Preskočiť na obsah
  |  

Francúzska ľavica po škandáloch stráca dôveru, vyplýva z prieskumu

Dôveryhodnosť francúzskej parlamentnej koalície socialistov a zelených (NUPES) podľa najnovšieho prieskumu agentúry Odoxa klesla, oproti júlu o jedenásť percentuálnych bodov. Stalo sa tak po nedávnych škandáloch poslancov Adriena Quatennensa a Juliena Bayoua.

Z prieskumu vyplynulo, že voči koalícii stratila dôveru viac než polovica sympatizantov ľavice (52 percent). Celkovo jej nedôveruje 64 percent Francúzov. Štyria z desiatich Francúzov sa tiež domnievajú, že koalícia neobhajuje záujmy pracujúcej triedy.

Koordinátor koalície Quantennes sa nedávno priznal k domácemu násiliu voči svojej manželke, v dôsledku čoho napokon odstúpil z tejto funkcie. Líder koalície Jean-Luc Mélénchon však situáciu okolo Quantennesa na sociálnej sieti Twitter zľahčoval.

Tajomníka zelených Bayoua obvinila v televíznej diskusii z psychického násilia voči bývalej manželke spolustraníčka Sandrine Rousseauová. Nepredložila však k tomu žiadne dôkazy, za čo si vyslúžila kritiku kolegov aj nesúhlas respondentov v prieskume Odoxy.

NUPES má v parlamente 151 kresiel z 577. Koalícia vznikla v máji pred parlamentnými voľbami.

(tasr)

  |  

Putin patrí pred tribunál, tvrdí skupina ocenená Nobelovou cenou

Šéf Kremľa Vladimir Putin by mal byť postavený pred medzinárodný tribunál pre ruské vojnové zločiny spáchané na Ukrajine. Vyhlásila to v piatok Olexandra Matvijčuková, šéfka ukrajinskej organizácie Centrum pre občianske slobody (CCL), ktorá sa stala jedným z laureátov tohtoročnej Nobelovej ceny za mier.

Aby "státisíce obetí vojnových zločinov dostali šancu na spravodlivosť…, je nutné vytvoriť medzinárodný tribunál a postaviť Putina, (bieloruského lídra Alexandra) Lukašenka a ďalších vojnových zločincov pred súd," uviedla Matvijčuková na sociálnej sieti Facebook.

Vyzvala tiež na vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov "pre systematické porušovanie charty OSN" zo strany Moskvy.

Manažérka CCL pre komunikáciu Anna Trušová uviedla, že táto organizácia už od začiatku invázie dokumentuje vojnové zločiny páchané ruskou armádou na Ukrajine. Snaží sa tiež o to, aby sa mohli vrátiť domov Ukrajinci odvlečení do Ruska.

Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získal v piatok okrem CCL aj bieloruský aktivista Ales Biaľacki, ktorý založil organizáciu Viasna pomáhajúcu politickým väzňom a ich rodinám. Tretím laureátom tohtoročnej Nobelovej ceny za mier sa stala ruská ľudskoprávna organizácia Memorial.

(tasr)

  |  

Trenčiansky park dostal cenu

V utorok 4. októbra 2022 udelili v nitrianskej Synagóge ceny víťazom súťaže Záhrada, Park a Detail roka 2021, ktorú organizuje Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu.

V kategórii Park roka 2021 zvíťazil projekt revitalizácie vnútrobloku Jána Halašu v Trenčíne. Porotu tvorilo 5 členov, ktorí sa zhodli na priemere 1,2, čo parku prinieslo prvé miesto. 

Revitalizácia vnútrobloku medzi bytovkami na sídlisku Juh si ocenenie rozhodne zaslúži. V parku sa nachádza 9 herných a 6 športových prvkov. Vysadili 45 stromov, 648 krov, trvalky či okrasné trávy. Nainštalovali tiež športové prvky, cyklostojany, prístrešky, lavičky či odpadkové koše. Za zmienku určite stojí, že projekt revitalizácie vnútrobloku obsahuje aj riešenia, ktoré reagujú na klimatické zmeny.

Investorom projektu bolo mesto Trenčín s príspevkom Európskej únie vo výške 85 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 10 % zo štátneho rozpočtu SR.

Dovedna 10 000 metrov štvorcových tak získalo celkom nový rozmer. 

  |  

Česká vláda pôjde do Kyjeva na rokovanie s ukrajinským kabinetom

Českí ministri sa v Kyjeve 31. októbra zúčastnia na spoločnom zasadnutí ukrajinskej a českej vlády. Rokovať budú o dôsledkoch ruskej agresie aj o obnove Ukrajiny, informoval v piatok hovorca českej vlády Václav Smolka.

Do Kyjeva by mala odísť zhruba polovica členov českého kabinetu podľa toho, na akej agende sa pri príprave stretnutia politici dohodnú. "Nepôjde celá vláda, ako je pri takýchto rokovaniach zvykom, len určitá časť," potvrdil Smolka. V podobnom formáte rokuje česká vláda aj s partnermi z Poľska, Slovenska a Izraela.

Vláda ČR bude pri tom musieť vziať do úvahy všetky možné bezpečnostné riziká. "Na podobných cestách je to bežné. Tá ukrajinská bude mať samozrejme svoje špecifiká," doplnil Smolka.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa vo štvrtok v Prahe zúčastnil na prvom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC). Na Pražskom hrade mal možnosť hovoriť s viac ako štyrmi desiatkami štátnikov o prebiehajúcej vojne na Ukrajine, migrácii, energetike a ekonomickej situácii.

Táto nová platforma zahŕňa členské štáty Európskej únie, Ukrajinu, krajiny západného Balkánu, Britániu či Turecko. Počas úvodnej časti rokovaní sa k politikom prostredníctvom videomostu pripojil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. So Šmyhaľom sa popri summite stretol i český premiér Petr Fiala.

(tasr)

  |  

Taraba vyzval Sulíka, aby verejne oznámil, či zahlasuje za predčasné voľby

Predseda strany SaS Richard Sulík by mal verejne oznámiť, či jeho strana zahlasuje v druhom čítaní za návrh na zmenu ústavného zákona, ktorý by umožnil predčasné voľby. Vyzýva šéfa liberálov nezaradený poslanec a predseda strany Život-NS Tomáš Taraba.

„SaS nechce svojimi hlasmi podporiť predčasné voľby," konštatoval vo videu na sociálnej sieti Taraba po komunikácii s predsedom strany Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) Robertom Ficom. „Sulík chodí vyplakávať po médiách a rozpráva, že je ochotný baviť sa o predčasných voľbách," tvrdí Taraba a predsedu SaS poprosil, aby neklamal a za návrh zahlasoval, keď už raz verejne priznal, že si vie predstaviť rokovanie o predčasných voľbách.

Taraba je veľmi rád, že nezahlasoval za odvolanie lídra hnutia OĽaNO Igora Matoviča z funkcie ministra financií a tým podľa poslanca nepomohol Sulíkovi vrátiť sa do koalície. „Som rád, že šéf SaS potom o predčasných voľbách rozmýšľal. Pán Sulík, na to je však potrebné, aby ste zahlasovali za môj návrh na zmenu ústavného zákona. Potrebujeme 90 hlasov a bez SaS sa to urobiť nedá," uviedol.

Zároveň tvrdí, že mu opoziční poslanci vyčítajú, že návrh na úpravu ústavnoprávneho zákona prešiel do druhého čítania.

(sita)

  |  

Na štvorstrannom stretnutí sa dohodli na misii EÚ na hraniciach Arménska a Azerbajdžanu

Arménsko a Azerbajdžan sa dohodli na rozmiestnení civilnej misie Európskej únie na spoločných hraniciach. Prezident Azerbajdžanu Ilham Alijev, arménsky premiér Nikol Pašinjan, prezident Francúzska Emmanuel Macron a predseda Európskej rady Charles Michel sa stretli na okraji samitu takzvaného Európskeho politického spoločenstva (EPC) v Prahe. Referuje o tom oficiálny web Rady Európskej únie.

Kaukazskí susedia Azerbajdžan i Arménsko potvrdili svoj záväzok voči Charte OSN a deklarácii z Alma Aty z roku 1991, prostredníctvom ktorých si obe krajiny navzájom uznávajú územnú celistvosť a suverenitu. Potvrdili, že to bude základom pre prácu hraničných komisií. Najbližšie zasadnutie týchto hraničných komisií sa uskutoční do konca októbra v Bruseli. Misia sa začne v októbri. Potrvá maximálne dva mesiace, pričom jej cieľom bude budovať dôveru.

Medzi Azerbajdžanom a Arménskom už desaťročia panuje konflikt o región Náhorný Karabach zvaný aj Arcach. Ten leží na území Azerbajdžanu, ale od skončenia vojny v roku 1994 bol pod kontrolou etnických arménskych síl podporovaných Arménskom.

Boje o región z jesene 2020 si vyžiadali viac ako 6 600 mŕtvych. Azerbajdžan vtedy prevzal kontrolu nad veľkými časťami Náhorného Karabachu a okolitých oblastí, ktoré desaťročia ovládali separatisti.

(sita)