Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Najviac z členov vlády zarobil vlani Lengvarský, po ňom Matovič a Remišová

Vlani zarobil spomedzi členov vlády najviac minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) s príjmom 68 523 eur. Priznal podiel rodinného domu a pozemku v Ivachnovej, ale aj auto a hypotéku.

Nasleduje minister financií Igor Matovič (OĽANO) so zárobkom 63 158 eur. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani hnuteľný majetok. Vyplýva to z majetkových priznaní verejných funkcionárov za rok 2021.

Tretia v poradí je ministerka investícií a informatizácie Veronika Remišová (Za ľudí) s príjmom 62 888 eur. Tvorilo ho 61 775 eur z výkonu verejnej funkcie a 1113 eur iné príjmy. Priznala byt v bratislavskom Starom Meste a Devínskej Novej Vsi, v belgickom Etterbeeku a chatu v Pribyline. Vlastní auto, akcie spoločností a podiely v s.r.o, peniaze na účte a hypotéku.

Nasleduje vicepremiér Štefan Holý (Sme rodina) s príjmom 61 697 eur. Priznal rodinný dom v Trnave, trvalý trávnatý porast v Novej Bani či hypotéku. Prenajíma si byt v Londýne a auto. Exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) zarobil 60 817 eur. Vlastní byt v bratislavskom Starom meste a Vinohradoch, podiel domu v Zlatých Moravciach, auto, podiely vo firme, úspory a hypotéku.

Bývalý šéf rezortu diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS) mal príjem 57 830 eur. Priznal byt s garážou a parkovacím státím na bratislavských Nivách i chatu v Senci, auto, zariadenie nehnuteľnosti, obrazy, hotovosť aj hypotéku. Minister obrany Jaroslav Naď (OĽANO) zarobil 57 181 eur. Vlastní byt v Banskej Štiavnici a Rimavskej Sobote či dom v Hrubej Borši. Priznal aj dve autá a hypotéku.

Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) s príjmom 56 684 eur, vlastní byt v Rusovciach, chatu a pozemok v Zliechove. Priznal tri autá, bytové zariadenie a elektroniku, pôžičku, financie na účte i v hotovosti a hypotéku.

Šéf envirorezortu Ján Budaj (OĽANO) zarobil minulý rok 55 570 eur. Vlastní dom v bratislavskej Rači, byt v Starom Meste a chalupu v Uhliskej. Minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO) mal príjem 55 482 eur. Priznal dom, pozemok i garáž v Devínskej Novej Vsi. Uviedol i motorku a výbavu domu, ale aj prostriedky na účte, podielové fondy, životnú poistku a hypotéku.

O niečo menej zarobil minister práce Milan Krajniak (Sme rodina), a to 55 383 eur. Priznal byt v bratislavskom Starom Meste, pôdu v Eliášovciach, umelecké predmety zberateľskej hodnoty, peniaze a vklady, investičné zlato, pohľadávky, autorské práva, obchodné podiely v s.r.o a hypotéku. Spomenul aj užívanie auta v cudzom vlastníctve.

Ministerka kultúry Natália Milanová (OĽANO) zarobila 55 116 eur. Vlastní byt a parkovacie miesto v Žiline, uviedla aj hypotéku a nájom bytu v bratislavskom Novom Meste. Exminister školstva Branislav Gröhling (SaS) mal príjem 54 874 eur. V priznaní uviedol byt v bratislavskom Starom Meste, úspory na účte aj hypotéku.

Exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) zarobila 54 672 eur. Vlastní podiely na pozemku a rekreačnom dome v Ľubietovej, byte a pozemku v bratislavskom Starom Meste. Priznala obchodný podiel spoločníka v s.r.o. či finančné prostriedky v banke.

Posledný je minister pôdohospodárstva Samuel Vlčan (OĽANO) s príjmom 44 948 eur. Priznal dom v chorvátskom Briste, dom, záhradu a zastavené plochy vo Veľkých Bošanoch, dom a reštauráciu v Devíne. Priznal motorový čln a obchodné podiely.

(tasr, min)

Minúta  |  

V Taliansku sa začali parlamentné voľby

V Taliansku sa v nedeľu ráno začali predčasné parlamentné voľby. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že prvýkrát od skončenia vojny by voliči mohli do čela vlády vyniesť krajnú pravicu a prvú ženu. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.

Predtým, ako bolo pred 15 dňami zakázané zverejňovanie prieskumov verejnej mienky, viedla krajne pravicová politička Giorgia Meloniová a jej strana Bratia Talianska (FdI) s neofašistickými koreňmi. S tesným odstupom za ňou nasledoval bývalý premiér Enrico Letta a jeho stredoľavá Demokratická strana (PD).

Meloniová je súčasťou pravicovej aliancie, v ktorej je aj Liga Mattea Salviniho (LSP) a Vpred Taliansko (Forza Italia; FI) bývalého viacnásobného premiéra Silvia Berlusconiho. Súperiaci stredoľavý blok si podobné spojenectvo nedokázal zabezpečiť, čo ho znevýhodňuje.

V nedeľňajších voľbách môže odovzdať hlas takmer 51 miliónov voličov. Volebné miestnosti sa zatvoria o 23.00 h SELČ. Následne sa očakávajú prognózy výsledkov. Predčasné voľby v Taliansku sa konajú po tom, ako v júli padla vláda premiéra Maria Draghiho. Taliansky prezident Sergio Mattarella nevidel žiadnu inú alternatívu, ako nechať voličov zvoliť nový parlament.

(tasr, min)

Minúta  |  

Obyvatelia Estónska bojujúci v ruskej armáde budú mať zakázaný vstup do Európskej únie

Estónsko upozornilo ruských občanov s trvalým pobytom v tejto pobaltskej krajine, že ak sa pridajú k ruskej armáde, budú mať zakázaný vstup do Európskej únie. V nedeľu to vyhlásil estónsky politik a diplomat Eerik-Niiles Kross. TASR správu prevzala zo stanice Sky News.

V Estónsku žije približne 20-tisíc obyvateľov s ruským občianstvom, ktorí by mohli byť v Rusku povolaní do vojenskej služby. "Nikomu nebudeme brániť v tom, aby nariadenie (o mobilizácii) poslúchol, no účasť na zločine proti mieru je v estónskom právnom systéme trestným činom," uviedol Kross.

Dodal, že každý obyvateľ Estónska, ktorý vstúpi do ruskej armády vo vojne proti Ukrajine, "príde o povolenie na pobyt a rovnako bude mať zakázaný vstup do EÚ… Pre tých, čo sa rozhodnú odísť, už niet cesty späť". "Všetci ruskí občania s platným povolením na pobyt v Estónsku majú nárok na ústavnú ochranu a rovnaké práva, ako všetci ostatní obyvatelia," uviedol Kross.

Estónsko a ďalšie pobaltské štáty Litva a Lotyšsko už avizovali, že nebudú poskytovať azyl ruským občanom, ktorí odchádzajú do zahraničia po vyhlásení čiastočnej mobilizácie. Vstup ruských občanov na svoje územie výrazne obmedzí aj Fínsko.

Európska únia ako celok sa zatiaľ na spoločnom prístupe k utekajúcim Rusom nezhodla. V pondelok (26.9.) budú o tom na mimoriadnom zasadnutí v Bruseli rokovať veľvyslanci 27 členských krajín EÚ.
EÚ zdôraznila, že žiadosti Rusov o udelenie azylu by sa mali posudzovať individuálne. Mali by sa pri tom brať do úvahy nielen základné práva a zákony týkajúce sa azylového procesu, ale aj geopolitické faktory a bezpečnostné riziká, píše agentúra DPA.

(tasr, min)

Minúta  |  

Počet obetí nehody člna s migrantmi pri Sýrii stúpol na 94

Na najmenej 94 osôb stúpol počet obetí nehody plavidla s migrantmi na mori pri sýrskom meste Tartús. Loď vyplávala začiatkom tohto týždňa z Libanonu. V nedeľu o tom informovali sýrske médiá. TASR správu prevzala z denníka The Guardian.

"Počet obetí sa zvýšil na 94," uviedla sýrska štátna televízia. Tamojšie úrady predtým uviedli, že pri nehode zahynulo 86 ľudí. Podľa OSN je medzi obeťami aj desať detí. Ďalších 14 osôb sa zotavuje v nemocnici, dvaja ľudia sa nachádzajú na jednotke intenzívnej starostlivosti.

Libanonská armáda uviedla, že v súvislosti s nehodou zadržala libanonského občana, ktorý sa priznal k "organizovaniu nelegálnych plavieb utečencov z Libanonu do Talianska".

Ide o doteraz najtragickejšiu plavbu z Libanonu, ktorý vlani zaznamenal prudký nárast prípadov, keď sa migranti pokúšali dostať z jeho pobrežia na preplnených člnoch do Európy. Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi označil nehodu za "srdcervúcu tragédiu".

Na palube malého člna, ktorý sa potopil pri sýrskom prístave Tartús, bolo až 150 ľudí. Na palube boli väčšinou Libanončania, Sýrčania a Palestínčania, medzi ktorými boli deti aj starší ľudia, uviedla OSN. Libanon sužuje v súčasnosti hospodárska kríza a už dlhšie slúži ako odrazový mostík pre nebezpečnú migráciu po mori do Európy.

(tasr, min)

Minúta  |  

Ruská duma by mohla o anexii okupovaných častí Ukrajiny rokovať vo štvrtok

Ruský parlament by mohol o návrhu zákona potrebnom na anexiu Ruskom okupovaných území na Ukrajine rokovať už vo štvrtok 29. septembra. V noci na nedeľu o tom informovala agentúra Reuters a denník The Guardian, ktoré sa odvolávajú na ruské médiá.

Poslanci dolnej komory ruského parlamentu (Štátna duma) budú podľa agentúry TASS o právnom rámci pripojenia anektovaných území k Rusku rokovať vo štvrtok – len dva dni po skončení hlasovania v referendách, ktoré je naplánované na 27. septembra. Agentúra Interfax predpokladá, že o návrhu zákona by mohla vo štvrtok rokovať aj horná komora parlamentu.

Referendá začali v piatok v samozvaných republikách na východe Ukrajiny – Doneckej a Luhanskej a v okupovaných častiach Chersonskej oblasti na juhu a Záporožskej oblasti na juhovýchode Ukrajiny.

Hlasovacia miestnosť bola pritom zriadená aj v Moskve, kde sa môžu na referende zúčastniť obyvatelia spomínaných štyroch ukrajinských regiónov, ktorí v súčasnosti žijú v Rusku.

Ukrajina, západní lídri a Organizácia Spojených národov odsúdili prebiehajúce referendá a označili ich za nelegitímnu predzvesť nelegálnej anexie. Na referendách nie sú totiž prítomní žiadni nezávislí pozorovatelia a väčšina predvojnovej populácie dané oblasti pre prebiehajúce boje už opustila.

(tasr, min)

Minúta  |  

Spojené štáty sa v súvislosti s Taiwanom zahrávajú s ohňom, varuje Lavrov

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov obvinil Spojené štáty, že sa v súvislosti so situáciou na Taiwane "zahrávajú s ohňom". Vyhlásil to v sobotu na zasadnutí Valného zhromaždenia OSN v New Yorku. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

"(Spojené štáty) sa v súvislosti s Taiwanom zahrávajú s ohňom. Ba čo viac, ešte mu sľubujú aj vojenskú podporu," povedal Lavrov.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň na stretnutí s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom zdôraznil, že Rusko sa hlási k politike jednej Číny. "Odsudzujeme provokácie USA a ich satelitov v Taiwanskom prielive," povedal.

Len niekoľko minút pred prejavom Lavrova na VZ OSN čínsky minister zahraničných vecí Wang I uviedol, že Peking bude naďalej pracovať na "mierovom zjednotení sa" s Taiwanom a zároveň bojovať proti "separatistickým aktivitám" podporujúcim taiwanskú nezávislosť. Dodal, že Čína v prípade vonkajšieho zásahu podnikne rázne kroky.

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa v piatok stretol s Wang Im. Témou ich rozhovoru bola aj situácia na Taiwane, pričom rezort diplomacie USA stretnutie označil za "priame a úprimné". Čína však uviedla, že Washington vysiela v súvislosti s Taiwanom "nebezpečné a nesprávne signály".

Čína považuje Taiwan za súčasť svojho územia a snaží sa ho diplomaticky izolovať. Situácia v regióne sa zhoršila po augustovej návšteve predsedníčky americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiovej na Taiwane. Čína vtedy spustila v jeho blízkosti rozsiahle vojenské cvičenia.

Prezident USA Joe Biden v rozhovore pre americkú televíziu CBS uviedol, že americké sily by bránili Taiwan pred čínskou inváziou. Biely dom tento výrok komentoval tak, že politika Washingtonu sa nemení.

(tasr, min)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.