Američania niekoľko mesiacov diskrétne varovali Rusov pred použitím jadrových zbraní

Podľa týchto zdrojov sa administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vo všeobecnosti rozhodla ponechať varovania o dôsledkoch jadrového útoku „zámerne vágne“, takže Kremeľ sa obáva toho, ako by Washington zareagoval.

Podľa denníka prichádza Biely dom so snahou rozvíjať to, čo je vo svete jadrového odstrašovania známe ako „strategická nejednoznačnosť“, v čase, keď Rusko eskaluje svoju rétoriku o možnom použití jadrových zbraní a mobilizuje svojich občanov do vojny na Ukrajine.

Do súkromnej komunikácie s Moskvou bolo zapojené ministerstvo zahraničných vecí USA, ale zdroje denníka neprezradili, kto správy doručoval a čo obsahovali.

Nie je jasné ani to, či Spojené štáty poslali nejaké nové súkromné správy do Moskvy po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin počas stredajšieho prejavu oznámil čiastočnú mobilizáciu a pridal k tomu „zahalenú jadrovú hrozbu“.

Podľa jedného zo zdrojov však komunikácia s Moskvou prebiehala v posledných mesiacoch „neustále“.

Medvedev a Putin

Podpredseda Ruskej bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev vo štvrtok na sociálnej sieti Telegram napísal, že územie na východe Ukrajiny bude po usporiadaní „referend“ „prijaté do Ruska“ a prisľúbil posilniť bezpečnosť týchto oblastí.

Na obranu tohto anektovaného územia je podľa Medvedeva Rusko schopné použiť nielen svoje čerstvo zmobilizované sily, ale aj „akúkoľvek ruskú zbraň vrátane strategických jadrových zbraní a zbraní využívajúcich nové princípy“, čím mal na mysli hypersonické zbrane.

Vyjadril sa tak deň po tom, čo Putin navrhol, aby Rusko anektovalo okupované územia na juhu a východe Ukrajiny. Šéf Kremľa vyhlásil, že neblafuje, keď hovorí o použití všetkých prostriedkov, ktoré má Rusko k dispozícii na obranu svojej územnej celistvosti, čo bol podľa The Washington Post „zastretý odkaz na jadrový arzenál krajiny“.

USA

Predstavitelia Bidenovej administratívy zdôraznili, že od ruskej invázie na Ukrajinu z 24. februára to nie je prvýkrát, čo ruské vedenie pohrozilo použitím jadrových zbraní. Podľa nich však nič nenasvedčuje tomu, že Rusko presúva svoje jadrové zbrane v rámci prípravy na bezprostredný útok.

Napriek tomu sú nedávne vyhlásenia ruského vedenia konkrétnejšie ako predchádzajúce a prichádzajú v čase, keď Rusko čelí na bojisku ukrajinskému protiútoku, ktorý podporujú USA, píše Washington Post.

Vážna epizóda

Denník ďalej cituje riaditeľa Asociácie pre kontrolu zbrojenia Daryla Kimballa, podľa ktorého boli predchádzajúce vyhlásenia Kremľa zamerané zrejme na varovanie Spojených štátov a ich spojencov, aby nezašli príliš ďaleko v pomoci Ukrajine, Putinove najnovšie slová naznačujú, že Rusko zvažuje použitie jadrovej zbrane na Ukrajine, aby „zmrazilo zisky a prinútilo Kyjev a jeho podporovateľov podriadiť sa“.

 „Každý musí uznať, že za posledné desaťročia to je jedna z najvážnejších epizód, ak nie tá najzávažnejšia, keď by sa mohli použiť jadrové zbrane,“ tvrdí Kimball. Dôsledky dokonca aj takzvanej „obmedzenej jadrovej vojny“ by boli podľa neho „absolútne katastrofické“.

Podľa The Washington Post sa americkí jadroví experti celé roky obávajú, že Rusko by mohlo použiť menšie taktické jadrové zbrane, niekedy označované ako „bojové jadrové zbrane“, aby úspešne ukončilo konvenčnú vojnu. Táto stratégia sa niekedy označuje ako „eskalácia na deeskaláciu“.

Ukrajina nevylučuje jadrový útok

Zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky Vadym Skibickyj vo štvrtok pre britskú stanicu ITV News nevylúčil, že Rusko použije jadrové zbrane proti Ukrajine, „aby zastavilo našu útočnú činnosť a zničilo náš štát“.

„Toto je hrozba aj pre ostatné krajiny,“ varoval. „Výbuch taktickej jadrovej zbrane bude mať vplyv nielen na Ukrajinu, ale aj na oblasť Čierneho mora,“ dodal.

Ukrajinci sa podľa denníka pokúšajú naznačovať, že ruský jadrový útok by ich nedonútil ku kapitulácii, že v skutočnosti by mohol mať opačný účinok.

„Hrozí jadrovými zbraňami Ukrajincom?“ pýtal sa v stredu na Twitteri Mychajlo Podoľak, poradca ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. „Putin ešte nepochopil, s kým má do činenia,“ dodal.

Biden

Americký prezident v rozhovore pre stanicu CBS News, ktorý bol odvysielaný minulý týždeň v nedeľu, dostal otázku, čo by odkázal Putinovi, ak by uvažoval o použití jadrových zbraní na Ukrajine.

„Nie. Nie. Nie… Zmeníte tvár vojny na niečo, čo tu nebolo od druhej svetovej vojny,“ reagoval. Odmietol však konkretizovať, ako budú Spojené štáty reagovať. Len poznamenal, že reakcia bude „konzekventná“ a bude závisieť „od rozsahu toho, čo urobia“.

The Washington Post konštatuje, že Bidenova administratíva by čelila kríze, ak by Rusko použilo malú jadrovú zbraň na Ukrajine, ktorá nie je zmluvným spojencom USA. Akákoľvek priama vojenská reakcia USA proti Rusku by tak mohla viesť k širšej vojne medzi oboma jadrovými superveľmocami, pričom pre Bidenovu administratívu je vyhnutie sa tomuto scenáru hlavnou prioritou v rámci ukrajinskej otázky.

Americký konvenčný úder na Rusov

Matthew Kroenig, profesor z Georgetownskej univerzity a riaditeľ Scowcroftovho centra pre stratégiu a bezpečnosť pri Atlantickej rade, sa domnieva, že najlepšou možnosťou pre americkú administratívu, ak teda príde k obmedzenému ruskému jadrovému úderu na Ukrajine, by mohlo byť zintenzívnenie podpory pre Ukrajinu a uskutočnenie „obmedzeného konvenčného úderu“ na ruské sily alebo základne, ktoré spustili útok.

„Ak by ruské sily na Ukrajine spustili jadrový útok, Spojené štáty by mohli zasiahnuť priamo proti týmto silám… Bolo by to nakalibrované tak, aby to vyslalo správu, že toto nie je veľká vojna, že je to obmedzený úder. Ak by ste boli Putinom, čo urobíte? Nemyslím si, že hneď poviete, poďme odpáliť všetky jadrové zbrane na Spojené štáty,“ tvrdí Kroenig.

Podľa The Washington Post by však aj obmedzený konvenčný úder americkej armády proti Rusku mnohí vo Washingtone považovali za „nerozvážny“, pretože by mohol viesť k totálnej vojne s Ruskom.

Putin by nám to povedal

James M. Acton, spoluriaditeľ programu jadrovej politiky v Carnegieho nadácii pre medzinárodný mier, tvrdí, že v tomto bode nemá zmysel rozoberať reakcie USA, pretože existuje široká škála možných ruských akcií (od podzemného jadrového testu, ktorý nikoho nezraní, až po rozsiahly výbuch, ktorý zabije desaťtisíce civilistov) a nič nenasvedčuje tomu, že by sa Putin blížil k prekročeniu tohto prahu.

 „Ak by naozaj veľmi vážne uvažoval o použití jadrových zbraní v bezprostrednej budúcnosti, takmer určite by chcel, aby sme to vedeli… Oveľa radšej by pohrozil použitím jadrových zbraní a nechal by nás urobiť ústupky, než by šiel cestou použitia jadrových zbraní,“ dodal.

Blinken varuje

Americkí predstavitelia tento týždeň na Valnom zhromaždení OSN zintenzívnili svoje úsilie s cieľom odradiť Rusko od toho, aby uvažovalo o použití jadrových zbraní. Ak by sa Moskva nenechala odradiť, bolo by to prvé použitie jadrovej zbrane v konflikte od zhodenia atómových bômb na Japonsko Američanmi v roku 1945.

Minister zahraničných vecí Antony Blinken na štvrtkovom zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN zdôraznil, že „nerozvážne jadrové hrozby Ruska sa musia okamžite zastaviť“.

„Tento týždeň prezident Putin povedal, že Rusko nebude váhať použiť‚ všetky dostupné zbraňové systémy, v reakcii na ohrozenie jeho územnej celistvosti, čo je vyhrážka, ktorá je o to hrozivejšia, že Rusi chcú v najbližších dňoch anektovať veľké oblasti Ukrajiny,“ povedal Blinken.

„Keď to bude hotové, môžeme očakávať, že prezident Putin bude akékoľvek ukrajinské úsilie o oslobodenie tejto krajiny považovať za útok na takzvané ruské územie,“ varoval šéf americkej diplomacie.

Pripomenul, že Rusko sa v januári pripojilo k ďalším stálym členom Bezpečnostnej rady OSN pri podpise spoločného vyhlásenia, v ktorom vyhlasuje, že „jadrovú vojnu nemožno nikdy vyhrať a nikdy sa nesmie viesť“.