Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Podoľak kritizoval výber laureátov Nobelovej ceny za mier

Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v piatok kritizoval udelenie Nobelovej ceny za mier za rok 2022 ľudskoprávnym aktivistom z Ruska a Bieloruska.

Ako je známe, Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získali v piatok bieloruský aktivista Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL).      

Podoľak v reakcii na ocenenie Bielorusa a Memorialu vo svojom statuse na platforme Twitter konštatoval, že ,,Nobelov výbor má jednoznačne zaujímavé chápanie slova ´mier´, keď Nobelovu cenu za mier spoločne prevezmú predstavitelia dvoch krajín, ktoré zaútočili na tretiu."

Kritizoval, že ani ruské, ani bieloruské ľudskoprávne organizácie neboli schopné zorganizovať vo svojich krajinách hnutie odporu proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Tohtoročná Nobelova cena je ,,úžasná", konštatoval Podoľak ironicky.

Časť diskutérov na Twitteri Podoľaka za jeho status kritizovala - poukazovali na to, že Ales Biaľacki je zakladateľom bieloruskej organizácie Viasna bojujúcej za ľudské práva, ktorá pomáha obetiam politických represií, ale aj ukrajinským politickým väzňom - akým bol ukrajinský režisér Oleh Sencov.

Argumentovali tiež, že Memorial je najstaršou ľudskoprávnou organizáciou v Rusku, ktorej aktivisti ako jedni z mála skúmajú represie v Sovietskom zväze i novodobom Rusku, pričom svojho času pomáhali aj ukrajinským politickým väzňom a krymskotatárskym aktivistom.

Na Podoľakovu obranu sa postavili viacerí Ukrajinci a sympatizanti Ukrajiny, ktorí vysvetlili, že ,,Západ Ukrajincov stále tlačí do formátu bratského priateľstva troch národov" - bieloruského, ukrajinského a ruského.

,,Ukrajinci sa už v tejto schéme nevidia, zatiaľ čo Západ  žije v tejto paradigme naďalej. Je to problém," napísala jedna z reagujúcich.

(tasr)

Minúta  |  

Dosluhujúca talianska vláda prijala novú stratégiu pre komunitu LGBT+

Dosluhujúca talianska vláda prijala nový plán pre oblasť práv komunity LGBT+. Stalo sa tak krátko pred odovzdaním moci pravicovej vláde, ktorá sľubuje, že bude v sociálnej oblasti konzervatívnejšia, informovala v piatok agentúra Reuters.

Cieľom 30-stranovej Národnej stratégie pre komunitu LGBT+ na roky 2022-25, ktorá bola oficiálne schválená 6. októbra, je bojovať proti diskriminácii lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových osôb v školách, na univerzitách, v nemocniciach, vo väzniciach, v športových kluboch a na pracoviskách.

Podľa Reuters dokument obsahuje sériu odporúčaní a opatrení vrátane kurzov zameraných na informovanosť o LGBT+ pre učiteľov, lekárov, policajtov a väzenskú stráž, monitorovanie homofóbnych vyjadrení v médiách a doplnenie konkrétnych ustanovení proti diskriminácii LGBT+ do pracovných zmlúv platných na území Talianska.

Ministerka pre rovnosť príležitostí Elena Bonettiová v rozhovore pre Reuters uviedla, že prijatá stratégia má len málo spoločného s ideológiou. ,,Boli sme veľmi konkrétni," dodala.

Napriek, že dokument podľa odstupujúcej vlády nie je kontroverzný, narazil na kritiku u predstaviteľov strany Bratia Talianska (FdI), ktorá vyhrala nedávne predčasné voľby aj na základe sľubov, že bude brániť tradičnú rodinu a odolávať LGBT loby.

Isabella Rautiová, hovorkyňa FdI pre rovnosť príležitostí, rodinné záležitosti a ,,hodnoty, o ktorých sa nedá vyjednávať", označila za nesprávne, aby dosluhujúca vláda zaväzovala budúci kabinet prijatím viacročného plánu.

Bonettiová, centristka zo strany Živé Taliansko (Italia Viva - IV) expremiéra Mattea Renziho a bývalá členka združenia skautov, pripustila, že ten, kto ju v úrade vystrieda, by mohol ísť inou cestou. Vyjadrila však nádej, že ,,budúca vláda bude realizovať to, čo sme stanovili."

Líderka FdI Giorgia Meloniová, ktorá vedie pravicový blok zahŕňajúci stranu Liga vedenú Matteom Salvinim (LSP) a stranu Vpred Taliansko (FI) Silvia Berlusconiho, má koncom októbra prevziať funkciu po odchádzajúcom premiérovi Mariovi Draghim. Bude vôbec prvou ženou na poste talianskeho premiéra.

Meloniová už medzičasom vylúčila zrušenie existujúcich zákonov o právach komunity LGBT+ a interrupciách, ale odmietla možnosť ich rozšírenia. Jej strana je obzvlášť nepriateľsky naladená voči rodičovstvu osôb rovnakého pohlavia a tézam o tzv. rodovej premenlivosti (gender fluid).

(tasr)

Minúta  |  

Francúzska ľavica po škandáloch stráca dôveru, vyplýva z prieskumu

Dôveryhodnosť francúzskej parlamentnej koalície socialistov a zelených (NUPES) podľa najnovšieho prieskumu agentúry Odoxa klesla, oproti júlu o jedenásť percentuálnych bodov. Stalo sa tak po nedávnych škandáloch poslancov Adriena Quatennensa a Juliena Bayoua.

Z prieskumu vyplynulo, že voči koalícii stratila dôveru viac než polovica sympatizantov ľavice (52 percent). Celkovo jej nedôveruje 64 percent Francúzov. Štyria z desiatich Francúzov sa tiež domnievajú, že koalícia neobhajuje záujmy pracujúcej triedy.

Koordinátor koalície Quantennes sa nedávno priznal k domácemu násiliu voči svojej manželke, v dôsledku čoho napokon odstúpil z tejto funkcie. Líder koalície Jean-Luc Mélénchon však situáciu okolo Quantennesa na sociálnej sieti Twitter zľahčoval.

Tajomníka zelených Bayoua obvinila v televíznej diskusii z psychického násilia voči bývalej manželke spolustraníčka Sandrine Rousseauová. Nepredložila však k tomu žiadne dôkazy, za čo si vyslúžila kritiku kolegov aj nesúhlas respondentov v prieskume Odoxy.

NUPES má v parlamente 151 kresiel z 577. Koalícia vznikla v máji pred parlamentnými voľbami.

(tasr)

Minúta  |  

Putin patrí pred tribunál, tvrdí skupina ocenená Nobelovou cenou

Šéf Kremľa Vladimir Putin by mal byť postavený pred medzinárodný tribunál pre ruské vojnové zločiny spáchané na Ukrajine. Vyhlásila to v piatok Olexandra Matvijčuková, šéfka ukrajinskej organizácie Centrum pre občianske slobody (CCL), ktorá sa stala jedným z laureátov tohtoročnej Nobelovej ceny za mier.

Aby "státisíce obetí vojnových zločinov dostali šancu na spravodlivosť…, je nutné vytvoriť medzinárodný tribunál a postaviť Putina, (bieloruského lídra Alexandra) Lukašenka a ďalších vojnových zločincov pred súd," uviedla Matvijčuková na sociálnej sieti Facebook.

Vyzvala tiež na vylúčenie Ruska z Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov "pre systematické porušovanie charty OSN" zo strany Moskvy.

Manažérka CCL pre komunikáciu Anna Trušová uviedla, že táto organizácia už od začiatku invázie dokumentuje vojnové zločiny páchané ruskou armádou na Ukrajine. Snaží sa tiež o to, aby sa mohli vrátiť domov Ukrajinci odvlečení do Ruska.

Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získal v piatok okrem CCL aj bieloruský aktivista Ales Biaľacki, ktorý založil organizáciu Viasna pomáhajúcu politickým väzňom a ich rodinám. Tretím laureátom tohtoročnej Nobelovej ceny za mier sa stala ruská ľudskoprávna organizácia Memorial.

(tasr)

Minúta  |  

Trenčiansky park dostal cenu

V utorok 4. októbra 2022 udelili v nitrianskej Synagóge ceny víťazom súťaže Záhrada, Park a Detail roka 2021, ktorú organizuje Spoločnosť pre záhradnú a krajinnú tvorbu.

V kategórii Park roka 2021 zvíťazil projekt revitalizácie vnútrobloku Jána Halašu v Trenčíne. Porotu tvorilo 5 členov, ktorí sa zhodli na priemere 1,2, čo parku prinieslo prvé miesto. 

Revitalizácia vnútrobloku medzi bytovkami na sídlisku Juh si ocenenie rozhodne zaslúži. V parku sa nachádza 9 herných a 6 športových prvkov. Vysadili 45 stromov, 648 krov, trvalky či okrasné trávy. Nainštalovali tiež športové prvky, cyklostojany, prístrešky, lavičky či odpadkové koše. Za zmienku určite stojí, že projekt revitalizácie vnútrobloku obsahuje aj riešenia, ktoré reagujú na klimatické zmeny.

Investorom projektu bolo mesto Trenčín s príspevkom Európskej únie vo výške 85 % z Európskeho fondu regionálneho rozvoja a 10 % zo štátneho rozpočtu SR.

Dovedna 10 000 metrov štvorcových tak získalo celkom nový rozmer. 

Minúta  |  

Česká vláda pôjde do Kyjeva na rokovanie s ukrajinským kabinetom

Českí ministri sa v Kyjeve 31. októbra zúčastnia na spoločnom zasadnutí ukrajinskej a českej vlády. Rokovať budú o dôsledkoch ruskej agresie aj o obnove Ukrajiny, informoval v piatok hovorca českej vlády Václav Smolka.

Do Kyjeva by mala odísť zhruba polovica členov českého kabinetu podľa toho, na akej agende sa pri príprave stretnutia politici dohodnú. "Nepôjde celá vláda, ako je pri takýchto rokovaniach zvykom, len určitá časť," potvrdil Smolka. V podobnom formáte rokuje česká vláda aj s partnermi z Poľska, Slovenska a Izraela.

Vláda ČR bude pri tom musieť vziať do úvahy všetky možné bezpečnostné riziká. "Na podobných cestách je to bežné. Tá ukrajinská bude mať samozrejme svoje špecifiká," doplnil Smolka.

Ukrajinský premiér Denys Šmyhaľ sa vo štvrtok v Prahe zúčastnil na prvom summite Európskeho politického spoločenstva (EPC). Na Pražskom hrade mal možnosť hovoriť s viac ako štyrmi desiatkami štátnikov o prebiehajúcej vojne na Ukrajine, migrácii, energetike a ekonomickej situácii.

Táto nová platforma zahŕňa členské štáty Európskej únie, Ukrajinu, krajiny západného Balkánu, Britániu či Turecko. Počas úvodnej časti rokovaní sa k politikom prostredníctvom videomostu pripojil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. So Šmyhaľom sa popri summite stretol i český premiér Petr Fiala.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.