Jaroslav Daniška

Je to železná logika, Matovič najviac poškodzuje tých, ktorí sú mu najbližší. Pri prvom konflikte, keď skončil ako premiér, to zničilo kariéru Mareka Krajčího. Najbližšieho a najlojálnejšieho ministra, akého mal vo vláde. Krajčí pritom neurobil chybu, tú vtedy urobil Matovič a zvyšok vlády, platil za to však Krajčí. Nahradil ho Naďov nominant Lengvarský, za konzervatívca prišiel liberál. Krajčí sa mal stať aspoň šéfom zdravotníckeho výboru, vinou Matovičovho konfliktu nebolo ani to.

Keď tento rok vyvolal Matovič konflikt so SaS-kou a tá stanovila prázdninové ultimátum, zničilo to kariéru Eduarda Hegera. Už je z neho iba hovoriaca hlava bez autority. Čelil starej známej dileme integrita alebo bavorák. Vybral si BMW.

Keď sa začali formovať kontúry menšinovej vlády, zdalo sa, že môže vzniknúť niečo ako pokus o konzervatívnejšiu vládu. Matovič za oponou sľuboval prorodinný štát, prorodinnú agendu so vztýčenou hlavou. Poslanci Taraba a kuffovci tomu mali pomôcť vytvorením väčšiny 76 hlasov.

A zase bolo všetko inak. Do vlády prišli dvaja ešte progresívnejší ministri, ako boli ich predchodcovia zo SaS, a v koalícii došlo k zmene rovnováhy vo vláde. Neozvali sa však kresťania, aby konečne prešli ich návrhy zákonov (Anne Andrejuvovej naposledy na pochovávanie potratených plodov zase chýbal jeden hlas), podmienky si nekladie Anna Záborská či Richard Vašečka, ani konzervatívne krídlo Sme rodina. Podmienky si kladie Jaroslav Naď a Ján Budaj.