Aký odkaz pre budúce generácie obsahuje časová schránka v Michalskej veži

Zhostil sa toho umelecký kováč Stanislav Kožela, ktorý vyrobil vernú repliku z medeného plechu, vrátane pôvodného tepaného vročenia „17ME58“ z roku 1758 s iniciálami medikováča Martina Ellera. Z druhej strany vytepal rovnakou technikou nové vročenie „2022“ a pokračujúc v starej tradícii pripojil svoju kováčsku značku. Autorom podoby nového vročenia je grafický dizajnér a typograf Ondrej Jób. 

Čo bude vo vnútri?

Pri tvorbe nového obsahu schránky bolo niekoľko hlavných princípov. Dôležitým bola kontinuita. So snahou nadviazať na minulosť je súčasťou novej schránky medená škatuľka s relikviami svätcov. Sú to svätí Honestus, Valent, Félix, Celestína, Deodata, Kandida, Valentína, Inocent a Kristína. Tak ako v minulosti sú aj dnes ich relikvie zaliate do vosku a škatuľka bola zapečatená a posvätená biskupom Jozefom Haľkom pečaťou bratislavskej arcidiecézy.

Prvkom kontinuity sú aj kópie dokumentov, vyhotovené pigmentovou tlačou na papier vyrobený zo stopercentnej bavlny. Produkuje ho nemecká firma s tradíciou od roku 1584. V minulosti sa papier nevyrábal z celulózy, ale zo starého textilu. Kontinuita je teda zachovaná aj v podobe použitej písacej látky.

Hlavným dokumentom, ktorý bol v kópii vložený do schránky, je pamätná listina z roku 1758 informujúca o rekonštrukcii, o prestavbe a o umiestnení dvoch zvonov do veže. Ďalšie dve kópie dokumentov priamo súvisia s prácami na veži a to bolo dôvodom ich výberu. Je to dokument od zhotoviteľov krovu z roku 1758 a list od tesárskeho majstra z roku 1845, ktorý po poškodení nanovo postavil vrchnú časť helmice veže. 

Nové dokumenty zachovávajú kontinuitu. „Nový obsah časovej schránky je výsledkom zvažovania z rôznych perspektív – snahy o kontinuitu a tradíciu, o podtrhnutie duchovného rozmeru obsahu schránky, reflexiu záujmu verejnosti a napokon praktické aspekty, ako trvácnosť materiálov alebo rozmery,“ opisuje hlavné princípy Zuzana Palicová, riaditeľka Múzea mesta Bratislava.

Inšpirujú sa pôvodným obsahom a formou, no zároveň sú výrazným odkazom súčasnosti. Nová pamätná listina z roku 2022 v sebe spája práve tento princíp. Je inšpirovaná pamätným dokumentom z roku 1758. Vďaka grafickému dizajnu, ktorý odráža súčasnú vizuálnu identitu Múzea mesta Bratislavy, ktoré Michalskú vežu spravuje a vďaka záverečnému posolstvu v sebe nesie pečať našej doby.

Nový odkaz sa inšpiruje textom z roku 1758 a znie: „Pod záštitou Hlavného mesta SR Bratislavy bola veža obnovená. Nech je táto veža symbolom našej úcty k minulosti a nech slúži ľuďom súčasnosti i budúcnosti.“ Druhá pamätná listina, podobne ako v minulosti, uvádza zoznam členov mestskej rady a členov mestského zastupiteľstva. Nadväzuje na staršie zoznamy širšej a užšej mestskej rady. 

Aj v novej schránke našla svoje miesto poézia. Sú to básne od dvoch súčasných autorov: Mily Haugovej a Ivana Štrpku, ktorí momentálne patria k najprekladanejším slovenským autorom. Básne pri slávnostnom uzatváraní schránky umelecky predniesla Zuzana Fialová a Marián Mitaš.

Verejnosť mala možnosť navrhnúť jeden predmet, ktorý by sa stal súčasťou novej schránky. Odborníci z Múzea mesta Bratislavy vybrali z návrhov štyri také, ktoré by boli dôstojným odkazom pre budúce generácie a ktoré zároveň patrili k tým častým. Verejnosť v ankete rozhodla, že to budú „kapsule s DNA Bratislavy.“

Čo to znamená?

Vďaka odborníkom z bratislavských Mestských lesov sa vytipovali tri reprezentatívne vzorky pôdy, semien a medu. Tie sa zatavili do sklenených ampuliek na Slovenskej technickej univerzite. Kapsule majú najmä symbolický význam. Sú odkazom o prírodnom bohatstve Bratislavy a poukazujú na aktuálne ekologické témy.

Med je navyše dobrým konzervantom a v budúcnosti môže poslúžiť pri analýze súčasného životného prostredia. Dokonca je z neho možné vyčítať druhy kvetov, z ktorých ho včely pozbierali. Pri semenách sa vybrali tie, ktoré reprezentujú aktuálne ročné obdobie a zároveň sú typické pre Bratislavu. Sú to semená Lipy malolistej, Buka lesného a Hrabu obyčajného. Výber nebol náhodný. Semeno lipy pochádza z pamätného stromu, ktorý by sa nemal nikdy vyrúbať. Nechýba však ani vinič, ktorý od nepamäti tvorí kolorit Bratislavy. Vybrali sa odrody od račianskeho vinára, typické pre Bratislavu – Račianska frankovka modrá a Rizling rýnsky. Vzorka pôdy sa odobrala z krtinca pri Partizánskej lúke a tiež môže poslúžiť pri analýze životného prostredia.

Do schránky sa vložila aj medená tabuľka s menami realizátora rekonštrukcie spoločnosti PamArch, nadväzujúca na staršiu tradíciu. V pôvodnej schránke sa nachádzali dve medené platničky s menami majstrov, ktorí sa podieľali na prestavbách i opravách veže a sochy svätého Michala.

Podoba novej schránky, ako aj rozhodnutie o novom obsahu, je výsledkom mnohých odborných diskusií. Spôsob a realizácia tlače sa konzultovali s odborníkmi z Archívu mesta Bratislavy a z Fakulty chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity. Výber a odber reprezentatívnych vzoriek do „kapsúl s DNA Bratislavy“ sa urobil v spolupráci s Mestskými lesmi. Každý predmet, ktorý sa vložil do schránky, prešiel dôslednými odbornými diskusiami. V akej kondícii odkaz našej doby prežije, azda vyhodnotia tí, čo prídu po nás.

Autor je kurátorom v Múzeu mesta Bratislavy a spolupracoval na tvorbe obsahu novej schránky.