O čom je spor medzi Albánskom a Iránom? Môže za to skupina Ľudových mudžahedínov

Cieľom hekerov bolo podľa slov albánskeho premiéra Ediho Ramu "ochromiť verejné služby a nabúrať sa do dát a elektronickej komunikácie vládnych systémov". Iránski diplomati a ostatní zamestnanci veľvyslanectva dostali na opustenie Albánska 24 hodín. Očitý svedok agentúry Reuters videl na iránskom veľvyslanectve v Tirane muža, ktorý vhadzoval papiere do hrdzavého suda a steny budovy osvetľovali plamene.

Irán ostro odsúdil rozhodnutie Albánska o prerušení diplomatických stykov a tvrdenia Tirany o hekerskom útoku označil za “nepodložené”, informovala TASR. Ide o prvý známy prípad, keď krajina prerušila diplomatické vzťahy pre kybernetický útok, napísala agentúra AP.

Následne prišla aj reakcia Západu, ktorý sa trojmiliónovej európskej krajiny zastal a uvalil sankcie smerom na Teherán. Spojené štáty oznámili uvalenie sankcií na iránske ministerstvo pre bezpečnosť a tajné služby, ako aj na šéfa tohto rezortu Esmaíla Chátiba. Aj Severoatlantická aliancia odsúdila kybernetický útok voči Albánsku, z ktorého Tirana a Washington obvinili Irán. NATO tiež prisľúbilo posilnenie obrany členských krajín voči hekerom.

Albánske vládne zdroje odmietli uviesť, kam zamestnanci iránskeho veľvyslanectva odišli, miestne médiá však informovali, že niektorí odleteli z medzinárodného letiska v Tirane a ostatní pravdepodobne zamierili do susedného Severného Macedónska. Príslušníci špeciálnej jednotky albánskej polície potom násilím vnikli do iránskeho veľvyslanectva v Tirane a obkľúčili jeho areál.