Prečo si Kadyrov môže dovoliť hovoriť pravdu o chybách ruskej vojny na Ukrajine

„Kadyrov hovorí to, čo sa naša nomenklatúra bojí povedať nahlas – a presne to chcú ľudia počuť od úradov. Áno, chyby sa robia a každá z nich má meno a priezvisko, sú problémy a sú takí, ktorí ich riešia, aj takí, ktorí ich zametajú pod koberec. A že na to, aby sme sa posunuli vpred, treba neúspech nazvať neúspechom, ústup ústupom, záškodníka a sabotéra záškodníkom a sabotérom, a nie vymýšľať si krásne eufemizmy,“ píše Popov.

Podľa neho Kadyrov robí niečo, čo sa ruskí vodcovia nikdy nenaučia, nechcú alebo sa boja – hovorí úprimne s ľuďmi a nebojí sa.

Podľa Popova je v tom politický prvok. Kadyrov sa totiž nemusí báť elít v rámci Čečenskej republiky, ktoré by mohli splietať intrigy a ktoré by federálne centrum použilo ako systém „bŕzd a protiváh“.

„Takéto elity neexistujú. Prečo, to je iná otázka. Áno, a intríg na federálnej úrovni sa nemusí báť. Mier, pokoj a stabilita v Čečensku spočíva na Ramzanovi Achmatovičovi. Odstráňte ho a Rusko má problém nie menší ako ten ukrajinský,“ poznamenal komentátor.

Bojovník

Oveľa dôležitejší, pokračuje Popov, je však iný prvok, „morálny“. Kadyrov je totiž bojovník, a teraz prišiel jeho čas. Jeho ľudia, ktorých nazýva bratmi, bojujú na Ukrajine. Sú medzi nimi aj jeho príbuzní, i keď veľmi vzdialení. Kadyrov sľúbil, že svojich troch neplnoletých synov vyšle na „najnebezpečnejšie úseky“ ukrajinského frontu.

„A oni pôjdu. Je to čestné, je to spravodlivé, dáva to právo hovoriť. Potom ho skúste požiadať (alebo dokonca prikázať mu), aby nepral špinavú bielizeň na verejnosti, či to pochopí.  Ak nebudeš prať špinavú bielizeň, tvoji vlastní bratia a deti zahynú,“ zdôrazňuje Popov.

Ďalej citoval slová moslima Kadyrova: „Vždy som veril, že hlavným cieľom každého otca je vštepovať svojim synom bohabojnosť a naučiť ich, ako chrániť rodinu, ľudí, vlasť.“

A k tomuto sa prihlási aj každý pravoslávny, žid či budhista, konštatuje komentátor a pokračuje: „Ateisti alebo ľudia trpiaci nejakou inou formou intelektuálnej pýchy odmietnu bohabojnosť, ale zvyšok akceptujú, ak sú vlastenci. Pretože toto je rovnaká tradičná (a nielen, mimochodom, naša, ale univerzálna) hodnota.“

A tak sa stáva, že slová, ktoré vysloví tento Čečenec, hoci niekedy nemotorne, sú „hlasom ruského národa“, dodal Popov.