Preskočiť na obsah
  |  

Ruské úrady hovoria o bombe, ktorá spôsobila výbuch na Kerčskom moste. Putin nariadil vytvorenie komisie

Výbuch na Kerčskom moste spájajúcom Rusko s anektovaným Krymom a zrútenie časti tohto mosta spôsobila bomba v nákladnom vozidle. Oznámili to v sobotu ruské úrady, informujú agentúry AP a AFP.

Ruský Národný protiteroristický výbor (NAK) uviedol, že výbuch nákladného vozidla na cestnej časti mosta viedol k požiaru siedmich cisternových vozňov vlaku na súbežnej železničnej časti. Dva úseky cestného mosta sa podľa výboru "čiastočne zrútili". Dopravu cez most zastavili. Správy o obetiach alebo zraneniach sa zatiaľ neobjavili.

Krymskí predstavitelia podľa ruských médií pripísali útok Ukrajine. Tá sa k zodpovednosti priamo neprihlásila, poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoľak však vyhlásil, že ide o "začiatok", uviedla stanica BBC.

"Všetko nelegálne musí byť zničené, všetko ukradnuté musí byť vrátané Ukrajine, všetko okupované Ruskom musí byť vyhnané," napísal Podoľak v tvíte.

Ruské úrady už spustili vyšetrovanie. Prezident Vladimír Putin nariadil vytvorenie vládnej komisie, ktorá preskúma príčiny a "čo najskôr odstráni následky". Na miesto tiež vyslal ministra pre mimoriadne situácie Alexandra Kurenkova a ministra dopravy Vitalija Saveľjeva, uviedol hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Zábery mosta zverejnené na sociálnych sieťach ukazujú horiaci vlak a časť cesty zrútenú do mora. Svedkovia hovorili o explózii okolo 6.00 miestneho času, ktorú bolo počuť do vzdialenosti niekoľkých kilometrov.

Kerčský most, známy aj ako Krymský most, je označovaný za symbol anektovania ukrajinského polostrova Krym Ruskom v roku 2014. Pre Moskvu je dôležitý pri zásobovaní ruských síl na Kryme a v ďalších okupovaných častiach južnej Ukrajiny. Jeho cestnú časť otváral ruský prezident Vladimir Putin v roku 2018, železničný most otvorili v roku 2019.

(tasr)

  |  

Vyzývateľom úradujúceho novodubnického primátora Petra Marušinca je Peter Krupa z ĽSNS

Úradujúci novodubnický primátor Peter Marušinec bude mať v jesenných voľbách len jedného protikandidáta. Nominantom politickej strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko je 42-ročný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Krupa.

O rok mladší Marušinec vedie Novú Dubnicu od roku 2010 a o štvrté volebné obdobie v rade sa uchádza ako kandidát koalície Hlas-SD – Smer-SD – SNS.

V Novej Dubnici je v porovnaní s rokom 2018 približne rovnaký záujem o poslanecké mandáty. Kým pred štyrmi rokmi zaregistrovala volebná komisia 34 kandidátov, tentoraz o 15 miest v mestskom zastupiteľstve zabojuje 35 uchádzačov, pričom 11 z nich je nezávislých kandidátov. Obhájiť svoje poslanecké pozície sa chystá 11 súčasných poslancov.

V dvoch z trojice volebných obvodov si budú Novodubničania voliť po sedem poslancov, mestskú časť Kolačín bude v mestskom parlamente zastupovať jeden poslanec a o tento poslanecký mandát má záujem len jeden kandidát.

(sita)

  |  

V Lymane našli po odchode ruských vojakov ďalšie hroby

V meste Lyman na východe Ukrajiny našli po odchode ruských vojakov ďalších 200 hrobov, ako aj hromadné pohrebisko s dosiaľ neznámym počtom tiel. Oznámil to ukrajinský gubernátor Doneckej oblasti Pavlo Kyrylenko, informovala agentúra DPA.

Kyrylenko v piatok večer napísal, že exhumácia sa už začala. Na sociálnej sieti zverejnil fotografie zachytávajúce pracovníkov v bielych ochranných odevoch v ohradenej oblasti.

Gubernátor dodal, že podľa prvých zistení by v nájdených hroboch mohli byť pochovaní ukrajinskí vojaci alebo civilisti. Presný počet tiel v masovom hrobe, kde našli pozostatky viacerých detí, ako aj celé rodiny, zatiaľ nebol zistený, uviedla polícia.

Ruské jednotky opustili strategicky významné mesto Lyman minulý víkend po tom, ako ho pri protiofenzíve obkľúčila ukrajinská armáda.

(tasr)

  |  

Ministerstvo obrany: Do aktívnych záloh sa na rok 2023 prihlásilo 86 občanov

Do aktívnych záloh na rok 2023 sa prihlásilo 86 občanov. Z hľadiska potrieb Ozbrojených síl (OS) SR ide o nízke číslo, konštatuje Ministerstvo obrany (MO) SR. Pre TASR to uviedla hovorkyňa rezortu Martina Kovaľ Kakaščíková.

Ministerstvo vidí viacero dôvodov nízkeho záujmu. "Spomenieme napríklad strach občanov, ktorý je vzhľadom na ruskú agresiu pochopiteľný, no dôležitým faktorom sú dlhodobo zle nastavené kritériá prijímania občanov do aktívnych záloh," skonštatovala hovorkyňa.

Už v novembri chce preto rezort predložiť novelu zákona o brannej povinnosti, ktorým budú aktívne zálohy pre verejnosť dostupnejšie. Podľa aktuálnej legislatívy môže požiadať o zaradenie do aktívnych záloh občan, ktorý už slúžil v Ozbrojených silách SR, vykonal povinnú vojenskú službu, absolvoval dobrovoľnú vojenskú prípravu alebo slúžil v niektorom z bezpečnostných zborov, ako sú policajný, hasičský či Zbor väzenskej a justičnej stráže.

V novele zákona o brannej povinnosti, ktorá je v medzirezortnom pripomienkovom konaní, navrhuje rezort otvoriť aktívne zálohy aj pre ľudí bez vojenských skúseností, ktorí neabsolvovali dobrovoľnú vojenskú prípravu. Ďalšou posilou aktívnych záloh by mohli byť profesionálni vojaci prepustení zo služobného pomeru, ktorí súhlasili so zaradením do aktívnych záloh pred prijatím do štátnej služby.

Aktívne zálohy sa pripravujú predovšetkým na výkon mimoriadnej služby a plnenie úloh ozbrojených síl pri odstraňovaní následkov mimoriadnych udalostí.

(tasr)

  |  

Občania by už mali mať doma doručené oznámenia o konaní sa volieb

Občania by už mali mať doma oznámenia o čase a mieste konania sa spojených volieb. Do schránok ich mali obce zaslať do utorka 4. októbra.

Obec bola povinná do utorka doručiť do každej domácnosti oznámenie o čase a mieste konania sa volieb do orgánov samosprávy obcí a oznámenie o čase a mieste konania sa volieb do orgánov samosprávnych krajov.

V každej obci by už tiež mali visieť zoznamy zaregistrovaných kandidátov do volieb do obecného zastupiteľstva a starostu obce a zoznam zaregistrovaných kandidátov do volieb do zastupiteľstva samosprávneho kraja vo volebnom obvode a predsedu samosprávneho kraja. Obce mali túto povinnosť splniť tiež do utorka.

Spojené voľby budú 29. októbra. Voliči môžu hlasovať len v mieste svojho trvalého bydliska. V jeden deň si budú vyberať starostov, respektíve primátorov, poslancov zastupiteľstiev, ako aj predsedov krajov a poslancov krajských zastupiteľstiev. Voliči v izolácii alebo karanténe z dôvodu ochorenia COVID-19 budú môcť hlasovať doma do špeciálnej volebnej schránky, ak o to vopred požiadajú.

(tasr)

  |  

Zelenskyj: Armáda získala späť takmer 2 500 km2 územia. Malé úspechy hlásia aj Rusi

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok uviedol, že ukrajinské sily v rámci protiofenzívy, ktorá sa začala koncom septembra, oslobodili takmer 2 500 štvorcových kilometrov územia okupovaného ruskými silami. Informovala o tom agentúra AFP.

"Iba tento týždeň naši vojaci oslobodili 776 kilometrov štvorcových územia na východe našej krajiny a 29 obcí, vrátane šiestich v Luhanskej oblasti," povedal Zelenskyj vo svojom pravidelnom večernom príhovore zverejnenom na sociálnych sieťach.

Dodal, že od začiatku ruskej invázie vo februári bolo oslobodených 2434 štvorcových kilometrov ukrajinského územia a 96 miest a obcí.

Ukrajinská armáda v posledných dňoch vyvíja intenzívny tlak v Charkovskej oblasti na severovýchode, ale aj na juhu neďaleko mesta Cherson, ktoré okupuje Rusko. V polovici septembra Zelenskyj oznámil, že ukrajinské sily v prvej protiofenzíve znovu dobyli 6-tisíc kilometrov štvorcových územia.

(tasr)