Preskočiť na obsah
  |  

Zomreli desiatky Afgancov, ktorých Nemecko sľúbilo prijať

Nemecká vláda priznala, že desiatky jej bývalých miestnych pracovníkov a ohrozených ľudí, ktorých mali evakuovať z Afganistanu, medzičasom prišli o život. Vyplýva to z odpovede vlády na otázku opozičnej poslankyne.

Príslušné ministerstvá evidujú rôzne počty úmrtí ľudí, ktorým Nemecko prisľúbilo prijatie. V prípade ministerstva obrany je ich 25, z nich 12 zomrelo "prirodzenou smrťou" alebo pri nehode, šiesti zahynuli násilne.      

V žiadnom z týchto prípadov nebolo uvedené, že by týchto ľudí zabili v dôsledku práce pre nemecký kontingent. Príčina úmrtia zvyšných nie je známa, píše sa v odpovedi, ktorú dostala poslankyňa strany Ľavica Clara Büngerová. Tá v rozhovore pre týždenník Der Spiegel označila postup nemeckých orgánov v prípade ohrozených Afgancov za "katastrofu".      

Nemecká vláda za posledných 15 mesiacov súhlasila s prijatím vyše 36.000 bývalých afganských spolupracovníkov, ďalších mimoriadne ohrozených Afgancov a ich rodinných príslušníkov. Viac než dvom tretinám z nich sa podarilo z Afganistanu vycestovať. Nemeckých vojakov z Afganistanu stiahli vlani koncom júna po takmer dvoch desaťročiach. Islamistický Taliban prevzal moc v stredoázijskej krajine v polovici augusta 2021 bez väčšieho odporu afganských bezpečnostných síl.      

Vtedajšími udalosťami, ktoré sprevádzal chaos pri evakuácii tisícov Afgancov obávajúcich sa obnovenej vlády Talibanu, i osudom ľudí čakajúcich na cestu do Nemecka sa zaoberá aj vyšetrovací výbor nemeckého parlamentu.

(tasr)

  |  

Jediný cieľ Smeru sú predčasné voľby, uviedol Fico. Opäť ich skloňoval aj Kollár

Ak sa neschváli štátny rozpočet, treba ísť rýchlo do predčasných volieb. Do ich termínu by musela opozícia garantovať podporu návrhov na pomoc ľuďom. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to povedal predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár.

O podpore novelizácie tohtoročného rozpočtu chce rokovať s opozíciou. Predpokladá, že opozícia bude blokovať parlament aj v utorok (11. 10.), v tom prípade rokovanie presunie na 18. októbra, keď sa má začať aj ďalšia riadna schôdza. Šéf Smeru-SD Robert Fico zdôraznil, že opozícia nemá zodpovednosť za štát, jediný cieľ jeho strany sú predčasné voľby v roku 2023.

Kollár si myslí, že menšinová vláda bude musieť pre každý zákon hľadať podporu. "Zadrhnúť sa to môže pri štátnom rozpočte. Keď nám neprejde štátny rozpočet, prečo by sme mali len kúriť a svietiť, potom poďme rýchlo do predčasných volieb. Schváľme potom rozpočet s tým, že spolu s ním sa urobí aj termín predčasných volieb," vyhlásil.

Schôdzu sa vraj otvoriť nepodarí

Podľa šéfa parlamentu sa nepodarí otvoriť rokovanie schôdze ani v utorok, preto ju chce presunúť o týždeň. "Predradím ju pred ďalšou riadnou schôdzou, dovtedy budeme rokovať, určite budem zvolávať okrúhle stoly naprieč celým politickým spektrom, určite to budem chcieť otvoriť," priblížil.

Parlament ostal zablokovaný pred hlasovaním o novele zákona o štátnom rozpočte, ktorá predpokladá zvýšenie o 1,5 miliardy eur. Kollár už rokoval s poslancami okolo Tomáša Tarabu (nezaradený), ktorý je podľa neho ochotný to za určitých okolností podporiť. Kollár bude rád rokovať aj s Ficom či šéfom mimoparlamentného Hlasu-SD Petrom Pellegrinim.

Kollár navrhol, aby opozícia pripravila v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, kde dodatok k rozpočtu "rozpoložkuje", v tom prípade by Sme rodina takýto návrh podporila.

Kompromis Smeru

Fico zopakoval, že jeho poslanci by podporili iba zvýšenie o 207 miliónov eur na vyplatenie opätovných 13. dôchodkov. Kollár vyčítal Ficovi, že ho zaujímajú len dôchodcovia a nie podpora škôl, nemocníc, zamestnávateľov a domácností, na čo má ísť zvyšok peňazí. Fico argumentoval, že nevedia o konkrétnom využití financií.

Šéf Smeru-SD nevidí zmysel rozprávať sa o odvolávaní vlády, pretože opozícia na to nemá 76 hlasov. Väčšie šance vidí pri ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO), ktorého kritizuje za nezvládnutie migrácie. Myslí si, že aj niektorí koaliční poslanci by boli ochotní podporiť jeho odvolanie.

Fico si myslí, že SaS bude mať problém zahlasovať za novelu Ústavy SR, ktorá má umožniť skrátenie volebného obdobia, preto bude problém ju presadiť. Kollár povedal, že OĽANO nechce novelu ústavy a v druhom čítaní ju môžu vetovať, čo bude musieť rešpektovať a svoj návrh stiahnuť. Preto oceňuje, že prešiel Tarabov návrh novely ústavy, a za to Sme rodina zahlasuje.

(tasr)

  |  

Ruský útok na mesto Záporožie je "absolútne zlo", tvrdí Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na sociálnej sieti Telegram potvrdil, že ruský nočný raketový útok na obytné budovy v juhoukrajinskom meste Záporožie si vyžiadal 12 mŕtvych a 49 ranených vrátane šiestich detí, ktoré museli byť hospitalizované.

Prezident Zelenskyj označil útok za "absolútne zlo" a dodal, že "teroristi" budú postavení pred spravodlivosť. Na svojom účte na Telegrame zverejnil aj fotografie domov, ktoré boli do veľkej miery zničené.      

O svoje myšlienky sa po útoku na civilistov podelila aj prvá dáma Ukrajiny Olena Zelenská. Manželka prezidenta Zelenská na Twitteri napísala: "Zabíjaním civilistov Rusko ukazuje svoju slabosť. To je nepochybné."

Hoci ruskí vojaci majú pod kontrolou väčšinu Záporožskej oblasti, rovnomenné mesto stále ovládajú Ukrajinci, aj napriek neustálym útokom ruských síl. Ruskí vojaci odpálili v noci na nedeľu najmenej 12 rakiet na obytné budovy, uviedli zdroje z ukrajinskej armády.      

Moskva útok nepotvrdila. Ukrajinské úrady hlásili najprv vyšší počet mŕtvych po útoku, ale potom ho znížili.      

Rusko sa stále pokúša dobýjať ďalšie územie Záporožskej oblasti, ktorá je jednou zo štyroch ukrajinských oblastí protiprávne anektovaných Moskvou k Ruskej federácii. Tento krok Moskvy vyvolal medzinárodné pobúrenie. Medzitým Ukrajina počas svojej protiofenzívy oslobodila desiatky dedín okupovaných ruskými silami na východe a juhovýchode, pričom ruské sily robia chybu za chybou.      

Raketový útok na mesto Záporožie nasledoval niekoľko hodín po sobotňajšom rannom výbuchu, ktorý spôsobil požiar na Kerčskom moste, spájajúcom ruskú pevninu v Krymským polostrovom anektovaným Ruskom v roku 2014. Výbuch zapríčinil masívne škody na Železničných koľajach a ceste na tomto moste.      

Explózia na Kerčskom moste, nazývanom aj Krymský, narušila jednu z najdôležitejších zásobovacích trás ruskej, čoraz neistejšej vojenskej operácie na Ukrajine.

(tasr)

  |  

Kollár: Ak neprejde štátny rozpočet, poďme do predčasných volieb

Ak sa neschváli štátny rozpočet, treba ísť rýchlo do predčasných volieb. Do ich termínu by musela opozícia garantovať podporu návrhov na pomoc ľuďom. V nedeľnej diskusnej relácii TA3 V politike to povedal predseda parlamentu a Sme rodina Boris Kollár.

O podpore novelizácie tohtoročného rozpočtu chce rokovať s opozíciou. Predpokladá, že opozícia bude blokovať parlament aj v utorok (11. 10.), v tom prípade rokovanie presunie na 18. októbra, keď sa má začať aj ďalšia riadna schôdza. Šéf Smeru-SD Robert Fico zdôraznil, že opozícia nemá zodpovednosť za štát, jediný cieľ jeho strany sú predčasné voľby v roku 2023.      

Kollár si myslí, že menšinová vláda bude musieť pre každý zákon hľadať podporu. "Zadrhnúť sa to môže pri štátnom rozpočte. Keď nám neprejde štátny rozpočet, prečo by sme mali len kúriť a svietiť, potom poďme rýchlo do predčasných volieb. Schváľme potom rozpočet s tým, že spolu s ním sa urobí aj termín predčasných volieb," vyhlásil.      

Podľa šéfa parlamentu sa nepodarí otvoriť rokovanie schôdze ani v utorok, preto ju chce presunúť o týždeň. "Predradím ju pred ďalšou riadnou schôdzou, dovtedy budeme rokovať, určite budem zvolávať okrúhle stoly naprieč celým politickým spektrom, určite to budem chcieť otvoriť," priblížil.      

Parlament ostal zablokovaný pred hlasovaním o novele zákona o štátnom rozpočte, ktorá predpokladá zvýšenie o 1,5 miliardy eur. Kollár už rokoval s poslancami okolo Tomáša Tarabu (nezaradený), ktorý je podľa neho ochotný to za určitých okolností podporiť. Kollár bude rád rokovať aj s Ficom či šéfom mimoparlamentného Hlasu-SD Petrom Pellegrinim.      

Kollár navrhol, aby opozícia pripravila v druhom čítaní pozmeňujúci návrh, kde dodatok k rozpočtu "rozpoložkuje", v tom prípade by Sme rodina takýto návrh podporila.      

Fico zopakoval, že jeho poslanci by podporili iba zvýšenie o 207 miliónov eur na vyplatenie opätovných 13. dôchodkov. Kollár vyčítal Ficovi, že ho zaujímajú len dôchodcovia a nie podpora škôl, nemocníc, zamestnávateľov a domácností, na čo má ísť zvyšok peňazí. Fico argumentoval, že nevedia o konkrétnom využití financií.            

Šéf Smeru-SD nevidí zmysel rozprávať sa o odvolávaní vlády, pretože opozícia na to nemá 76 hlasov. Väčšie šance vidí pri ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO), ktorého kritizuje za nezvládnutie migrácie. Myslí si, že aj niektorí koaliční poslanci by boli ochotní podporiť jeho odvolanie.
      (tasr)

  |  

Väčšina Slovákov sa pre zdražovanie stravuje menej kvalitne. Hrozí nám vyššia chorobnosť

Vysoká miera inflácie a s tým spojený rast cien zapríčinili, že väčšina Slovákov šetrí aj na kvalite jedla. Až 54,9 percent opýtaných priznalo, že musia šetriť na strave a potravinách aj na úkor kvality. Vyplynulo to z dotazníkového prieskumu spoločnosti Edenred, ktorý sa uskutočnil v septembri na vzorke 1042 respondentov starších ako 18 rokov.

"Dôsledky šetrenia na kvalitnom jedle sa môžu prejaviť vo forme dominového efektu, a to od zvýšenej chorobnosti a zníženej výkonnosti ľudí po zvýšené náklady zamestnávateľov aj štátu," uviedla riaditeľka pre Public Affairs v spoločnosti Lívia Bachratá.

Viac ako tretina opýtaných, 38 percent, v prieskume hovorí, že sa radšej uskromní v iných oblastiach, aby sa to kvality stravy nedotklo. Pre zvyšných 7,1 percenta respondentov kvalita stravy podľa odpovedí nie je rozhodujúca.

Zároveň takmer tri štvrtiny opýtaných, 73 percent, priznali, že ak im momentálna finančná situácia nedovoľuje dopriať si kvalitný obed v reštaurácii, je ich druhou voľbou domáca príprava jedla. Suchú stravu ako sendvič či šalát radšej uprednostní 12 percent respondentov a 9 percent si zabezpečí obed z bufetu či pumpy.

Veľká väčšina opýtaných je tiež presvedčená, že súčasný príspevok zamestnávateľa na stravu nestačí napriek tomu, že od septembra došlo k jeho ďalšiemu zvýšeniu. Minimálne stravné je aktuálne na úrovni 4,5 eura na deň a optimálna výška stravného je 6,4 eura. Ako nedostatočné to vníma 35,5 percenta opýtaných a len čiastočne dostatočné to je pre ďalších 36,8 percenta. Aktuálna výška stravného vyhovuje 27,7 percentám účastníkov prieskumu.

"Z našich skúseností vyplýva, že zamestnávatelia vedia výškou príspevku do veľkej miery ovplyvňovať kvalitu stravy, a teda aj kvalitu života svojich zamestnancov, ale sme presvedčení, že celá záťaž spojená s riešením rastu cien potravín by nemala spočívať iba na ich pleciach," uzatvára Bachratá.

(tasr)

  |  

Kontroly na hranici so Slovenskom posilnili českí vojaci

Na kontrolách, ktoré Česko dočasne zaviedlo na hranici so Slovenskom, sa od nedele podieľajú aj českí vojaci. Potvrdila to Armáda Českej republiky (AČR) na sociálnej sieti.

"Dnes sme spolu s Colnou správou ČR posilnili ochranu vnútorných hraníc (EÚ) so Slovenskom. Budeme nasadení v spoločných hliadkach... po prvý raz aj a našimi záložníkmi," uviedla AČR v tvíte.      

Česká armáda podľa predošlého oznámenia vyčlenila na hraničné kontroly 320 príslušníkov pozemných síl a aktívnych záloh. Striedať sa majú v štyroch rotáciách po 80 členoch, informoval server iDnes.cz.      

Česká vláda rozhodla o dočasnom obnovení kontrol na vnútorných schengenských hraniciach so Slovenskom v dôsledku nárastu nelegálnej migrácie. Kontroly sa začali 29. októbra pôvodne na desať dní, tento týždeň ich však Praha predĺžila o ďalších 20 dní. Potrvajú tak najmenej do 28. októbra. Kontroly na slovenskej hranici s rovnakým termínom, predĺžením i odôvodnením zaviedlo aj Rakúsko.      

Polícia ČR v nedeľu dopoludnia oznámila, že za posledných 24 hodín skontrolovala na hranici so SR celkovo 25.091 osôb, z toho 208 osôb tvorili migranti vstupujúci do krajiny nelegálne. V bilancii zverejnenej na Twitteri doplnila, že za uplynulý deň zadržali dvoch prevádzačov a na Slovensko vrátili 95 osôb.

(tasr)