Preskočiť na obsah
PolitikaAfrika a Blízky východ

Útok Azerbajdžanu na Arménsko: Za mlčaním Kremľa nemusí byť slabosť, ale vypočítavosť

Hoci sa politika účelového pragmatizmu Rusku na Južnom Kaukaze dlho vyplácala, začína za ňu platiť. Konečnou cenou pritom môže byť strata dôvery celej generácie Arménov. Spojené štáty medzitým tomuto ťažko skúšanému a malému národu môžu nateraz ponúkať len falošnú nádej.

Arménsky prezident Nikol Pašinjan a predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová. Foto: Facebook

Arménsky prezident Nikol Pašinjan a predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová. Foto: Facebook

Publikované: 

V nedeľu navštívila Arménsko predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová. V očiach bežných Arménov nezohral veľkú skutočnosť ani tak fakt, že k nim zavítal doteraz najvyššie postavený predstaviteľ USA, ako skôr načasovanie.

Pelosiová sa im v Jerevane prihovorila krátko po intenzívnej dvojdňovej agresii susedného Azerbajdžanu v čase, keď sa im ruský spojenec zdanlivo obrátil chrbtom.

Americká politička sa pritom, na pozadí krvavých pohraničných bojov na juhu Arménska, nebála jednoznačne označiť za agresora Azerbajdžan.

Jej návštevu sprevádzali pre Arménsko doteraz prakticky nepredstaviteľné protiruské demonštrácie. „USA sem prišli rýchlejšie než Rusko. Čo ešte s nami musí Rusko urobiť, aby sme pochopili, že nás len hádže psom,“ uviedol pre portál Eurasianet jeden s demonštrantov. „Nikdy som nebola pro-niečo. Vždy som bola proarménska. My potrebujeme podporu a zbrane. Z Ruska neprichádzajú, tak musia prísť zinakadiaľ,“ dodala iná protestujúca.

Dočítajte tento článok zadarmo vytvorením účtu alebo sa prihláste.

Kliknite na tlačidlo Registrovať sa a obdržíte odkaz na registráciu. Tým súhlasíte s obchodnými podmienkami a ochranou súkromia.