Preskočiť na obsah
  |  

Ruská armáda útočila v Záporoží samovražednými dronmi iránskej výroby

Gubernátor Záporožskej oblasti Olexandr Staruch v piatok informoval, že ruská armáda pri útoku na mesto Záporožie vôbec prvýkrát použila takzvanými "kamikadze" dronmi nesúcimi výbušniny. Informoval o tom britský denník The Guardian.

Podľa Starucha ide o Iránom vyrobené drony Šáhid-136, ktoré v meste ležiacom na juhovýchode Ukrajiny zasiahli a poškodili dva objekty civilnej infraštruktúry. Dodal, že mesto zasiahli aj rakety. Zranený bol pritom jeden civilista.

The Guardian vysvetlil, že v čase, keď ruská armáda na Ukrajine v dôsledku ukrajinskej protiofenzívy prichádza o územia i živú silu, jej velenie začalo do útokov na ukrajinské ciele nasadzovať bezpilotné lietadlá.

Podľa ukrajinských vojenských predstaviteľov sú tieto "samovražedné" drony lacnejšie a menej sofistikované ako rakety, ale zdajú sa byť efektívne, pokiaľ ide o spôsobovanie škôd na pozemných cieľoch.

Drony Šáhid-136 sú schopné zostať vo vzduchu niekoľko hodín a krúžiť nad potenciálnymi cieľmi. Následne "vletia" do nepriateľských jednotiek, obrnených vozidiel alebo budov a pri náraze explodujú.

Hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí Násir Kanání v pondelok poprel, že by Irán tieto bezpilotné lietadlá dodával Rusku. Takéto tvrdenia označil za ničím "nepodložené".

Ukrajinská armáda však uviedla, že jej jednotky za posledných 24 hodín zostrelili viac ako 20 dronov, pričom väčšina z nich bola iránskej výroby.

(tasr)

  |  

Zelenskyj pre BBC: V Rusku pripravujú verejnosť na použitie jadrových zbraní

Ruskí predstavitelia začali pripravovať tamojšiu verejnosť na možné použitie jadrových zbraní. V rozhovore pre britskú stanicu BBC to v piatok povedal ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj, ktorý si však podľa vlastných slov nemyslí, že Moskva sa naozaj chystá tieto zbrane použiť.

V súvislosti s ukrajinskou protiofenzívou a tiež anexiou štyroch ukrajinských oblastí Moskvou vznikli obavy, podporené vyhláseniami niektorých ruských predstaviteľov, že Rusko by mohlo použiť na obranu týchto oblastí taktické jadrové zbrane.

"Nie sú pripravení tieto zbrane použiť. Ale začínajú o tom komunikovať. Nevedia, či ich použijú alebo nie. Ja si myslím, že nebezpečné je už hovoriť o tom," povedal Zelenskyj po anglicky.

Ako dodal po ukrajinsky, ľudia držiaci v Rusku moc "majú radi život, takže ja si nemyslím, že s použitím jadrových zbraní je to také určité, ako hovoria niektorí experti".

V rozhovore poprel, že by bol vo štvrtok vyzval západné krajiny na vojenské údery proti Rusku. Jeho vyjadrenia boli vraj nesprávne preložené a pod údermi mal v skutočnosti na mysli sankcie.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov vo štvrtok reagoval na Zelenského vyhlásením, že sa snaží vyvolať svetovú vojnu. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov zase poznamenal, že Zelenského výrok potvrdzuje správnosť februárového rozhodnutia Moskvy spustiť na Ukrajine takzvanú špeciálnu vojenskú operáciu.

(tasr)

  |  

Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo dosiahla dohodu o nulových emisiách uhlíka v leteckej doprave do roku 2050

Medzinárodná organizácia pre civilné letectvo (ICAO) oznámila, že dospela k dohode o dosiahnutí nulových emisií uhlíka v leteckej doprave do roku 2050. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Na 41. zhromaždení ICAO v Montreale sa zúčastnili zástupcovia jej 193 členských krajín. V piatok schválili "historickú dohodu o kolektívnom dlhodobom cieli zameranom na zníženie emisií uhlíka do roku 2050 na nulu," ako uviedli zástupcovia tejto agentúry OSN na Twitteri.

Zdroj z diplomatického prostredia pre AFP uviedol, že len štyri členské krajiny ICAO vrátane Číny vyjadrili voči uvedenému cieľu "určité výhrady". Odvetvie leteckej dopravy už dlhodobo čelí rastúcemu tlaku preto, že svojimi emisiami nadmerne prispieva ku klimatickej zmene.

Letecká doprava je zodpovedná za takmer tri percentá celosvetových emisií oxidu uhličitého. Prechod na obnoviteľné druhy palív je pre tento sektor pomerne náročný, uvádza AFP.

Podľa samotných leteckých spoločností si bude dosiahnutie nulových emisií uhlíka do roku 2050 vyžadovať investície vo výške približne 1,5 miliardy dolárov.

(tasr)

  |  

OSN sa snaží predĺžiť platnosť dohody o vývoze obilia z Ukrajiny

Generálny tajomník OSN António Guterres sa snaží predĺžiť platnosť dohody o vývoze obilia z Ukrajiny, ktorá prispela k zníženiu svetových cien potravín. Podľa agentúry AFP o tom v piatok informoval Guterresov hovorca Stéphane Dujarric.

AFP pripomenula, že v júli boli pod záštitou OSN podpísané dve dohody: jedna s platnosťou 120 dní umožnila vývoz ukrajinského obilia, ktoré bolo zadržané v prístavoch v dôsledku ruskej invázie, a druhá má uľahčiť vývoz ruského obilia a hnojív v čase sankcií uvalených voči Rusku v reakcii na jeho inváziu na Ukrajinu.

Rusko sa však sťažuje, že ani po uzavretí tejto dohody nemôže predávať svoje výrobky – západné sankcie totiž postihujú jeho finančný i logistický sektor.

Dujarric informoval, že Guterres sa prostredníctvom telefonickej diplomacie snaží vyriešiť situáciu s rôznymi úradmi, ktoré blokujú obchodovanie s ruskými hnojivami a ruským obilím. Dodal, že dvaja vysokí predstavitelia OSN odcestujú približne o týždeň do Moskvy, aby o týchto otázkach rokovali s ruskými predstaviteľmi.

Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) v piatok uviedla, že svetové ceny potravín klesli v septembri už šiesty mesiac po sebe. Index cien obilnín FAO však v porovnaní s augustom vzrástol o 1,5 percenta. Medzinárodné ceny pšenice medzitým narástli o 2,2 percenta pre obavy zo sucha v Spojených štátoch a Argentíne a pre neistotu o budúcnosti 120-dňovej dohody o vývoze obilia z Ukrajiny.

(tasr)

  |  

Káčer hovoril so šéfom OECD aj o dôsledkoch ruskej agresie na Ukrajine

Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Rastislav Káčer rokoval v piatok na Štrbskom Plese s generálnym tajomníkom Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) Mathiasom Cormannom. Diskutovali o dôsledkoch ruskej vojenskej agresie na Ukrajine, ale tiež o vývoji svetovej ekonomiky a nástrojoch na potlačenie inflácie. Informoval o tom komunikačný odbor ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.

"Ruská vojenská agresia proti nášmu susedovi Ukrajine okrem strát na ľudských životoch, zničených miest a infraštruktúry citeľne zatriasla aj globálnou ekonomikou. Ukázala to aj septembrová prognóza ekonomického výhľadu z dielne OECD. Podľa nej nás čaká dlhšie obdobie utlmeného hospodárskeho rastu, vyššia inflácia i nedostatok palív," pripomenul Káčer. Dodal, že ak sa európske spoločenstvo uskromní, bude výraznejšie spolupracovať a navzájom si solidárne pomáhať, podarí sa prekonať aj tieto veľké výzvy.

Šéf slovenskej diplomacie opätovne ocenil rýchle a rázne odsúdenie ruskej agresie na Ukrajine zo strany OECD, následné pozastavenie účasti Ruska a Bieloruska v jej orgánoch a tiež návrhy, ako pomôcť Ukrajine pri povojnovej obnove. "Privítal som aj vyslanie pozitívneho signálu pre Ukrajinu v oblasti začatia prístupového dialógu medzi OECD a Ukrajinou," povedal minister.

Stretnutie sa uskutočnilo v rámci konferencie Globsec Tatra Summit 2022, ktorej hlavnými témami sú energetická bezpečnosť a politické riešenie hroziacej recesie. Káčer diskutoval aj s bývalou estónskou prezidentkou Kersti Kaljulaidovou. "Témou ich rozhovoru boli možnosti zvládnutia súčasných geopolitických a ekonomických výziev," priblížili z ministerstva.

(tasr)

  |  

Baerbocková vyzvala VZ OSN, aby dôrazne odsúdilo Putinovu anexiu

Nemecká ministerka zahraničných vecí Annalena Baerbocková v piatok vyzvala účastníkov budúcotýždňového zasadnutia Valného zhromaždenia (VZ) OSN, aby vyslali Moskve jasný signál a dôrazne odsúdili ruskú anexiu ukrajinských území. TASR správu prevzala z agentúry DPA.

VZ OSN má na budúci týždeň hlasovať o návrhu rezolúcie odsudzujúcej anexiu štyroch oblastí Ukrajiny čiastočne okupovaných Ruskom.

Ako povedala Baerbocková v Berlíne po rokovaniach so svojím pakistanským rezortným partnerom Bilaválom Bhuttom Zardárím, medzinárodné spoločenstvo musí Rusku jasne ukázať, že ,,tieto oblasti  (Donecká, Luhanská, Záporožská a Chersonská) patria Ukrajine". ,,Suverenitu nejakej krajiny nesmie nikto spochybňovať, a už vôbec nie násilím," zdôraznila.

Šéf pakistanskej diplomacie na otázku, či jeho krajina rezolúciu OSN voči Rusku podporí, neodpovedal. DPA pripomína, že Pakistan sa v marci zdržal hlasovania vo VZ OSN o odsúdení ruskej invázie.

Baerbocková a Zardárí odsúdili hrozby ruského prezidenta Vladimira Putina, čo sa týka nasadenia jadrových zbraní na Ukrajine. DPA v tejto súvislosti poznamenáva, že Pakistan je takisto považovaný za jadrovú veľmoc, hoci to sám oficiálne nepriznáva.

Zardárí dodal, že Pakistan je znepokojený aktuálnym vývojom situácie okolo Ukrajiny. Vyzval preto Kyjev a Moskvu, aby sa prostredníctvom diplomacie, racionálne a rozumne zasadili o mierumilovné riešenie konfliktu.

Baerbocková nazvala Putinovo konanie nezodpovedným a podotkla, že svetové spoločenstvo musí na to nájsť spoločnú odpoveď. Varovala, že šéf Kremľa sa neštíti ani najhorších vojnových zločinov. Vláda v Berlíne podľa nej každý deň vyhodnocuje aktuálnu situáciu na Ukrajine. ,,Naďalej spoločne stojíme za Ukrajinou a (podporujeme) jej právo na sebaobranu," vyhlásila.

(tasr)