Preskočiť na obsah
  |  

Pri nehode v Záporožskej jadrovej elektrárni by uniklo 10-krát viac rádioaktivity než v Černobyli, tvrdí ukrajinský minister

Prípadná nehoda v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), ktorú od marca okupujú ruské sily, by mohla spôsobiť únik desaťnásobne vyššieho množstva rádioaktivity, než uniklo pred 36 rokmi v Černobyli. V piatkovom rozhovore pre agentúru AP to uviedol ukrajinský minister životného prostredia Ruslan Strilec.

Únik takéhoto veľkého množstva rádioaktivity by mohol postihnúť oblasť s rozlohou až na dva milióny štvorcových kilometrov, čo je ,,trikrát viac ako je celková rozloha Ukrajiny", respektíve polovica rozlohy Európskej únie, varoval minister.

Dodal, že jadrová katastrofa takéhoto rozsahu by mohla vyvolať ,,vlnu ekologických utečencov" utekajúcich do iných oblastí Ukrajiny alebo do zahraničia.

Za doposiaľ najhoršiu jadrovú katastrofu sa považuje havária v Černobyľskej atómovej elektrárni na severe Ukrajiny, ku ktorej došlo v apríli 1986.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu dekrét, ktorým vláde nariadil prevziať kontrolu nad ZAES, nachádzajúcu sa v Enerhodare v Moskvou okupovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti.

ZAES, najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, okupujú od marca ruské sily, avšak stále tam pracuje ukrajinský personál. Elektráreň sa nachádza v blízkosti frontovej línie a viackrát sa stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina.

Od začiatku ruskej invázie z 24. februára boli podľa Strileca na Ukrajine poškodené alebo spálené asi tri milióny hektárov lesa. Lesné požiare v kombinácii s ruskými útokmi na ropné sklady a priemyselné objekty spôsobili, že do ovzdušia uniklo viac ako 67 miliónov ton škodlivých látok. V súčasnosti je na Ukrajine poškodených alebo ohrozených 812 chránených území.

Predbežné environmentálne škody, ktoré už vyše sedem mesiacov trvajúca vojna napáchala na území Ukrajiny, sa zatiaľ odhadujú na viac ako 36 miliárd eur.

(tasr)

  |  

Rusko vymenilo veliteľa Východného vojenského okruhu

Ruské ministerstvo obrany odvolalo veliteľa Východného vojenského okruhu. Generálplukovníka Alexandra Čajka vystrieda generálporučík Rustam Muradov. Informovala o tom rozhlasová stanica Rádio Sloboda (RFE/RL).

Ruské ministerstvo obrany v júli zverejnilo informáciu, že Muradov v rámci invázie na Ukrajinu velí skupine Východ.

Údajný odchod Čajka je posledným zo série odvolaní najvyšších armádnych predstaviteľov, ktorým predchádzala séria porážok a ponížení vo vojne na Ukrajine.

Kremeľ ani ministerstvo obrany túto zmenu zatiaľ oficiálne nepotvrdili, hoci šéf Muradovovho rodného Dagestanu Sergej Melikov mu už k vymenovaniu zablahoželal.

Do Východného vojenského okruhu patria jednotky dislokované na ruskom Ďalekom východe. Východný vojenský okruh je jedným z piatich, ktoré tvoria ruské ozbrojené sily, vysvetlilo RFE/RL.  

Ruské spravodajské weby v pondelok informovali, že veliteľa Západného vojenského okruhu generálplukovníka Alexandra Žuravľova vystriedal generálporučík Roman Berdnikov.

Správa o odchode Žuravľova prišla krátko po tom, ako ruská armáda utrpela v bojoch na severovýchode Ukrajiny veľké straty na území i živej sile. Týka sa to najmä znovudobytia mesta Lyman v Doneckej oblasti ukrajinskými jednotkami.

(tasr)

  |  

Ukrajina zmenila svoj postoj k hlasovaniu o Ujguroch v rade OSN

Ukrajina v piatok naznačila, že zmenila postoj k hlasovaniu v Rade OSN pre ľudské práva, ktoré sa týkalo obvinení zo zlého zaobchádzania s čínskymi Ujgurmi. Rada vo štvrtok v pomere hlasov 19 ku 17 rozhodla, že o tejto otázke rokovať nebude, pričom Ukrajina sa zdržala hlasovania. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

O otvorenie rozpravy požiadali Spojené štáty a ich spojenci vrátane Británie, Kanady, Nórska, Islandu, Švédska či Litvy. Urobili tak po tom, čo bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Michelle Bacheletová zverejnila správu o možných zločinoch proti ľudskosti, páchaných v čínskom regióne Sin-ťiang oči Ujgurom a ďalším moslimským menšinám.

Avšak po intenzívnom lobingu zo strany Pekingu hlasovala 47-členná rada v neprospech otvorenia rozpravy o tejto otázke. Jedenásť krajín - vrátane Mexika, Ukrajiny, Brazílie či Indie - sa hlasovania zdržalo.

Ukrajinská veľvyslankyňa pri OSN Jevgenija Filipenková však v piatok požiadala Radu o to, aby ,,záznam zo štvrtkového hlasovania odrážal postoj (Ukrajiny) v prospech prijatia predmetného rozhodnutia".

Argentínsky predseda Rady Frederico Villegas vzal zmenu ukrajinského postoja na vedomie, no informoval, ,,v súlade s platnými pravidlami zostane výsledok hlasovania taký, aký bol oznámený vo štvrtok".

Agentúra AFP pripomína, že aj keby bol hlas Ukrajiny pripočítaný do výsledku hlasovania, konečné rozhodnutie Rady OSN by to i tak nezmenilo.

Peking je obviňovaný z násilného zadržiavania viac ako milióna Ujgurov v tzv. prevýchovných táboroch. Tamojšie ženy tiež podľa aktivistov podstupujú násilnú sterilizáciu a príslušníkov menšín povolávajú na nútené práce. Čína takéto obvinenia popiera a dlhodobo tvrdí, že v Sin-ťiangu prevádzkuje len vzdelávacie strediská zamerané na boj proti extrémizmu.

(tasr)

  |  

Podoľak kritizoval výber laureátov Nobelovej ceny za mier

Poradca vedúceho kancelárie ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak v piatok kritizoval udelenie Nobelovej ceny za mier za rok 2022 ľudskoprávnym aktivistom z Ruska a Bieloruska.

Ako je známe, Nobelovu cenu za mier za rok 2022 získali v piatok bieloruský aktivista Ales Biaľacki, ruská ľudskoprávna organizácia Memorial a ukrajinská ľudskoprávna organizácia Centrum pre občianske slobody (CCL).      

Podoľak v reakcii na ocenenie Bielorusa a Memorialu vo svojom statuse na platforme Twitter konštatoval, že ,,Nobelov výbor má jednoznačne zaujímavé chápanie slova ´mier´, keď Nobelovu cenu za mier spoločne prevezmú predstavitelia dvoch krajín, ktoré zaútočili na tretiu."

Kritizoval, že ani ruské, ani bieloruské ľudskoprávne organizácie neboli schopné zorganizovať vo svojich krajinách hnutie odporu proti vojne rozpútanej Ruskom na Ukrajine.

Tohtoročná Nobelova cena je ,,úžasná", konštatoval Podoľak ironicky.

Časť diskutérov na Twitteri Podoľaka za jeho status kritizovala - poukazovali na to, že Ales Biaľacki je zakladateľom bieloruskej organizácie Viasna bojujúcej za ľudské práva, ktorá pomáha obetiam politických represií, ale aj ukrajinským politickým väzňom - akým bol ukrajinský režisér Oleh Sencov.

Argumentovali tiež, že Memorial je najstaršou ľudskoprávnou organizáciou v Rusku, ktorej aktivisti ako jedni z mála skúmajú represie v Sovietskom zväze i novodobom Rusku, pričom svojho času pomáhali aj ukrajinským politickým väzňom a krymskotatárskym aktivistom.

Na Podoľakovu obranu sa postavili viacerí Ukrajinci a sympatizanti Ukrajiny, ktorí vysvetlili, že ,,Západ Ukrajincov stále tlačí do formátu bratského priateľstva troch národov" - bieloruského, ukrajinského a ruského.

,,Ukrajinci sa už v tejto schéme nevidia, zatiaľ čo Západ  žije v tejto paradigme naďalej. Je to problém," napísala jedna z reagujúcich.

(tasr)

  |  

Dosluhujúca talianska vláda prijala novú stratégiu pre komunitu LGBT+

Dosluhujúca talianska vláda prijala nový plán pre oblasť práv komunity LGBT+. Stalo sa tak krátko pred odovzdaním moci pravicovej vláde, ktorá sľubuje, že bude v sociálnej oblasti konzervatívnejšia, informovala v piatok agentúra Reuters.

Cieľom 30-stranovej Národnej stratégie pre komunitu LGBT+ na roky 2022-25, ktorá bola oficiálne schválená 6. októbra, je bojovať proti diskriminácii lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových osôb v školách, na univerzitách, v nemocniciach, vo väzniciach, v športových kluboch a na pracoviskách.

Podľa Reuters dokument obsahuje sériu odporúčaní a opatrení vrátane kurzov zameraných na informovanosť o LGBT+ pre učiteľov, lekárov, policajtov a väzenskú stráž, monitorovanie homofóbnych vyjadrení v médiách a doplnenie konkrétnych ustanovení proti diskriminácii LGBT+ do pracovných zmlúv platných na území Talianska.

Ministerka pre rovnosť príležitostí Elena Bonettiová v rozhovore pre Reuters uviedla, že prijatá stratégia má len málo spoločného s ideológiou. ,,Boli sme veľmi konkrétni," dodala.

Napriek, že dokument podľa odstupujúcej vlády nie je kontroverzný, narazil na kritiku u predstaviteľov strany Bratia Talianska (FdI), ktorá vyhrala nedávne predčasné voľby aj na základe sľubov, že bude brániť tradičnú rodinu a odolávať LGBT loby.

Isabella Rautiová, hovorkyňa FdI pre rovnosť príležitostí, rodinné záležitosti a ,,hodnoty, o ktorých sa nedá vyjednávať", označila za nesprávne, aby dosluhujúca vláda zaväzovala budúci kabinet prijatím viacročného plánu.

Bonettiová, centristka zo strany Živé Taliansko (Italia Viva - IV) expremiéra Mattea Renziho a bývalá členka združenia skautov, pripustila, že ten, kto ju v úrade vystrieda, by mohol ísť inou cestou. Vyjadrila však nádej, že ,,budúca vláda bude realizovať to, čo sme stanovili."

Líderka FdI Giorgia Meloniová, ktorá vedie pravicový blok zahŕňajúci stranu Liga vedenú Matteom Salvinim (LSP) a stranu Vpred Taliansko (FI) Silvia Berlusconiho, má koncom októbra prevziať funkciu po odchádzajúcom premiérovi Mariovi Draghim. Bude vôbec prvou ženou na poste talianskeho premiéra.

Meloniová už medzičasom vylúčila zrušenie existujúcich zákonov o právach komunity LGBT+ a interrupciách, ale odmietla možnosť ich rozšírenia. Jej strana je obzvlášť nepriateľsky naladená voči rodičovstvu osôb rovnakého pohlavia a tézam o tzv. rodovej premenlivosti (gender fluid).

(tasr)

  |  

Francúzska ľavica po škandáloch stráca dôveru, vyplýva z prieskumu

Dôveryhodnosť francúzskej parlamentnej koalície socialistov a zelených (NUPES) podľa najnovšieho prieskumu agentúry Odoxa klesla, oproti júlu o jedenásť percentuálnych bodov. Stalo sa tak po nedávnych škandáloch poslancov Adriena Quatennensa a Juliena Bayoua.

Z prieskumu vyplynulo, že voči koalícii stratila dôveru viac než polovica sympatizantov ľavice (52 percent). Celkovo jej nedôveruje 64 percent Francúzov. Štyria z desiatich Francúzov sa tiež domnievajú, že koalícia neobhajuje záujmy pracujúcej triedy.

Koordinátor koalície Quantennes sa nedávno priznal k domácemu násiliu voči svojej manželke, v dôsledku čoho napokon odstúpil z tejto funkcie. Líder koalície Jean-Luc Mélénchon však situáciu okolo Quantennesa na sociálnej sieti Twitter zľahčoval.

Tajomníka zelených Bayoua obvinila v televíznej diskusii z psychického násilia voči bývalej manželke spolustraníčka Sandrine Rousseauová. Nepredložila však k tomu žiadne dôkazy, za čo si vyslúžila kritiku kolegov aj nesúhlas respondentov v prieskume Odoxy.

NUPES má v parlamente 151 kresiel z 577. Koalícia vznikla v máji pred parlamentnými voľbami.

(tasr)