vypovedať ako svedok. Informuje o tom spravodajkyňa TASR v Prahe.
Právo nevypovedať využil aj Babišovej brat. "Obžalovaný je môj švagor a bol som v tejto trestnej veci stíhaný," uviedol Herodes k dôvodom tohto rozhodnutia. Dcéra Adriana sa z pojednávania ospravedlnila zo zdravotných dôvodov.
Súdu odkázala, že vypovedať nechce ani v budúcnosti. Pred súdom nevypovedal ani bývalý člen predstavenstva Farmy Čapí hnízdo Luděk Kalivoda. Všetci svedkovia potom opustili pojednávaciu miestnosť.
Andrej Babiš v utorok požiadal, aby z dnešného pojednávania na súde bola vylúčená verejnosť. Sudca jeho požiadavku nevyhovel. Všetci predvolaní svedkovia boli pôvodne v dotačnej kauze tiež obvinení. Štátny zástupca Jaroslav Šaroch však ich obvinenie zrušil.
V čase, keď Farma Čapí hnízdo požiadala o dotáciu pre malé a stredné podniky, už nepatrila do holdingu Agrofert, ale mala anonymných majiteľov. Babiš po rokoch povedal, že vlastníkmi akcií firmy boli jeho dve staršie deti z prvého manželstva a brat jeho súčasnej manželky Martin Herodes. V roku 2014 po dodržaní päťročnej lehoty sa firma vrátila späť do koncernu Agrofert.
Babišov syn Andrej Babiš mladší vo svojej výpovedi v roku 2021 uviedol, že zmluvu pravdepodobne podpísal niekto zaňho. Svojho otca ešte predtým obvinil z toho, že ho v roku 2017 nechal odviesť na Krym, aby proti nemu nemohol vypovedať.
Predseda hnutia ANO opakovane hovoril o zlom zdravotnom stave svojho syna. Podľa neho mu jeho stav neumožňuje pred súdom vypovedať. Sudca Jan Šott informoval, že Babiš mladší v piatok vypovedať príde.
Mestský súd v Prahe pojednáva kauzu o pridelení európskej dotácie 50 miliónov korún (približne 2 milióny eur) na multifunkčný areál Farma Čapí hnízdo od pondelka. V utorok pred súdom vypovedali znalci.
Podľa písmoznalca Aleša Čulíka je zhoda údajného podpisu Babišovho syna s podpisom jeho otca je pomerne vysoká. Zdôraznil však, že na vyslovenie konkrétneho záveru nemal dostatok porovnávacieho materiálu. Bývalý premiér dôrazne odmietol, že by podpis svojho syna na zmluve s prevodom akcií firmy sfalšoval.
Desiatkam zamestnancov londýnskeho paláca Clarence House, doterajšieho sídla britského kráľa Karola III. a kráľovnej manželky Kamily, hrozí výpoveď. Ich služby už nie sú potrebné, keďže novým oficiálnym sídlom kráľovského páru sa stal Buckinghamský palác. V stredu o tom informoval denník The Guardian.
Osobní tajomníci, pracovníci finančného úseku, komunikačného tímu a ďalší členovia personálu, ktorý sa staral o hladký chod domácnosti vtedajšieho princa z Walesu Charlesa, dostali oznámenie o možnom ukončení pracovného pomeru.
Minimálne časti z nich bolo doručené počas spomienkovej bohoslužby za zosnulú kráľovnú Alžbetu II., ktorá sa v pondelok konala v Katedrále svätého Egídia v Edinburghu. Podľa novín The Guardian mohlo takéto oznámenie dostať až do 100 zamestnancov paláca Clarence House, pričom niektorí z nich v ňom pracovali celé desaťročia. O tom, ktorí napokon prídu o miesto, sa ale ešte nerozhodlo.
Mnohí zamestnanci Clarence House údajne očakávali, že budú automaticky zamestnaní v novom sídle Karola III., ktorým je od smrti jeho matky Buckinghamský palác v Londýne, píše The Guardian.
V oznámení o možnom ukončení pracovného pomeru z dôvodu "nadbytočnosti", ktoré napísal kráľov hlavný poradca Clive Alderton, sa uvádza, že "domácnosť bývalého princa z Walesu v Clarence House sa ruší".
Niektorí kľúčoví zamestnanci z jeho najbližšieho okolia však u kráľa a jeho manželky zostanú zamestnaní aj naďalej. Zatiaľ nie je jasné, ktorí konkrétni členovia personálu dostanú výpovede a vo veci ešte nepadli nijaké definitívne rozhodnutia. Tie sa očakávajú až po ukončení "procesu konzultácií", ktorý sa začne až po budúcotýždňovom pohrebe Alžbety II.
Zamestnancom, ktorých služby už nebudú považované za potrebné, bude ponúknutá pomoc pri hľadaní nových pracovných miest v domácnostiach iných členov britskej kráľovskej rodiny alebo aj mimo nej. Môžu tiež počítať s vyšším odstupným, než je zákonom stanovené minimum.
Buckinghamský palác ešte nepotvrdil, či sa doň Karol III. s Kamilou skutočne presťahujú. Budova totiž prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Podľa The Guardianu je možné, že kráľ bude palác používať len na oficiálne recepcie, audiencie, bankety a ceremónie, pričom Clarence House si ponechá ako svoju londýnsku rezidenciu.
Nový kráľ Karol III. a kráľovná manželka Kamila majú okrem Buckinghamského paláca niekoľko ďalších sídiel – zámok Windsor, rezidenciu Sandringham v grófstve Norfolk, kde britská kráľovská rodina zvyčajne trávi vianočné sviatky, vilu Birkhall v Škótsku či usadlosť Llwynywermod vo Walese.
Všetky slovenské vysoké školy a univerzity deklarovali k 1. septembru 2022 prechod na nové akreditačné štandardy. Zaviedli svoje vnútorné kontrolné mechanizmy na zabezpečovanie kvality vzdelávacieho procesu a preverili všetky svoje študijné programy.
Výsledkom toho je úprava väčšiny študijných programov a takmer 2500 zrušených. V stredu to pre TASR potvrdil predseda výkonnej rady Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školstvo (SAAVŠ) Robert Redhammer.
Medziročná hodnota inflácie sa zvýšila v auguste 2022 na 14 percent. Je to najvyššia úroveň inflácie za posledných vyše 22 rokov. V auguste 2022 medzimesačne vzrástla o 0,8 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Medzimesačne rástli ceny v 9 z 12 odborov (výdavkových skupín domácností). Najvýraznejší vplyv na medzimesačnú zmenu mali naďalej rastúce ceny potravín. Tempo rastu sa udržalo, rovnako ako v júli, na úrovni 1,4 %.
Okrem cien zeleniny, ktoré medzimesačne klesli o 1,2 percenta, zdraželi všetky ostatné potravinové položky. Vyššie boli hlavne ceny olejov a tukov o 2,7 percenta, mlieka, syrov, vajec a mäsa zhodne o 1,7 percenta, chleba a obilnín o 1,5 percenta a tiež cukru, čokolády a cukroviniek o 1,8 percenta.
Počas ôsmeho mesiaca roka sa medziročne zvýšili ceny vo všetkých sledovaných odboroch spotrebného koša, až polovica z celkovo 12 odborov dosiahla medziročný rast vyšší ako o desatinu. K rastu cien na medziročnej úrovni prispel predovšetkým odbor potraviny a nealkoholické nápoje.
Potraviny boli drahšie o 21,6 percenta a nealkoholické nápoje o 14 percent. Najviac infláciu ovplyvnili vyššie ceny chleba a obilnín o 24,5 percenta, mäsa o 21,8 percenta, mlieka, syrov a vajec o 22,9 percenta, ovocia o 11,8 percenta a zeleniny o 15,9 percenta. Oleje a tuky, ktorých zastúpenie v spotrebnom koši nie je až tak výrazné, zdraželi medziročne o viac než polovicu.
V súhrne za osem mesiacov roku 2022 sa spotrebiteľské ceny medziročne v priemere zvýšili o 11,6 percenta (za domácnosti zamestnancov o 11,6 percenta, za nízkopríjmové domácnosti o 11,7 percenta, za domácnosti dôchodcov o 12,6 percenta).
Čoraz viac Kanaďanov napriek hlbokým historickým väzbám na Britániu nechce, aby bol na čele ich štátu monarcha inej krajiny. V prieskume výskumnej a analytickej skupiny Leger, ktorý bol zverejnený v utorok, zhruba 77 percent Kanaďanov uviedlo, že k britskej monarchii nepociťuje náklonnosť. TASR informuje na základe stredajšej správy agentúry Reuters.
Prieskum inštitútu Angus Reid z apríla ukázal, že 51 percent obyvateľov Kanady nechce, aby monarcha naďalej zastával reprezentatívnu funkciu hlavy štátu. V januári 2020 sa tak vyjadrilo 45 percent opýtaných. Len 26 percent respondentov sa vyslovilo v prospech monarchu a 24 percent na túto otázku nemalo jasný názor.
V prevažne frankofónnej provincii Québec je podpora monarchie ešte menšia – až 71 percent ľudí v prieskume inštitútu Angus Reid povedalo, že viac nevidí potrebu monarchie. V prieskume skupiny Leger zase 87 percent osôb konštatovalo, že necíti spojenie s na kráľovskou rodinou.
Provincia Québec, kde sa už dva razy – v rokoch 1980 a 1995 – konalo neúspešné referendum o vyhlásení nezávislosti, kanadskú ústavu nikdy oficiálne neschválila.
Reuters približuje, že Spojené kráľovstvo kolonizovalo Kanadu koncom 16. storočia a krajina zostala oficiálne súčasťou britského impéria do roku 1982. V súčasnosti patrí do Spoločenstva národov, ktorých hlavou štátu je britský panovník. Na pretrvávajúce väzby so Spojeným kráľovstvom upozorňujú aj desiatky toponým v Kanade, ako napríklad mestá London či Windsor.
Pätinu kanadskej populácie tvoria prisťahovalci, ktorí majú len malé väzby na Spojené kráľovstvo. Koloniálnu mocnosť okrem toho príliš nepodporujú ani pôvodní obyvatelia Kanady, konštatuje Reuters. V roku 2021 bola napríklad počas protestu proti niekdajšiemu zlému zaobchádzaniu s indiánskymi deťmi na internátnych školách strhnutá socha kráľovnej Viktórie, ktorá sa nachádzala na pozemku parlamentu v provincii Manitoba.
Kanaďania podporujúci monarchiu a politickí analytici tvrdia, že konštitučná monarchia je dobre fungujúcim demokratickým systémom, ktorého zmena by bola komplexná a politicky riskantná.
Lietadlo, ktoré prevážalo rakvu s pozostatkami britskej kráľovnej Alžbety II. z Edinburghu do Londýna, sa stalo najsledovanejším letom v dejinách – na portáli Flightradar24 a stránke YouTube ho sledovalo viac ako päť miliónov ľudí. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.
Zástupcovia portálu Flightradar24, ktorý vizualizuje polohu lietadiel v reálnom čase a ďalšie informácie o letoch, v stredu uviedli, že lietadlo s rakvou kráľovnej sledovalo v reálnom čase na ich webstránke 4,79 milióna ľudí a ďalších 250-tisíc na ich oficiálnom kanáli na YouTube.
Od prvej chvíle, ako lietadlo Boeing C17A Globemaster zaplo na edinburghskom letisku svoj transpondér a začalo vysielať informácie o svojej polohe, sa priebeh letu pokúšalo sledovať takmer šesť miliónov ľudí. Prevádzkovatelia portálu Flightradar24 ale konštatovali, že tento veľký počet ľudí spôsobil určité problémy s jeho fungovaním.
Až doposiaľ bol najsledovanejším letom v histórii augustový let americkej predsedníčky Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej z Malajzie na Taiwan. Aspoň časť tohto sedemhodinového letu sledovalo 2,9 milióna ľudí.
