Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Poľsku otvorili nový plynovod z Nórska cez Dánsko. Duda o ňom hovorí ako o "poľskom sne"

V Poľsku v utorok slávnostne otvorili nový plynovod, ktorým sa bude prepravovať nórsky plyn cez Dánsko. Jeho cieľom je posilniť energetickú bezpečnosť Európy po tom, ako Rusko prerušilo dodávky plynu Varšave, keďže odmietla požiadavku Moskvy na platby v rubľoch.

Nórsky minister energetiky Terje Aasland na ceremónii v západnom Poľsku povedal, že ide o "míľnik na dôležitej ceste k európskej nezávislosti od ruskej energie".

Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že spustenie plynovodu "znamená zásadný geopolitický krok pre nás všetkých". "Musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme odstránili energiu ako ruský nástroj moci," vyhlásila v Budne neďaleko prístavného mesta Štetín. "Ruský prezident Vladimir Putin využíva ruskú energiu ako zbraň na destabilizáciu Európy, na to, aby nás rozdelil. Nemôžeme dovoliť, aby uspel," vyhlásila.

Plynovod Baltic Pipe má kapacitu 10 miliárd kubických metrov (m3) ročne a je prepojením na potrubie Europipe II, ktoré spája Nórsko a Nemecko.

Poľský plynárenský operátor PGNiG informoval, že cez plynovod sa v roku 2023 prepraví 6,5 miliardy m3 plynu a v roku 2024 tento objem vzrastie na 7,7 miliardy m3. Dodávky sa majú začať už od 1. októbra 2022.

Poľsko začiatkom tohto mesiaca uzavrelo dohodu s nórskym energetickým gigantom Equinor o dodávkach 2,4 miliardy m3 plynu ročne, čo predstavuje približne 15 percent jeho celkovej spotreby v rokoch 2023 až 2033.

(tasr)

Minúta  |  

Irán: Pri zásahoch voči demonštrantom zahynulo už vyše 75 ľudí, tvrdia aktivisti

Viac než 75 ľudí už zahynulo pri zásahoch iránskych bezpečnostných síl voči účastníkom protestov vyvolaných násilnou smrťou Mahsy Amíníovej, uviedla ľudskoprávna skupina Iran Human Rights (IHR).

Oficiálny počet obetí uvádzaný iránskymi úradmi, ktorý zahŕňa aj niekoľkých príslušníkov iránskych bezpečnostných síl, zostáva od soboty na čísle 41. Získané videozáznamy a úmrtné listy dokazujú, že "na demonštrantov sa priamo strieľa ostrou muníciou", uvádza IHR so sídlom v nórskom Osle.

Demonštranti opäť vyšli do ulíc v noci na utorok, ako to robia každý večer už od 16. septembra. V ten deň bolo oznámené úmrtie Mahsy Amíníovej, ktorú predtým zatkla iránska mravnostná polícia.

V meste Sanandadž, hlavnom meste západoirackej provincie Kurdistan, odkiaľ Amíníová pochádzala, vyliezli ženy na strechy vozidiel a pred jasajúcim davom si roztrhali šatky. V hlavnom meste Teherán skandovali davy demonštrantov slogan "smrť diktátorovi"

Mahsu Amíníovú (22) zadržala mravnostná polícia 13. septembra v Teheráne za údajné porušenie pravidiel obliekania. Podľa aktivistov mladú ženu bili do hlavy obuškom a hlavu jej udreli o kapotu vozidla. Zomrela po troch dňoch v kóme v nemocnici, jej smrť oznámili 16. septembra. Miestne úrady však tvrdia, že zomrela prirodzenou smrťou.

V pondelok iránske úrady oznámili, že zatkli viac než 1 200 ľudí vrátane aktivistov, právnikov, novinárov a demonštrantov.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Záchrana ľudí na územiach, kde sa konajú referendá, je našou prioritou

Rusko chce "zachrániť ľudí" v štyroch okupovaných oblastiach na Ukrajine, v ktorých sa konajú referendá o pripojení k Rusku. V utorok to uviedol ruský prezident Vladimir Putin počas stretnutia s ruskými predstaviteľmi, ktoré odvysielala v televízia.

"Záchrana ľudí na územiach, kde sa toto referendum koná… je stredobodom pozornosti celej našej spoločnosti a celej krajiny," povedal Putin.

Hlasovanie v referendách v samozvanej Doneckej ľudovej republike (DĽR) a Luhanskej ľudovej republike (LĽR) a v častiach Záporožskej a Chersonskej oblasti sa začalo v piatok. Ich obyvatelia sa do utorka môžu rozhodnúť, či sú za alebo proti pričleneniu k Rusku. Ruské a proruské úrady tieto plebiscity zorganizovali napriek tomu, že plne nekontrolujú žiaden z týchto ukrajinských regiónov.

Mnohé krajiny už avizovali, že výsledky uvedených pseudoreferend neuznajú – rovnako ako v prípade sporného plebiscitu o pripojení Krymského polostrova k Rusku, ktorý sa konal v roku 2014.

(tasr)

Minúta  |  

V prieskumoch vládne nedôvera: Čaputovej neverí vyše polovica, Matovičovi až 84 percent Slovákov

Slovenskí politici sa v najnovšom prieskume verejnej mienky agentúry Ipsos pre Denník N opäť dočkali veľkej nedôvery. V rebríčku dôveryhodnosti ani jeden z nich neprekročil hranicu 50 percent. S veľkou nedôverou občanov sa na scénu vracia aj expremiér Mikuláš Dzurinda.

V rebríčku najdôveryhodnejších slovenských politikov sa v prvej trojke umiestnili prezidentka Zuzana Čaputová, predseda Hlasu Peter Pellegrini a predseda Smeru Robert Fico. 

Z prieskumu vyplýva, že Čaputovej v súčte nedôveruje vyše 50 percent respondentov, „rozhodne“ jej pritom nedôveruje 33,8 percenta a „skôr“ jej nedôveruje 16,9 percenta. „Rozhodne“ jej dôveruje 20,3 percenta opýtaných a „skôr“ jej dôveruje 23,3 percenta. Čaputovej teda celkovo dôveruje 43,6 percenta opýtaných, uvádza Denník N.

V prípade predsedu Hlasu Petra Pellegriniho sa dôvera pohybuje na úrovni 34,4 percenta (rozhodne 11,1, skôr dôveruje 27,3 percenta). Naopak, nedôveruje mu vyše 55,2 percenta opýtaných (34,2 percent rozhodne, 21 percent skôr nedôveruje).

Na treťom mieste v rebríčku sa umiestnil predseda opozičného Smeru Robert Fico, ktorému vyjadrilo dôveru 29,5 percenta repondentov. „Rozhodne“ mu dôveruje 20,4 percenta opýtaných a „skôr“ mu dôveruje 9,1. Nedôveruje mu vyše 64,6  percenta opýtaných (49 percent rozhodne, 15,6 percenta skôr nedôveruje). Ficova dôveryhodnosť v posledných mesiacoch vzrástla aj podľa prieskumov agentúry Focus, poznamenal Denník N.

Posledná trojka

Predseda strany Aliancia-Szövetség, zastupujúcej Maďarov, Krisztián Forró skončil v prieskume ako posledný. Takmer 50 percent opýtaných však tohto politika vôbec nepoznalo. Nedôveruje mu takmer 30 percent (takmer 19 percent rozhodne, takmer 11 percent skôr nedôveruje). „Rozhodne“ mu dôveruje 0,5 percenta opýtaných a „skôr“ 4,7 percenta.

Pred ním figuruje minister financií Igor Matovič. Nedôveruje mu až 84 percent opýtaných. „Rozhodne“ mu nedôveruje 69,6 percenta a „skôr“ 14,4 percenta. „Rozhodne“ mu dôverujú tri percentá a „skôr“ 7,5 percenta.

O niečo lepšie ako Matovič, teda tretí od konca, skončil predseda mimoparlamentného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka. Rozhodne mu dôveruje 3,3 percenta respondentov a skôr dôveruje 8,1.

Korčok a  Dzurinda

Denník N poznamenal, že kým čelo rebríčka dôveryhodnosti má už dlhodobo rovnaké obsadenie, zaujímavý je pohľad na silu dvoch doteraz nemeraných politikov, ktorí sa zrejme pokúsia zasiahnuť do nasledujúcich parlamentných volieb - Ivana Korčoka a Mikuláša Dzurindu.

Dzurindovi nedôveruje vyše 68 percent opýtaných (vyše 47 percent rozhodne, 21 percent skôr nedôveruje). „Rozhodne“ mu dôveruje 3,3 percenta opýtaných a „skôr“ 14,9 percenta.

Korčokovi nedôveruje vyše 45 percent opýtaných (vyše 28 percent rozhodne, vyše 17 percent skôr nedôveruje). „Rozhodne“ mu dôveruje 8,7 percenta opýtaných a „skôr“ 18,3 percenta.

(dod)

Minúta  |  

Návrh obmedziť paragraf 363 Trestného poriadku z dielne SaS neprešiel. Vieme, kto s kým pečie, vyhlásil Sulík

Návrh SaS na obmedzenie okruhu rozhodnutí, ktoré môže generálny prokurátor preskúmať postupom podľa paragrafu 363 Trestného poriadku, neprešiel v pléne Národnej rady SR. Poslanci ho odmietli v utorkovom hlasovaní. Za bolo 72 poslancov zo 147 prítomných, proti bolo 74 zákonodarcov, jeden sa zdržal.

SaS okrem iného navrhovala upraviť aj vymenúvanie a odvolávanie prokurátorov či ich práva a povinnosti, možnosti odvolania generálneho prokurátora a jeho disciplinárnej zodpovednosti, ako aj špeciálneho prokurátora. Rozšíriť mienili aj právomoci verejného ochrancu práv a vlády SR, aby mohli podávať žalobu na rozpustenie politickej strany.

Minulý týždeň neprešiel ani návrh na úpravu paragrafu 363 z dielne poslancov OĽaNO. Na programe je ešte obdobná novela nezaradeného poslanca Tomáša Valáška.

Alojz Baránik tvrdí, že v jeho predloženom návrhu boli aj iné dobré zmeny ako len obmedzenie paragrafu 363 Trestného poriadku. Prispieť mali k budovaniu právneho štátu na Slovensku z hľadiska fungovania prokuratúry. Naznačil, že hnutie Sme rodina ide proti programovému vyhláseniu vlády. Líder SaS Richard Sulík rovnako poukázal na postoj Sme rodina. Hlasovanie v NR SR považuje za dôkaz toho, „kto s kým pečie," a to nie len pri paragrafe 363.

Alojz Baránik. Foto: TASR/Martin Baumann

Mária Kolíková (SaS) podotkla, že zákonodarcovia odignorovali výzvu Zastavme korupciu a Via Iuris s 25-tisíc podpismi. Argumentuje, že aj odborná verejnosť je za zmenu ustanovenia. „Je naozaj smutné, že poslanci z OĽaNO, či súčasní, či bývalí, zablokovali prijatie novej právnej úpravy spolu so Sme rodina," vyhlásila.

Klub OĽaNO v utorok hlasoval za posunutie novely do druhého čítania, s výnimkou Igora Husa, ktorý bol neprítomný. Zmenu podporili aj nezaradení poslanci zo Za ľudí, nezaradení Tomáš Valášek a Miroslav Kollár i bývalý člen klubu OĽaNO Ján Mičovský. Proti bolo hnutie Sme rodina, ktorého súčasťou sú aj dvaja bývalí členovia klubu OĽaNO. Novelu nepodporil ani zvyšok opozície. Katarína Hatráková (nezaradená) sa zdržala.

Stranu Za ľudí mrzí, že zmena neprešla. Hovorí o jeho nadužívaní generálnym prokurátorom Marošom Žilinkom. „Paragraf 363 je nebezpečným nástrojom v zlých rukách. Pointou je, aby generálny prokurátor nemal možnosť zastaviť stíhanie pred súdom, ktorý má rozhodovať o vine či nevine obvineného," uviedla strana. Naďalej chce presadzovať, aby mala polícia rozviazané ruky.

(tasr)

Minúta  |  

Doležal: Diaľničný úsek pri Ružomberku sa do konca roka 2023 nepodarí dostavať

Diaľničný úsek pri Ružomberku sa nepodarí dokončiť v pôvodne avizovanom čase, teda do konca roka 2023. Novým termínom dostavby úseku je predbežne druhá polovica roku 2024. Minister dopravy Andrej Doležal (nominant Sme rodina) to oznámil v utorok v Ružomberku.

Na stavbe to podľa Doležala ešte pred pol rokom vôbec nevyzeralo ružovo. "Zhotoviteľ za vtedy platných zmluvných podmienok deklaroval, že nie je schopný dokončiť stavbu. Reálne hrozil scenár Višňového, a teda, že zhotoviteľ odíde a nepodarí sa nám nájsť dohodu. Toto sa nám podarilo vyriešiť. Dnes máme dohodu a spôsob, ako zvýšiť zmluvu, respektíve hodnotu stavby," povedal minister s tým, že aktuálne na stavbe pracuje viac ako 300 robotníkov.

Liptovská stavba diaľnice D1 bude mať celkovú dĺžku 14,92 kilometra. Vytvorí obchvat mesta Ružomberok a po dobudovaní sa napojí na štvorprúdovú diaľnicu do Košíc. Diaľnica pri Ružomberku, ktorej súčasťou je aj tunel Čebrať, ušetrí motoristom 16 minút v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.