Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj vyzýva EÚ, aby vyvíjala tlak na hlavný zdroj príjmov Ruska

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok vyzval Európsku úniu, aby pokračovala v tlaku na ruský energetický sektor. Informovala o tom agentúra AFP, ktorá dodala, že Zelenskyj prišiel s touto výzvou deň po prijatí ôsmeho balíka sankcií EÚ uvalených na Rusko od jeho invázie na Ukrajinu.

,,Musíme pokračovať v tomto smere, teda vyvíjať tlak na ruský energetický sektor, na tento hlavný zdroj príjmov agresorského štátu," povedal v prejave k účastníkom stretnutia európskych lídrov v Prahe.

Zelenskyj sa v príhovore poďakoval EÚ za nový balík sankcií, ktorý Rusku prináša nové obchodné obmedzenia. Rozširuje sa ním aj zoznam osôb, ktorých sa týka zmrazenie majetku a zákaz cestovania do EÚ.

Ukrajinský prezident vo svojom príhovore súčasne zopakoval výzvy na "demilitarizáciu" Záporožskej atómovej elektrárne (ZAES) na juhu Ukrajiny.

Ide o najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe nachádzajúcu sa momentálne na území, o ktorom Moskva tvrdí, že ho anektovala. Ruský prezident Vladimir Putin navyše v stredu podpísal výnos, ktorým prikázal vytvorenie štátnej spoločnosti na riadenie ZAES.

Zelenskyj vo svojom príhovore zdôraznil, že Ukrajina žiada nielen odsun ruskej vojenskej techniky z objektu, ale aj stiahnutie všetkých vojakov zo závodu. Uviedol, že v súčasnosti sa v objekte ZAES nachádza približne 500 Rusov.

Ukrajinský prezident zdôraznil, že elektráreň je pre Ukrajinu nevyhnutná pre to, aby mala dostatok elektrickej energie na vývoz.

Európska komisia vo štvrtok uviedla, že nové sankcie sú reakciou na eskaláciu prebiehajúcej vojny Ruska s Ukrajinou vrátane anexie ukrajinského územia prostredníctvom fiktívnych referend, mobilizácie ďalších jednotiek a vyhrážania sa použitím jadrových zbraní.

(tasr)

Minúta  |  

Certifikát na bieloruský traktor či pyramída z melónov. Politici blahoželali Putinovi k narodeninám

Kremeľ tvrdí, že Putinovi k sedemdesiatke blahoželali "mnohí svetoví lídri", konkrétne mená však neuviedol.

Západom neuznaný bieloruský vodca Alexandr Lukašenko venoval šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi k jeho piatkovým 70. narodeninám darčekový certifikát na traktor bieloruskej výroby. Ide o ručne zmontovaný traktor so sejačkou.

V Petrohrade - niekdajšom Leningrade, kde sa Putin narodil a kde sa v piatok konalo jeho stretnutie s lídrami bývalých sovietskych republík združených v Spoločenstve nezávislých štátov (SNŠ), - Lukašenko pred novinármi vyhlásil, že darovaný traktor by sa mohol použiť na zasiatie pšenice, aby "Európa nehladovala a nekradla obilie na Ukrajine, ale vozila ho do chudobných krajín".

Osobitý darček daroval Putinovi aj jeho kolega z Tadžikistanu Emomali Rachmon - do Petrohradu dal priviezť desiatky melónov, z ktorých neďaleko Konstantinovského paláca postavili pyramídu.

Ako informovala agentúra AP, Putin dostal záľahu blahoželaní k narodeninám - napríklad od čečenského vodcu Ramzana Kadyrova, ktorý mu vo videoposolstve - zmesi archívnych záberov s emotívnou hudbou - zaželal "dobré zdravie, dlhý život a mnoho úspechov". Vyhlásil tiež, že "Putin zmenil postavenie Ruska vo svete a urobil z neho štát, s ktorým treba rátať!"

Predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin sa vo svojom statuse na platforme Telegram pod kreslený portrét Putina na pozadí ruskej trikolóry vyznal: "Kým je Putin, je aj Rusko."

Putinovi gratulovali aj "lídri" dosadení Moskvou do ukrajinských regiónov, ktoré Rusko čiastočne ovláda a o ktorých tvrdí, že ich anektovalo.

Kremľom podporovaný líder Záporožskej oblasti Jevhen Balyckyj tak v statuse na Telegrame napísal, že "vďaka Vladimirovi Vladimirovičovi a ľudu Ruska sa Záporožská oblasť stala súčasťou veľkej krajiny a opäť sa spojila so svojou rodinou".

Jeho kolega z Doneckej oblasti Denis Pušilin zasa uviedol, že "pre obyvateľov Donbasu je meno vodcu našej krajiny navždy spojené s najdôležitejšou udalosťou v nedávnej histórii - návratom domov".

AP vo svojej správe konštatuje, že po siedmich mesiacoch ofenzívy ruskej armády na Ukrajine je Putin v medzinárodnej izolácii a Rusko a predstavitelia jeho režimu sú vystavení bezprecedentným sankciám Západu. Na rozdiel od uplynulých rokov tentoraz Kremeľ neinformoval o blahoželaniach z Washingtonu alebo Bruselu. Kremeľ tvrdí, že Putinovi k sedemdesiatke blahoželali "mnohí svetoví lídri", konkrétne mená však neuviedol.

Na piatok pripadá aj výročie vraždy ruskej novinárky Anny Politkovskej, ktorú zastrelili 7. októbra 2006. Jej vražda, ktorá vyvolala šok po celom svete, stále nie je úplne objasnená.

(tasr)

Minúta  |  

Od 29. septembra zadržali na území SR 801 migrantov a 14 prevádzačov

Od 29. septembra bolo zadržaných na území Slovenskej republiky 801 migrantov a 14 prevádzačov. V piatok o tom informovali z tlačového odboru Ministerstva vnútra (MV) SR.

,,Po zadržaní nelegálnych migrantov sa tieto osoby podrobia snímaniu daktyloskopických odtlačkov a fotografovaniu do informačného systému, aby nedochádzalo k zámene osoby. Zároveň ide o preverenie, či nejde o osobu, ktorá by predstavovala hrozbu pre verejný poriadok a bezpečnosť SR a EÚ," priblížil minister vnútra Roman Mikulec (OĽANO). Zdôraznil, že Slovensko predstavuje pre tieto osoby iba tranzitnú krajinu a ich cieľovou destináciou sú štáty západnej Európy.

Ministerstvo zopakovalo, že na základe rokovaní ministrov vnútra Mikulec prisľúbil pomoc pri ochrane vonkajšej hranice Schengenu vyslaním policajtov na maďarsko-srbskú hranicu. ,,V súčasnosti prebieha intenzívna komunikácia s maďarskými partnermi o počtoch nasadených príslušníkov Policajného zboru, ako aj o najoptimálnejšom dátume vyslania a jeho dĺžky," informovali z ministerstva. Vyslaní policajti budú poskytnutí zo služby hraničnej a cudzineckej polície, ale aj krajských riaditeľstiev Policajného zboru.

,,Vďaka spojeniu síl slovenských a maďarských policajtov na základe bilaterálnej dohody sa podarilo počas piatka zadržať dokopy 40 migrantov a dvoch prevádzačov," informovala bratislavská krajská polícia na sociálnej sieti.

Policajti zaradení do spoločného výkonu služby začali podozrivé vozidlá prenasledovať už na území Maďarska a následne za nimi pokračovali cez hranice až na územie Slovenska, kde sa ich podarilo zastaviť. ,,Pri kontrole našli v jednom z vozidiel natlačených 29 migrantov a v ďalšom 11 migrantov," dodala polícia.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér označil za obštrukciu, že parlament nebol pri rozpočte uznášaniaschopný

Predseda vlády SR Eduard Heger (OĽANO) označil za politickú obštrukciu to, že plénum Národnej rady (NR) SR nebolo v piatok uznášaniaschopné pri hlasovaní o posunutí novely zákona o štátnom rozpočte do druhého čítania. Vyhlásil to na tlačovej konferencii po neformálnom samite lídrov krajín Európskej únie v Prahe.

,,Pripadá mi to ako obsesia zo strany opozície," podotkol s tým, že novela štátneho rozpočtu je veľmi jednoduchá a nepodporiť ju v prvom čítaní považuje za nezmysel. Zdá sa mu zbytočné, aby si poslanci takýmto spôsobom vytĺkali politický kapitál. Priblížil, že účelom novely je odomknúť nadpríjmy štátneho rozpočtu spôsobené infláciou a ziskami firiem. ,,Peniaze, ktoré sú v rozpočte z týchto nadpríjmov, zákon vyslovene zakazuje použiť na výdavky v danom roku," zdôraznil.

Koalícia podľa neho komunikovala, že súčasťou pozmeňujúceho návrhu v druhom čítaní by boli konkrétne formy použitia finančných prostriedkov. Heger priblížil, že sa cez víkend poradia, ako budú postupovať ďalej.

Plénum parlamentu nebolo v piatok uznášaniaschopné pri hlasovaní o posunutí novely zákona o štátnom rozpočte do druhého čítania. Schôdza bude pokračovať v utorok (11. 10.). Líder SaS Richard Sulík požaduje stiahnutie návrhu. Novela zákona o štátnom rozpočte zvyšuje výdavky aj príjmy rozpočtu o približne 1,5 miliardy eur, pričom výška plánovaného deficitu sa nemení.

(tasr)

Minúta  |  

Výsledky pražského samitu: Na zimu sme pripravení lepšie než kedykoľvek predtým, hovorí Leyenová

Plynu je v zásobníkoch o pätnásť percentuálnych bodov viac než vlani.

V piatok sa na Pražskom hrade konal neformálny samit Európskej rady. Išlo o vrcholnú akciu českého predsedníctva v Rade, európskych lídrov hostil český premiér Petr Fiala. Premiéri štátov EÚ rokovali o ruskej agresii na Ukrajine, energetike a hospodárskej situácii v Európe.

Neformálny samit nadviazal na štvrtkové stretnutie Európskeho politického spoločenstva (EPC), na ktorom predstavitelia krajín Európy diskutovali najmä o bezpečnosti, mieri, energetike a ekonomickej situácii s krajinami mimo EÚ.

Český premiér Petr Fiala uviedol, že v základných veciach dospeli k zhode a vítajú návrhy Komisie. Stále väčšiu podporu má podľa neho potreba oddeliť cenu plynu od elektriny, čo by viedlo k celkovému poklesu cien v EÚ. Navrhol zníženie cien emisných povoleniek z trhových rezerv, čo by malo zlacniť elektrinu.

Potrebné bude podľa neho nájsť aj riešenie, ako pomôcť s cenami elektriny veľkým firmám, kde podľa pravidiel Únie nemožno dopustiť súťaž na úrovni štátov, ktorá by narúšala jednotný trh.

Ukrajine pomôžeme všetkými nástrojmi

Predseda Európskej rady Charles Michel po samite skonštatoval, že Európska únia je rozhodnutá mobilizovať všetky nástroje na podporu Ukrajiny vo vojenskej, politickej i humanitárnej oblasti. Európski lídri podľa neho prijali rozhodnutie o nevyhnutnosti posilnenia sankcií proti Rusku.

Ruská vojna na Ukrajine má podľa Michela "obrovské dôsledky" na celý svet, a to najmä v podobe potravinovej a energetickej krízy. Za Európsku úniu prisľúbil podporu tretím krajinám, predovšetkým s potravinami. Ako zdôraznil, je potrebné zmierňovať ekonomické a sociálne dôsledky krízy.

"Rusko vyslalo energetickú raketu proti Európe a celému svetu," vyhlásil Michel. EÚ na to podľa neho musí reagovať trojakým spôsobom. Je potrebné znížiť spotrebu energie, pričom prvé rozhodnutia na úrovni Európskej únie už boli pre to prijaté. "Každý má možnosť konať, aby sme boli schopní vyrovnať sa s touto výzvou," apeloval.

Ďalšou otázkou je bezpečnosť dodávok, pričom lídri diskutovali o vytvorení platformy spoločného nákupu, ktorá mala podľa neho na samite širšiu podporu. Hovorili aj o raste cien, ktorý je podľa Michela bolestivý pre domácnosti aj podniky. Ako dodal, riešením je zníženie cien energetických zdrojov, na čom bude pracovať spoločne Rada EÚ aj Európska komisia.

Zásobníky sú plnšie než minulú zimu

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová zas zhodnotila, že sedem a pol mesiaca od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu je Európska únia lepšie pripravená na zimu než kedykoľvek predtým.

Predsedníčka Eurokomisie vysvetlila, že na začiatku vojny predstavoval ruský zemný plyn 41 percent spotreby EÚ, v súčasnosti je to už iba 7,5 percenta. Zásobníky plynu v EÚ sú podľa nej naplnené na vyše deväťdesiat percent, čo je o pätnásť percentuálnych bodov viac než vlani.

Na jar, po vyprázdnení zásobníkov plynu, by mali európske krajiny postupovať pri nákupe plynu jednotne, aby si navzájom nekonkurovali a mali spoločnú vyjednávaciu silu, apelovala. Leyenová hovorila o nevyhnutnosti zastropovania cien energonosičov, "aby sme tak podkopali schopnosť (ruského prezidenta Vladimira) Putina viesť vojnu na Ukrajine".

Zdôraznila, že Európska únia je popri USA najvýraznejším podporovateľom Ukrajiny. "Poskytli sme 19 miliárd eur, do toho nepočítam vojenské systémy," uviedla. Ďalšie dve miliardy eur budú uvoľnené v nasledujúcich dňoch na makrofinančnú podporu Ukrajiny.

EÚ sa chce zamerať aj na obnovu Ukrajiny, pričom bude potrebné nájsť nové finančné zdroje. Na to bude nevyhnutné vytvoriť rámec pre predvídateľné, transparentné a udržateľné financovanie, spresnila.

Šéfka eurokomisie poukázala aj na potrebu posilnenia ochrany energetickej infraštruktúry, pričom pripomenula nedávne incidenty na plynovodoch Nord Stream v Baltskom mori. "Na tento typ hrozby si musíme zvyknúť, ale predovšetkým sa na to pripraviť," upozornila. Potrebné budú záťažové testy či výmena informácií a Európska únia bude v tejto záležitosti spolupracovať aj so Severoatlantickou alianciou.

Heger: Komisia má na riešenie dva týždne

Predseda vlády Eduard Heger, ktorý na samite zastupoval Slovensko, povedal, že Komisia musí o dva týždne prísť s konkrétnym návrhom na zastropovanie cien plynu. Riešenie by malo byť také, aby nebol ohrozený dostatok plynu na európskych trhoch. Informuje o tom spravodajkyňa agentúry TASR.

"Bolo to prvé stretnutie po lete, kde sme sa ako premiéri naživo stretli a mohli sme veľmi konkrétne pomenovať potreby jednotlivých krajín," uviedol premiér. Z diskusie podľa Hegera vyplynulo, že si všetky krajiny uvedomujú urgentnosť a nevyhnutnosť toho, aby EK prišla 20. októbra s konkrétnym riešením na zastropovanie cien plynu.

"Viacerí, alebo aj všetci, sme jednoznačne komunikovali, že tá potreba zníženia cien je nevyhnutná a urgentná. Ceny plynu, z ktorých sa odvíjajú aj ceny elektriny sú pre naše ekonomiky neúnosné," povedal Heger a dodal, že na to, aby bolo možné kompenzovať tento rozdiel, je potrebné stlačiť ceny na nižšiu úroveň.

Prioritou číslo jeden je podľa slovenského premiéra zabezpečiť dostatok plynu. Druhá priorita je zabezpečiť ho za takú cenu, aby to ekonomiky najbližšieho pol roka - túto vykurovaciu sezónu - vedeli ufinancovať.

Predseda vlády zdôraznil, že je potrebné uvedomiť si, že na konci vykurovacej sezóny budú zásobníky plynu prázdne a počas leta bude potrebné ich naplniť znova. "Od toho momentu by sme už chceli pristúpiť k spoločnému nákupu, aby sme vedeli zabezpečiť za výrazne lepšie ceny tieto dodávky a aby sme vedeli mať aj stabilitu týchto dodávok pre všetky členské štáty Európskej únie," vysvetlil Heger.

Diskusia sa podľa premiéra týkala aj kompenzácie ekonomík. "Nie všetky krajiny sú v akej kondícii, aby si mohli dovoliť zafinancovať a utiahnuť ten nárast cien, ktorý dnes vidíme na trhu," povedal Heger s tým, že je dôležité prasknúť cenovú bublinu plynu. "Zhodli sme sa na tom, že ten nadmerný zisk, ktorý tu dnes generujú isté spoločnosti, je neférový. Nemal by byť," dodal premiér.

(est, tasr)

Minúta  |  

Pri nehode v Záporožskej jadrovej elektrárni by uniklo 10-krát viac rádioaktivity než v Černobyli, tvrdí ukrajinský minister

Prípadná nehoda v ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárni (ZAES), ktorú od marca okupujú ruské sily, by mohla spôsobiť únik desaťnásobne vyššieho množstva rádioaktivity, než uniklo pred 36 rokmi v Černobyli. V piatkovom rozhovore pre agentúru AP to uviedol ukrajinský minister životného prostredia Ruslan Strilec.

Únik takéhoto veľkého množstva rádioaktivity by mohol postihnúť oblasť s rozlohou až na dva milióny štvorcových kilometrov, čo je ,,trikrát viac ako je celková rozloha Ukrajiny", respektíve polovica rozlohy Európskej únie, varoval minister.

Dodal, že jadrová katastrofa takéhoto rozsahu by mohla vyvolať ,,vlnu ekologických utečencov" utekajúcich do iných oblastí Ukrajiny alebo do zahraničia.

Za doposiaľ najhoršiu jadrovú katastrofu sa považuje havária v Černobyľskej atómovej elektrárni na severe Ukrajiny, ku ktorej došlo v apríli 1986.

Ruský prezident Vladimir Putin podpísal v stredu dekrét, ktorým vláde nariadil prevziať kontrolu nad ZAES, nachádzajúcu sa v Enerhodare v Moskvou okupovanej časti ukrajinskej Záporožskej oblasti.

ZAES, najväčšiu jadrovú elektráreň v Európe, okupujú od marca ruské sily, avšak stále tam pracuje ukrajinský personál. Elektráreň sa nachádza v blízkosti frontovej línie a viackrát sa stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina.

Od začiatku ruskej invázie z 24. februára boli podľa Strileca na Ukrajine poškodené alebo spálené asi tri milióny hektárov lesa. Lesné požiare v kombinácii s ruskými útokmi na ropné sklady a priemyselné objekty spôsobili, že do ovzdušia uniklo viac ako 67 miliónov ton škodlivých látok. V súčasnosti je na Ukrajine poškodených alebo ohrozených 812 chránených území.

Predbežné environmentálne škody, ktoré už vyše sedem mesiacov trvajúca vojna napáchala na území Ukrajiny, sa zatiaľ odhadujú na viac ako 36 miliárd eur.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.