Začnime tým, že návrh SaS by bol za normálnych okolností takmer určite politicky nepriechodný. Dokonca by zaznel argument, že vládni poslanci nemôžu hlasovať za návrhy opozičných poslancov, pretože by išlo o porušenie koaličnej zmluvy. Podobný návrh poslanca Progresívneho Slovenska Tomáša Valáška bol len nedávno v parlamente odmietnutý.
Situáciu zmenila až nedávna obrovská tragédia – úkladná vražda dvoch nevinných mladých gejov Juraja a Matúša spáchaná pravicovým extrémistom. Tento ohavný zločin vyvolal v spoločnosti náležite silnú emóciu odsúdenia skutku a súčasne vlnu autentickej solidarity s obeťami, ich blízkymi, ako aj so všetkými, ktorí sa nejakým spôsobom identifikujú s LGBTI+ komunitou.
Žiaľ, súčasťou emóciami vybičovanej atmosféry sa stali aj určité unáhlené súdy a názorové posuny v zastupiteľskom zbore. Na jednej strane, médiá z liberálno-progresívneho tábora až príliš rýchlo, zjednodušujúco, a preto i neférovo ukázali káravým prstom na konzervatívnych aktivistov, politikov či novinárov. Na strane druhej, čo bolo ešte včera nepravdepodobné, dnes už takým nemusí byť.
I tak sa zdá, že o výsledku hlasovania v tejto veci môžu rozhodnúť skôr emócie ako vecná argumentácia. Silné emócie sú zaiste namieste zoči-voči tragédii, ale verejná diskusia, ktorá nastavuje parametre politík, musí ostať rozumná. Dobré riešenia vyžadujú dostatočný čas a celospoločenskú diskusiu.
