Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Elon Musk navrhol riešenie sporu medzi Čínou a Taiwanom. Časť ostrova by mala prejsť pod správu Pekingu, tvrdí

Americko-kanadsko-juhoafrický miliardár Elon Musk v piatok navrhol odovzdať časť Taiwanu pod správu Pekingu s cieľom vyriešiť napätú situáciu medzi Čínou a Taiwanom.

"Moje odporúčanie…by bolo vymyslieť osobitnú administratívnu oblasť pre Taiwan," povedal Musk v piatok zverejnenom rozhovore pre denník Financial Times (FT). Toto riešenie by podľa jeho slov mohlo byť prijateľné, hoci pravdepodobne neuspokojí všetkých.

Musk to povedal v reakcii na otázku o Číne, kde jeho spoločnosť Tesla vyrábajúca elektronické automobily prevádzkuje veľkú továreň v meste Šanghaj. Musk takisto vyjadril presvedčenie, že dohoda medzi Čínou a Taiwanom by mohla byť zhovievavejšia než v prípade Hongkongu.

Čína pokladá Taiwan za jednu zo svojich provincií a dlhodobo sa ju usiluje dostať pod svoju kontrolu, pričom nevylučuje použitie sily, pripomína agentúra Reuters. Taiwanská vláda však s vyhláseniami Číny nesúhlasí a tvrdí, že o osude tohto ostrova (Taiwan) môžu rozhodovať len jeho obyvatelia.

Taiwanské ministerstvo zahraničných vecí sa v sobotu k Muskovým vyjadreniam odmietlo vyjadriť. Jeden zo zákonodarcov vládnucej Demokratickej pokrokovej strany, ktorý je členom parlamentného výboru pre zahraničné záležitosti a obranu, Muska na sociálnej sieti kritizoval a jeho návrhy označil za neprijateľné.

Reuters pripomenula, že Musk v pondelok 3. októbra navrhol natrvalo postúpiť polostrov Krym Rusku, usporiadanie nových referend v štyroch okupovaných oblastiach na východe Ukrajiny pod záštitou OSN a súhlas Ukrajiny s neutralitou.

Musk používateľov sociálnej siete vyzval, aby sa k jeho plánu vyjadrili. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj miliardárov návrh kritizoval a na Twitteri v pondelok večer spustil hlasovanie s otázkou: "Ktorého Elona Muska máte radšej? – Toho, ktorý podporuje Ukrajinu. – Toho, ktorý podporuje Rusko."

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajinskí predstavitelia reagujú na výbuch na Kerčskom moste. Zacharovová hovorí o "teroristickom režime"

Predstaviteľ strany ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského označil sobotňajší výbuch na Kerčskom moste za dôsledok ruskej anexie Krymu a snáh integrovať polostrov s ruskou pevninou. Podobne ako ďalší ukrajinskí činitelia však neuviedol, že zodpovedný je Kyjev.

"Ruská nelegálna výstavba sa začína rozpadať a horieť. Dôvod je jednoduchý: ak postavíte niečo výbušné, tak to skôr či neskôr vybuchne," vyhlásil predseda poslaneckého klubu strany Sluha národa Davyd Arachamija. Poškodenie Kerčského mosta, dôležitého pre zásobovanie ruských jednotiek na juhu Ukrajiny, označil za "začiatok".

Iní ukrajinskí predstavitelia sa vyjadrili radostnejšie, avšak tiež bez prihlásenia sa k zodpovednosti, informovala agentúra AP. Niektorí želali "všetko najlepšie" ruskému prezidentovi Vladimírovi Putinovi, ktorý mal v piatok 70. narodeniny.

Moskva takéto postoje odsúdila. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová uviedla, že "reakcia kyjevského režimu na ničenie civilnej infraštruktúry ukazuje jeho teroristický charakter", informovala agentúra AFP.

Ukrajinské ministerstvo obrany prirovnalo explóziu na moste spájajúceho okupovaný Krym s Ruskom k aprílovému potopeniu ruského krížnika Moskva. "Dva notorické symboly ruskej moci na ukrajinskom Kryme padli. Čo bude ďalej?" píše sa na účte ministerstva na Twitteri.

Spravodajský server Ukrajinska pravda uviedol, že podľa tvrdenia jeho zdroja z bezpečnostných zložiek stála za výbuchom Služba bezpečnosti Ukrajiny (SBU). Oficiálne miesta to však nepotvrdili.

Ruské úrady pripísali explóziu bombe umiestnenej v nákladnom vozidle. Neobjasnili však, ako by mohla takáto nálož spôsobiť škody takého veľkého rozsahu, konštatovala agentúra DPA.

Ukrajinskí predstavitelia opakovane hovoria o opätovnom ovládnutí Krymu a viacerí označili Kerčský most za legitímny cieľ v rámci obrany proti invázii Ruska. Moskva zdôraznila, že útok na tento most by bol jasným prekročením "červenej línie", a v takom prípade pohrozila údermi na veliteľské centrály v Kyjeve.

Niektorí prokremeľskí komentátori už vyzývajú na tvrdú odplatu voči Ukrajine. Nie je jasné, ako bude reagovať Kremeľ.

(tasr)

Minúta  |  

Starosta New Yorku vyhlásil stav núdze v reakcii na príliv migrantov. "Nikdy sme o toto nežiadali," ponosuje sa

Starosta amerického mesta New York Eric Adams v piatok vyhlásil stav núdze v reakcii na krízovú situáciu spôsobenú prívalom migrantov z hraníc USA s Mexikom. Od apríla ich do mesta prišlo viac ako 17-tisíc.

"Newyorčania sú nahnevaní," povedal Adams a dodal, že on takisto pociťuje hnev. "Nikdy sme o toto nežiadali," povedal a pripomenul, že nikdy nebola uzavretá žiadna dohoda, na základe ktorej by mal New York poskytovať podporu tisícom žiadateľov o azyl.

"Mestu sa minú finančné prostriedky určené na iné priority," povedal starosta. Demokrat Adams takisto vydal výkonné nariadenie, ktoré vedeniu New Yorku umožní presunúť zdroje na pomoc žiadateľom o azyl.

Americké štáty ako Arizona, Florida či Texas, v ktorých sú pri moci guvernéri z Republikánskej strany, v posledných mesiacoch posielajú migrantov do štátov, kde majú prevahu demokrati. Republikánski guvernéri týmto vyjadrujú nespokojnosť s migračnou politikou americkej vlády.

https://standard.sk/248518/floridsky-guverner-ron-desantis-poslal-lietadla-s-nelegalnymi-migrantmi-na-oblubene-letovisko-progresivcov/

Adams povedal, že od septembra prichádza do mesta v priemere päť až šesť autobusov a žiadatelia o azyl predstavujú jednu pätinu obyvateľov v mestských zariadeniach pre bezdomovcov. Medzi prichádzajúcimi je veľa rodín s deťmi a mnohé z osôb potrebujú zdravotnú starostlivosť.

Starosta Adams žiada od štátu New York i americkej vlády finančnú pomoc s nákladmi v spojitosti s migrantmi. Tie by tento rok mali dosiahnuť miliardu dolárov.

Predstavitelia Republikánskej strany v štátoch, ktoré majú spoločné hranice s Mexikom tvrdia, že posielanie migrantov do iných štátov má za cieľ zmierniť vplyv migračných tokov. Takisto tým chcú zvýšiť tlak na amerického prezidenta Joea Bidena, aby vynakladal viac úsilia na zníženie počtu migrantov, ktorí prichádzajú na južné hranice USA.

(tasr)

Minúta  |  

OĽaNO opäť predloží návrh na zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov

Hnutie OĽaNO plánuje o pol roka opäť predložiť návrh na zavedenie hmotnej zodpovednosti politikov spolu s antikorupčnou žalobou. Avizoval to predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO).

Národná rada (NR) SR v uplynulom týždni odmietla novelu zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci z dielne OĽANO. Návrh v tej istej veci sa môže do parlamentu podať až o šesť mesiacov.

OĽaNO kritizuje, že návrh nepodporili poslanci SaS. Ukotvenie hmotnej zodpovednosti verejných činiteľov je podľa Vetráka súčasťou vládneho programu, za ktorý zahlasovalo 89 vtedajších koaličných poslancov vrátane klubu SaS.

Predkladateľ návrhu Jozef Pročko (OĽaNO) pripomenul, že hnutie predložilo rovnakú verziu návrhu zákona, ktorý podali aj v roku 2016, a poslanci zo SaS ho vtedy podporili. Podľa lídra OĽaNO Igora Matoviča sa majú poslanci SaS spamätať a nevyhovárať sa.

"Je to verejný prísľub, ktorý SaS pred voľbami dala. Prečítajte si program ich strany, programové vyhlásenie vlády a ich verejné vystúpenia pred voľbami, bol to sľub zavedenia hmotnej zodpovednosti. Konfrontujeme ich s ich verejnými sľubmi," odpovedal na otázku, prečo kritizuje opozičnú SaS a koaličné hnutie Sme rodina nie. Ani poslanci Sme rodina totiž nepodporili návrh s výnimkou Romany Tabák. Pročka prístup Sme rodina mrzí. Poprosil ich, aby zvážili podporu, dúfa, že poslanci hnutia napokon za nový návrh zahlasujú.

V novom návrhu zadefinuje OĽaNO hrubú nedbanlivosť a bude riešiť otázku poistenia verejných činiteľov. "Pri rôznych typoch kolektívneho rozhodovania rovnako zadefinujeme potrebné výnimky. Veríme, že všetci tí, ktorí v minulosti hlasovali za zákon o hmotnej zodpovednosti, novú verziu podporia a prestanú si vymýšľať výhovorky," skonštatoval Vetrák.

Z hmotnej zodpovednosti by mali byť vyňaté určité typy politických rozhodnutí. "Keď rozhoduje vláda, je pochopiteľné, že jednotliví ministri si neštudujú materiály ostatných ministrov, ale hlasujú viac-menej solidárne alebo po zhode vo svojej politickej strane," priblížil Vetrák.

Poslanci chceli zákonom zaviesť funkčný mechanizmus "trestania" prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami. Návrh podporili v hlasovaní len poslanci OĽaNO a niekoľkí nezaradení poslanci, ako aj Ján Podmanický zo Smeru-SD a Romana Tabák zo Sme rodina.

(tasr)

Minúta  |  

Záporožská jadrová elektráreň je po ostreľovaní odpojená od siete

Ukrajinská Záporožská jadrová elektráreň (ZAES), ktorú okupujú ruské sily, v sobotu ráno v dôsledku ostreľovania znova prišla o napojenie na vonkajší zdroj energie. Oznámil to ukrajinský štátny podnik Enerhoatom.

Enerhoatom pripísal zodpovednosť za ostreľovanie Rusku. Dodal, že závodu teraz elektrinu pre vlastné potreby dodávajú záložné naftové generátory. "Dieselové generátory sa spustili automaticky. Dostupné zásoby nafty pre ich prevádzku v tomto režime budú postačovať na desať dní," uviedla spoločnosť.

Táto elektráreň na juhu Ukrajiny je najväčšou jadrovou elektrárňou v Európe. Závod od marca okupujú ruské sily, stále tam však pracuje ukrajinský personál. ZAES sa nachádza v blízkosti frontovej línie a opakovane sa stala terčom ostreľovania, z ktorého sa navzájom obviňovali Rusko a Ukrajina. To vyvolalo obavy z možnej jadrovej katastrofy.

(tasr)

Minúta  |  

Heger: Riešenie zastropovania cien plynu by nemalo ohroziť dostatok plynu na európskych trhoch

Slovenský premiér Eduard Heger (OĽaNO) sa zúčastnil v piatok 7. októbra na neformálnom samite Európskej rady v Prahe, kde sa prerokovávali okrem témy o pomoci Ukrajine či o utečeneckej kríze a s ňou spojené posilnenie schengenskej hranice na maďarsko-srbskej hranici, taktiež vysoké ceny plynu, elektrickej energie a pomoci ľuďom aj firmám pri ich riešení.

Po skončení summitu mal premiér Heger tlačovú konferenciu, ktorej záznam poskytol Tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.

Riešenie o zastropovaní cien plynu by malo byť podľa Hegera také, aby neohrozilo dostatok plynu na európskych trhoch. „Potreba zníženia cien je nevyhnutná a urgentná, lebo ceny plynu, od ktorých sa odvíja aj cena elektrickej energie sú pre naše ekonomiky neúnosné a na to, aby sme kompenzovali ten rozdiel je potrebné, aby tie ceny boli stlačené na nižšiu úroveň,“ uviedol premiér, podľa ktorého to bude úloha pre Európsku komisiu, aby do 20. októbra prišla s konkrétnym návrhom.

„Bude aj naďalej prebiehať diskusia medzi Európskou komisiou a členskými štátmi, pretože si uvedomujeme, že máme viacero zdrojov. Máme potrubný plyn, kde môžeme rokovať s jeho dodávateľmi, ale máme tu aj iné druhy plynu, a tak musíme rokovať so všetkými tak, aby sme neohrozili dodávky plynu, pretože prvoradou prioritou je jeho dostatok,“ prezradil Heger, a dodal, že druhou prioritou je, aby jeho ceny bola taká, aby ho naše ekonomiky dokázali najbližšiu vykurovaciu sezónu, teda asi pol roka, vyfinancovať.

Nie všetky krajiny EÚ sú v takej finančnej kondícii, aby si mohli dovoliť zafinancovať a utiahnuť ten nárast cien, ktorý je dnes na trhu. Preto je podľa Hegera dôležité, aby sme tú cenovú bublinu praskli. Navyše, veľký tlak na cenu spôsobuje aj to, že vo veľmi krátkom čase prechádzame z ruského plynu na nórsky, alžírsky či azerbajdžanský. A nehovorí to vraj len on, ale aj ďalší premiéri, že z tejto krízy žiadny z členských štátov EÚ nemôže odísť ako porazený.

„Ako Európa sme podcenili prechod na iné zdroje, či už obnoviteľné, alebo bezfosílne, príliš dlho sme sa spoliehali na lacnú ruskú ropu a plyn, pričom dnes už vidíme, že to už nie je realitou, lebo niečo ako lacný ruský plyn dnes už neexistuje a v konečnom dôsledku sa to obrátilo proti nám, lebo dnes je to zbraň v rukách Vladimíra Putina, ktorý takto týra Európu,“ uzavrel predseda vlády.

(sita)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.