Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zelenskyj pre BBC: V Rusku pripravujú verejnosť na použitie jadrových zbraní

Ruskí predstavitelia začali pripravovať tamojšiu verejnosť na možné použitie jadrových zbraní. V rozhovore pre britskú stanicu BBC to v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý si však podľa vlastných slov nemyslí, že Moskva sa naozaj chystá tieto zbrane použiť.

V súvislosti s ukrajinskou protiofenzívou a tiež anexiou štyroch ukrajinských oblastí Moskvou vznikli obavy, podporené vyhláseniami niektorých ruských predstaviteľov, že Rusko by mohlo použiť na obranu týchto oblastí taktické jadrové zbrane.

"Nie sú pripravení tieto zbrane použiť. Ale začínajú o tom komunikovať. Nevedia, či ich použijú alebo nie. Ja si myslím, že nebezpečné je už hovoriť o tom," povedal Zelenskyj po anglicky.

Ako dodal po ukrajinsky, ľudia držiaci v Rusku moc "majú radi život, takže ja si nemyslím, že s použitím jadrových zbraní je to také určité, ako hovoria niektorí experti".

V rozhovore poprel, že by bol vo štvrtok vyzval západné krajiny na vojenské údery proti Rusku. Jeho vyjadrenia boli vraj nesprávne preložené a pod údermi mal v skutočnosti na mysli sankcie.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok reagoval na Zelenského vyhlásením, že sa snaží vyvolať svetovú vojnu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zase poznamenal, že Zelenského výrok potvrdzuje správnosť februárového rozhodnutia Moskvy spustiť na Ukrajine takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu.

(tasr)

Minúta  |  

Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo dosiahla dohodu o nulových emisiách uhlíka v leteckej doprave do roku 2050

Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) oznámila, že dospela k dohode o dosiahnutí nulových emisií uhlíka v leteckej doprave do roku 2050. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Na 41. zhromaždení ICAO v Montreale sa zúčastnili zástupcovia jej 193 členských krajín. V piatok schválili "historickú dohodu o kolektívnom dlhodobom cieli zameranom na zníženie emisií uhlíka do roku 2050 na nulu," ako uviedli zástupcovia tejto agentúry OSN na Twitteri.

Zdroj z diplomatického prostredia pre AFP uviedol, že len štyri členské krajiny ICAO vrátane Číny vyjadrili voči uvedenému cieľu "určité výhrady". Odvetvie leteckej dopravy už dlhodobo čelí rastúcemu tlaku preto, že svojimi emisiami nadmerne prispieva ku klimatickej zmene.

Letecká doprava je zodpovedná za takmer tri percentá celosvetových emisií oxidu uhličitého. Prechod na obnoviteľné druhy palív je pre tento sektor pomerne náročný, uvádza AFP.

Podľa samotných leteckých spoločností si bude dosiahnutie nulových emisií uhlíka do roku 2050 vyžadovať investície vo výške približne 1,5 miliardy dolárov.

(tasr)

Minúta  |  

OSN sa snaží predĺžiť platnosť dohody o vývoze obilia z Ukrajiny

Generálny tajomník OSN António Guterres sa snaží predĺžiť platnosť dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorá prispela k zníženiu svetových cien potravín. Podľa agentúry AFP o tom v piatok informoval Guterresov hovorca Stéphane Dujarric.

AFP pripomenula, že v júli boli pod záštitou OSN podpísané dve dohody: jedna s platnosťou 120 dní umožnila vývoz ukrajinského obilia, ktoré bolo zadržané v prístavoch v dôsledku ruskej invázie, a druhá má uľahčiť vývoz ruského obilia a hnojív v čase sankcií uvalených voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.

Rusko sa však sťažuje, že ani po uzavretí tejto dohody nemôže predávať svoje výrobky – západné sankcie totiž postihujú jeho finančný i logistický sektor.

Dujarric informoval, že Guterres sa prostredníctvom telefonickej diplomacie snaží vyriešiť situáciu s rôznymi úradmi, ktoré blokujú obchodovanie s ruskými hnojivami a ruským obilím. Dodal, že dvaja vysokí predstavitelia OSN odcestujú približne o týždeň do Moskvy, aby o týchto otázkach rokovali s ruskými predstaviteľmi.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v piatok uviedla, že svetové ceny potravín klesli v septembri už šiesty mesiac po sebe. Index cien obilnín FAO však v porovnaní s augustom vzrástol o 1,5 percenta. Medzinárodné ceny pšenice medzitým narástli o 2,2 percenta pre obavy zo sucha v Spojených štátoch a Argentíne a pre neistotu o budúcnosti 120-dňovej dohody o vývoze obilia z Ukrajiny.

(tasr)

Minúta  |  

Káčer hovoril so šéfom OECD aj o dôsledkoch ruskej agresie na Ukrajine

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer rokoval v piatok na Štrbskom Plese s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasom Cormannom. Diskutovali o dôsledkoch ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, ale tiež o vývoji svetovej ekonomiky a nástrojoch na potlačenie inflácie. Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

"Ruská vojenská agresia proti nášmu susedovi Ukrajine okrem strát na ľudských životoch, zničených miest a infraštruktúry citeľne zatriasla aj globálnou ekonomikou. Ukázala to aj septembrová prognóza ekonomického výhľadu z dielne OECD. Podľa nej nás čaká dlhšie obdobie utlmeného hospodárskeho rastu, vyššia inflácia i nedostatok palív," pripomenul Káčer. Dodal, že ak sa európske spoločenstvo uskromní, bude výraznejšie spolupracovať a navzájom si solidárne pomáhať, podarí sa prekonať aj tieto veľké výzvy.

Šéf slovenskej diplomacie opätovne ocenil rýchle a rázne odsúdenie ruskej agresie na Ukrajine zo strany OECD, následné pozastavenie účasti Ruska a Bieloruska v jej orgánoch a tiež návrhy, ako pomôcť Ukrajine pri povojnovej obnove. "Privítal som aj vyslanie pozitívneho signálu pre Ukrajinu v oblasti začatia prístupového dialógu medzi OECD a Ukrajinou," povedal minister.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci konferencie Globsec Tatra Summit 2022, ktorej hlavnými témami sú energetická bezpečnosť a politické riešenie hroziacej recesie. Káčer diskutoval aj s bývalou estónskou prezidentkou Kersti Kaljulaidovou. "Témou ich rozhovoru boli možnosti zvládnutia súčasných geopolitických a ekonomických výziev," priblížili z ministerstva.

(tasr)

Minúta  |  

Baerbocková vyzvala VZ OSN, aby dôrazne odsúdilo Putinovu anexiu

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v piatok vyzvala účastníkov budúcotýždňového zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN, aby vyslali Moskve jasný signál a dôrazne odsúdili ruskú anexiu ukrajinských území. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

VZ OSN má na budúci týždeň hlasovať o návrhu rezolúcie odsudzujúcej anexiu štyroch oblastí Ukrajiny čiastočne okupovaných Ruskom.

Ako povedala Baerbocková v Berlíne po rokovaniach so svojím pakistanským rezortným partnerom Bilaválom Bhuttom Zardárím, medzinárodné spoločenstvo musí Rusku jasne ukázať, že ,,tieto oblasti  (Donecká, Luhanská, Záporožská a Chersonská) patria Ukrajine". ,,Suverenitu nejakej krajiny nesmie nikto spochybňovať, a už vôbec nie násilím," zdôraznila.

Šéf pakistanskej diplomacie na otázku, či jeho krajina rezolúciu OSN voči Rusku podporí, neodpovedal. DPA pripomína, že Pakistan sa v marci zdržal hlasovania vo VZ OSN o odsúdení ruskej invázie.

Baerbocková a Zardárí odsúdili hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina, čo sa týka nasadenia jadrových zbraní na Ukrajine. DPA v tejto súvislosti poznamenáva, že Pakistan je takisto považovaný za jadrovú veľmoc, hoci to sám oficiálne nepriznáva.

Zardárí dodal, že Pakistan je znepokojený aktuálnym vývojom situácie okolo Ukrajiny. Vyzval preto Kyjev a Moskvu, aby sa prostredníctvom diplomacie, racionálne a rozumne zasadili o mierumilovné riešenie konfliktu.

Baerbocková nazvala Putinovo konanie nezodpovedným a podotkla, že svetové spoločenstvo musí na to nájsť spoločnú odpoveď. Varovala, že šéf Kremľa sa neštíti ani najhorších vojnových zločinov. Vláda v Berlíne podľa nej každý deň vyhodnocuje aktuálnu situáciu na Ukrajine. ,,Naďalej spoločne stojíme za Ukrajinou a (podporujeme) jej právo na sebaobranu," vyhlásila.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinské jednotky hlásia výpadky Starlinku počas ťaženia proti Rusom

Ukrajinskí vojaci aj vládni predstavitelia informujú o výpadkoch komunikačných zariadení Starlink na frontovej línii, čo následne bráni snahám o oslobodenie území okupovaných ruskými jednotkami. Napísal to v piatok denník Financial Times (FT).

Pripomenul, že na Ukrajinu dopravili tisíce terminálov Starlink, ktoré vyrobila spoločnosť SpaceX patriaca Elonovi Muskovi a ktoré zakúpila vláda USA a crowdfundingovo financovali darcovia, aby pomohli ukrajinským jednotkám prevádzkovať bezpilotné lietadlá, dostávať dôležité spravodajské informácie a komunikovať medzi sebou v oblastiach, kde nie sú žiadne iné bezpečné siete. Systémy, ktoré sa skladajú z malej antény s 35 centimetrov vysokým terminálom, poskytujú internet aj ukrajinským civilistom.

Výpadky spojenia viedli v posledných týždňoch ku ,,katastrofálnej" strate komunikácie, uviedol jeden z vysokých ukrajinských vládnych predstaviteľov, priamo oboznámený s problematikou.

Mnohé z nich boli zaznamenané pri prenikaní ukrajinských vojakov cez frontovú líniu na územie ovládané Ruskom a iné počas bojov, uviedol citovaný úradník, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity.

Tieto problémy boli akútne na juhu Ukrajiny – v Chersonskej a Záporožskej oblasti –, ale vyskytli sa aj pozdĺž frontovej línie na východe krajiny, teda v Charkovskej, Doneckej a Luhanskej oblasti, dodal zdroj. Vo všetkých štyroch regiónoch sa odohráva intenzívna protiofenzíva ukrajinskej armády. Ruský prezident Vladimir Putin ich pred týždňom – po referendách, ktoré zorganizovali úradníci dosadení Kremľom –, vyhlásil za súčasť Ruska.

Uvedené výpadky podľa FT len zvýraznili mimoriadnu úlohu, ktorú majú Muskove komunikačné systémy na bojisku v čase, keď ukrajinské protiútoky na východe a juhu krajiny nútia ruské jednotky k ústupu. Musk však pred niekoľkými dňami rozhneval Kyjev, keď načrtol svoj mierový plán, ktorého výsledkom by bolo odstúpenie Krymu a prípadne aj ďalších oblastí Rusku.

Roman Sinicyn, koordinátor charitatívnej nadácie Serhija Prytulu, ktorá je darcom systémov Starlink ukrajinským ozbrojeným silám, uviedol, že problém môže nastávať pre to, lebo SpaceX sa snaží zabrániť zneužitiu týchto komunikačných systémov ruskými jednotkami. K výpadkom totiž dochádzalo v oblastiach, ktoré iba čerstvo získali ukrajinské jednotky, vysvetlil Sinicyn.

,,Je mi úplne jasné, že to robia zástupcovia spoločnosti Starlink, aby zabránili využívaniu ich technológie ruskými okupačnými silami," povedal Sinicyn. Dodal, že ukrajinská armáda a spoločnosť SpaceX by mali lepšie koordinovať svoju činnosť.

Musk a spoločnosť SpaceX nereagovali na žiadosti britského denníka o vyjadrenie. Ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov a hovorca hlavného veliteľa ukrajinských ozbrojených síl Valerija Zalužného sa tiež odmietli vyjadriť.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.