Spadnutý web železníc, kolóny áut, letenky za tisíce. Rusi utekajú, no o veľký exodus zatiaľ asi nejde

Mnohí Rusi po stredajšom oznámení mobilizácie vzali nohy na plecia. Spôsoby úteku vo veľkom hľadajú na internete, pod náporom množstva návštev zhodili stránku železničného prepravcu a ceny leteniek rýchlym skupovaním vyhnali do astronomických výšin. Exodus na hollywoodsky spôsob sa však zatiaľ nekoná a hoaxy o kolónach áut dlhých desiatky kilometrov na fínskom pohraničí museli vyvracať aj úrady tohto severského štátu.

Ceny letov z Moskvy po Putinovom oznámení mobilizácie prudko stúpli Cestujúci letu Moskva – Belehrad, ktorý prevádzkuje spločnosť Air Serbia, kráčajú na letisku 21. septembra 2022 v srbskom Belehrade. Foto: TASR/AP

V Rusku sa v stredu zásadným spôsobom pohli dejiny. Prezident Vladimir Putin totiž v rannom prejave k národu nariadil prvú mobilizáciu od čias druhej svetovej vojny, hoci len v čiastočnej forme.

Minister obrany Sergej Šojgu v následnom príhovore v ruskej štátnej televízii konkretizoval, že povolaných bude 300-tisíc záložníkov. V zmysle slov Šojgua ide len o zlomok mužov, ktorí môžu byť povolaní. Podľa agentúry Reuters Rusko k dispozícii až dva milióny rezervistov. Druhá vlna mobilizácie by mohla nastať na jar.

Rusko vyhlásením čiastočnej mobilizácie v podstate priznalo, že vyčerpalo zásoby dobrovoľníkov ochotných bojovať na Ukrajine. Aspoň to, vo svojom pravidelnom hodnotení invázie, tvrdí britský rezort obrany.

Odvod mužov pôsobiacich v civilných zamestnaniach do útočnej vojny so sebou prináša aj zásadné riziko zvýšenia tlaku zo strany domáceho obyvateľstva. Reálnu mieru nespokojnosti s mobilizáciou však možno ťažko odhadnúť.

Rusko totiž ešte v marci schválilo zákon, ktorý za šírenie lživých informácií, zameraných na diskreditáciu ruských ozbrojených síl, ukladá tresty väzenia do 15 rokov. Odstrašujúci efekt tejto právnej úpravy teda dozaista nie je zanedbateľný.

Ruská Duma navyše v utorok ráno sprísnila trest za neoprávnené opustenie jednotky v období mobilizácie a stanného práva, za čo po novom hrozí až desať rokov v trestaneckej kolónii. Okrem toho zaviedla trest za nesplnenie príkazu veliteľa počas stanného práva v priebehu vojny alebo ozbrojeného konfliktu. Vojakom za to budú hroziť až tri roky väzenia.

Odvážnejší protestujú

Napriek tomu sa našlo množstvo odporcov. Časť z nich vyjadrila aktívny odpor priamo v uliciach. Podľa správ zo štvrtkového rána polícia pri demonštráciách proti mobilizácii zatkla vyše 1300 ľudí, pričom protesty sa uskutočnili prinajmenšom v 38 mestách Ruska.

„Prišiel som na protestné zhromaždenie, ale vyzerá to tak, že už každého zadržali. Tento režim odsúdil sám seba a ničí mládež,“ uviedol 60-ročný dôchodca. „Každý je vystrašený. Ja som za mier a nechcem, aby som musel strieľať. Avšak vyjsť von je teraz veľmi nebezpečné, inak by tu bolo omnoho viac ľudí,“ povedal protestujúci študent Vasilij Fedorov.

Policajti zatýkajú demonštrantov počas protestu proti mobilizácii 21. septembra 2022 v Moskve. Foto: TASR/AP

Po ceste, železnici aj vzduchom

Omnoho viac rozsiahla je však v Rusku pasívnejšia forma odporu proti mobilizácii, respektíve útek všetkými dostupnými spôsobmi.

Štandard už v stredu informoval, že na špicu vyhľadávania sa na ruskom Googli dostalo slovné spojenie „ako opustiť Rusko?“. Enormný nárast bol evidovaný už v utorok, keď mobilizácia ešte len visela vo vzduchu a keď sa mal pôvodne uskutočniť prelomový prejav k národu zo strany Putina.

Rusi opúšťajú krajinu, v prvom rade, autami. Zábery zo sociálnych sietí ukazujú kolóny na hraniciach s Gruzínskom, Mongolskom či Fínskom. Rady však zatiaľ nie sú enormné. Fínska pohraničná stráž napríklad musela popierať fámy o 35 kilometrov dlhých kolónach. Hranice s Nórskom sú napríklad pokojné úplne.

Portál Newsweek tiež informoval, že po vydaní mobilizačného dekrétu vypadla stránka ruského prevádzkovateľa železničnej siete. Príliš mnoho užívateľov totiž podľa agentúry AP zisťovalo, ako sa dostať cez hranice.

Najviac sa ale hovorí o šoku v leteckej doprave. Od vyhlásenia mobilizácie raketovo stúpli ceny leteniek do Arménska, Gruzínska, Turecka či Azerbajdžanu, a to v prepočte až na niekoľko tisíc eur jednosmerne. Srbský prezident Aleksandar Vučič uviedol, že cena lístka medzi Moskvou a Belehradom dosiahla na čiernom trhu deväťtisíc eur v dôsledku „mobilizácie a niektorých ďalších vecí“. Miestami letenky nie sú dostupné vôbec. Portál Air Live medzitým prišiel s informáciou, že ruské aerolínie prestali predávať letenky mužom vo veku 18 až 65 rokov, ktorí nemajú povolenie na vycestovanie od ministerstva obrany.

Prvá vlna spľasla rýchlo 

Táto vlna emigrácie však rozhodne nie je prvou. Už v počiatočných fázach vojny Rusko opustili takmer štyri milióny obyvateľov. Vyplynulo to z oficiálnych štatistík, ktoré dávnejšie zverejnila ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB).

Oficiálne zdroje však informujú, že až 80 percent ľudí, ktorí odišli v počiatočnej fáze, sa už vrátilo. Úrady sa to dozvedeli z údajov o pohybe SIM kariet, ktoré sú automaticky sledované mobilnými operátormi. Podobný scenár by sa mohol opakovať aj v tomto prípade.


Ďalšie články