Malo ísť o vyše 3 milióny ľudí, 80 percent sa vraj už vrátilo späť. Kto sú Rusi, čo utekajú z Ruska

O tom, koľko a akých Rusov už odišlo z Ruska kvôli vojne, píše Vasil Lipitsky.

222182337822_10225356764216896_4378010222405770623_n Michail Zygar, jeden z najznámejších emigrantov z Ruska. Foto: Zygar/FB

„Zbohom neumyté Rusko, krajina otrokov a krajina pánov.“ Slová básnika Michaila Lermontova aj po dvesto rokoch zaznievajú z úst tisícov ruských presťahovalcov.

Po revolúcii v roku 1917 odišlo z Ruska 1 až 1,5 milióna ľudí. Šľachtici, dôstojníci, podnikatelia, duchovní, intelektuáli a vedci. K tejto prvej vlne utečencov patrili aj hviezdy ruskej kultúry: spisovatelia, hudobníci, umelci a filozofi.

Druhá vlna emigrácie bola spojená s udalosťami druhej svetovej vojny. Odhaduje sa, že až milión sovietskych občanov sa ocitlo na cudzom území ako vojnoví zajatci. Ďalší boli povinne odvlečení za prácou. Po ústupe nemeckej armády mnohí Rusi odišli na Západ v obave z obvinení z kolaborácie s útočníkmi a možných represálií. Väčšina z nich sa po vojne vrátila. Podľa oficiálnych údajov najmenej 130-tisíc zostalo mimo hraníc Sovietskeho zväzu.

V 60. rokoch začala tretia, svojich charakterom etnická vlna emigrácie. Sovietske vedenie dovolilo emigrovať židom, etnickým Nemcom, ktorí mali príbuzných v domovine predkov. Tiež Arménom, usilujúcim sa o zjednotenie s blízkymi v diaspórach na Západe či Blízkom východe. Túto možnosť využilo približne pol milióna ľudí. Odchod z krajiny sa stal slobodným až koncom 80. rokov. Medzi židmi sa traduje vtip, že kým v Rusku boli židmi, v Izraeli sa stali Rusmi.

Štvrtá vlna sa vyznačovala „únikom mozgov“. Z Ruska odišlo 1,2 až 1,6 milióna ľudí. Len v 90. rokoch emigrovalo asi 40-tisíc profesorov.

To, čo sa deje v Rusku dnes, po vypuknutí vojny na Ukrajine, dostalo názov piata vlna emigrácie. Tentokrát splachuje hlavne predstaviteľov umeleckej elity, strednej triedy a politicky aktívnych občanov, ktorí sú nespokojní so správaním sa štátu. Ako sa hovorí, „hlasujú nohami“ a utekajúc do iných krajín.

Pena na hrebeni vlny

Dnes ešte nie je možné vidieť a zhodnotiť rozsah tejto emigračnej vlny, to ukáže až čas. Pozornosť sa sústredí na najznámejšie osoby, ktoré opustili Rusko. Dlhý zoznam emigrantov zahŕňa aj mená, ktoré v posledných rokoch definovali ruskú kultúru.

Najťažšiu ranu ruskému publiku spôsobila emigrácia jeho obľúbenkyne Ally Pugačevovej, ktorá je známa aj na Slovensku. Ide o neoficiálnu líderku sovietskej/ruskej populárnej hudby, superhviezdu estrád, kde predvádzala najznámejšie piesne. Podľa anekdoty, v článku budúcej encyklopédie, kde bude poznámka venovaná Vladimirovi Putinovi, bude napísané len: politik z éry Ally Pugačevovej. Dnes to už, pravda, stratilo pôvodný vtip.

Ďalšou superhviezdou je operná diva Anna Netrebková, dlhodobo žijúca v Rakúsku. Najskôr čelila bojkotu a kritike za to, že pred vojnou podporila budovu opery v Donbase, odfotili ju s vlajkou separatistov, s čím nič nemala. Keďže po februári Netrebko verejne odsúdila ruskú operáciu na Ukrajine, znemožnila si návrat do vlasti či akékoľvek turné. Našťastie, aspoň v Európe spievať bude.

Spolu z Ruska odišlo niekoľko desiatok prvotriednych osobností vysokej aj masovej kultúry. Nie je to veľký počet, ale dostatočne veľký na to, aby to publikum, ktoré je zvyknuté na ich mená a tváre z televíznych obrazoviek a divadelných scén, pocítilo. Nie všetci sa otvorene vyjadrili o politickej motivácii svojho úteku. Väčšina neurobila žiadne vyhlásenia a tvrdí, že sa čoskoro vrátia. Nevedia, ako dopadne ich život v zahraničí, kde nie sú tak populárni a dopyt na ich tvorbu je obmedzený. Z tohto dôvodu nie sú pripravení páliť mosty; snažia sa chrániť si únikovú cestu. Niektorí ruskí politici už nazývajú týchto umelcov vlastizradcami a žiadajú pre nich tresty, najmä zbavenie ruského občianstva. To sa týka aj opozičníkov a novinárov, pre ktorých bol útek do zahraničia jedinou možnosťou, aby si zachránili osobnú slobodu a slobodu prejavu. Známy je napríklad odchod Michaila Zygara, ktorého kniha Všetci mocní Kremľa mala úspech aj na Slovensku. Zygar už píše pre nemecký Spiegel.

Lenže ľudia, ktorí patria k elite, sú len penou na hrebeni piatej emigračnej vlny. Hoci sú dôležití pre verejnú mienku, nie sú jej najobjemnejšou časťou.

Najväčší problém sa skrýva inde. Vo veľkej skupine ľudí, ktorí nemajú známe meno, ale ktorých schopnosti a vedomosti budú Rusku citeľne chýbať.

Neočakávané a ničivé cunami strednej triedy

Väčšina z týchto mien zostáva mimo záberu hlavného prúdu médií. Ide o podnikateľov, ktorí kvôli západným sankciám stratili prístup k svojim zahraničným aktívam alebo k zdrojom surovín a tovarov potrebných pre ich biznis. Okruh týchto ľudí je dosť široký, pretože významná časť ruského trhu bola spojená s exportno-importnými operáciami. Pre tých, ktorí sa im venovali, emigrácia nie je politické, ale čisto ekonomické rozhodnutie.      

Ide tiež o vedcov a technických odborníkov. Ľudí, ktorým je blízke kritické myslenie, orientovaných demokraticky a internacionálne. Obmedzenie slobodného ducha a posledných slobodných médií či medzinárodných vzťahov vyvolali v tejto skupine vnútorný odpor, ktorý sa prejavil ako eskapizmus.

Žiaľ, vývoj im len dáva za pravdu. Úrady nedávno obvinili z vlastizrady niekoľkých vedcov, ktorí si vymieňali výsledky výskumu so zahraničnými kolegami. To vyvolalo mimoriadne negatívnu reakciu v akademickom prostredí a ďalších jeho predstaviteľov podnietilo k emigrácii.

Špeciálnu pozornosť si zaslúžili profesionálni IT špecialisti. Ide o skupinu najmä mladších ľudí, ktorí patria k najvyhľadávanejším v modernom svete. V politike ruského vedenia vidia vážne ohrozenie pre svoje životné plány. Zistili, že sa o nich začína zaujímať armáda, čo sa vôbec nestretá s ich zámermi a predstavami. Preto sa začali hromadne sťahovať do zahraničia, kde je navyše po nich dopyt; sú zvyknutí sa voľne pohybovať po všetkých kontinentoch.

Ak to zhrnieme, všetci títo ľudia spolu tvoria ruskú strednú triedu, ktorá sa považuje za kľúč k stabilite každej spoločnosti. Podľa niektorých odhadov opustilo po napadnutí Ukrajiny Rusko 3 až 4 milióny ľudí. Ak by to tak bolo, približne to zodpovedá odhadovanej veľkosti tejto významnej sociálnej skupiny. Na rozdiel od predchádzajúcich vĺn, ktoré trvali toľko rokov, piata sa prehnala za pár mesiacov. Vyzerá to ako skutočné cunami – neočakávané a ničivé.

V porovnaní s predchádzajúcimi vlnami, je tu však aj jeden prekvapivý rozdiel.

Tým je prijatie, zvlášť na Západe.

Cunami rýchlo zasiahne pobrežie, ale rovnako rýchlo aj ustúpi. Život mimo vlasti nie je jednoduchý ani pre dnešných emigrantov. Verejné sympatie západných spoločností sú sústredené na strane ukrajinských utečencov, ktoré sú obeťami agresie. Rusi, aj tí, ktorí riskovali pre svoj spor s režimom, sú apriori podozriví. Nie všetci, ktorí odišli, vydržali túto morálne zložitú a nepríjemnú situáciu. Médiá a politici mnohých krajín šíria protiruské nálady a nerozlišujú medzi podporovateľmi a odporcami vojny. Môže ísť o zásadnú chybu. Okrem iného takto západné spoločnosti odpudzujú svojich potenciálnych spojencov.

Oficiálne zdroje informujú, že až 80 percent ľudí, ktorí odišli v prvých týždňoch konfliktu, sa už vrátilo. Úrady sa to dozvedeli z údajov o pohybe SIM kariet, ktoré sú automaticky sledované mobilnými operátormi. Jednou z tých, ktorá sa vrátila, je aj Alla Pugačeva.

V zahraničí však stále zostalo asi pol milióna utečencov z Ruska. Nie je to málo, no zjavne to nemá rozhodujúci význam. Ďalším problém je, že tí, ktorí sa vrátili, sa tiež necítia istí. Štátnym orgánom sú apriórne podozriví, pokus o emigráciu sa im len tak ľahko neodpustí. Režim vie, že ich návrat neznamená zmenu postojov. Potrebujú si nájsť nový modus vivendi v nevľúdnom prostredí uprostred vojny, ktorú neschvaľujú. Nie je vylúčené, že by z toho mohlo vyrásť seriózne opozičné hnutie.

Faktom je, že drvivá väčšina Rusov podporuje „špeciálnu operáciu“ na Ukrajine a očakáva len víťazstvo. Na tých, ktorí utiekli alebo sa o to pokúsili, sa pozerá s opovrhnutím až odsúdením. To pridáva ruskému vedeniu sebadôveru v primeranosť jeho politiky a umožňuje mu ignorovať straty, ktoré sú spôsobené piatou vlnou emigrácie.

Rusko ale tie straty pocíti, ako vždy v minulosti.


Ďalšie články