Chce to dovozné clo na čínske autá, inak európske značky neprežijú, tvrdí šéf Stellantisu

Pravdepodobne ste zaregistrovali, že v Paríži sa práve uskutočňuje autosalón, na ktorom vystavuje svoje produkty len veľmi obmedzený počet výrobcov. Okrem francúzskej časti koncernu Stellantis a časti značiek aliancie Renaultu dorazili do mesta nad Seinou už len čínske firmy, ktoré, samozrejme, cítia príležitosť preraziť. Naopak, domáce spoločnosti vnímajú riziko spojené s ich prítomnosťou.

Naplno sa o situácii v hlavnom meste Francúzska opäť rozhovoril Carlos Tavares, generálny riaditeľ Stellantisu v interview s redaktormi britského týždenníka Autocar. A ak by sme jeho slová mali zhrnúť čo najstručnejšie, povedali by sme, že bije na poplach.

Tavares si myslí, že Európska únia by mala zaviesť na čínske autá dodatočné clo alebo aspoň poskytovať v nejakej forme výhodné dotácie na európske autá, ak majú byť konkurencieschopné. Problém je podľa neho v tom, že tunajšie politické špičky by museli prestať byť naivné a dogmatické a uznať, že zákony zvýhodňujúce elektromobily sú zároveň dôvodom rastúcich cien nových áut, ktoré si nebude môcť dovoliť ani stredná trieda. Tá sa logicky otočí k čínskym produktom, čo je tá najväčšia hrozba pre európsky automobilový priemysel.

„Ľudia si nemôžu dovoliť kúpiť bezpečné a ekologické vozidlo,“ hovorí šéf Stellantisu. „Prečo neustále zvyšujeme ceny automobilov, ak už bezpečné a čisté dávno sú a ľudia si vďaka tomu užívajú slobodu? Neprebehla žiadna verejná diskusia. Prosím občanov EÚ, aby požiadali svojich politických lídrov o jasné stanovisko, či sú za alebo proti slobodnej mobilite. Ak sú za, potom by ma zaujímalo, či chcete zveriť svoju mobilitu do rúk čínskeho štátu. Prestaňte zavádzať obmedzenia pre autá, prestaňte ohrozovať pracovné miesta, pretože výroba áut sa stala príliš drahou záležitosťou,“ varuje Tavares.

Politika otvorenej Európy je neprijateľná

Známy portugalský manažér pripomína clá a masívne reštrikcie v Číne na autá zo Západu, zatiaľ čo na ich produkty u nás podobné obmedzenia neexistujú. „Podmienky pre čínskych výrobcov sú tu jednoduchšie ako pre západné automobily v Číne,“ pripomína Tavares a dodáva: „EÚ je otvorená, a to je neprijateľné. Nepodporujte čínske značky v Európe jednoduchšími pravidlami, než aké máme u nich my“.

Tavares sa domnieva, že Čína predbehla Európu vo vývoji elektromobilov minimálne o desať rokov, navyše sú miestni producenti schopní lepšie kontrolovať celé dodávateľské reťazce, takže vyrábajú lacnejšie a nemajú zábrany dotovať svoje produkty ponúkané u nás a dávať im agresívne cenovky – špeciálne pritom spomína Škandináviu. Dodatočná dovozná daň by mala byť platná minimálne do roku 2035, aby mohli európske značky čínskych konkurentov dobehnúť a navzájom si konkurovať v spravodlivejších podmienkach.

Európa vraj potrebuje aj vlastnú surovinovú základňu

Ak sa EÚ nerozhýbe, dôsledky by mohli byť pre európsky automobilový priemysel fatálne. „Ak v tomto období neochránime náš priemysel, naša zraniteľnosť sa len prehĺbi a zvýšime tým riziko, že oň prídeme. Nemyslím si, že by si to politickí lídri želali, ale existuje reálna šanca, že by sa to mohlo stať,“ vystríha Tavares.

Preto Európa potrebuje aj vlastnú surovinovú základňu na výrobu batérií. „Musíme mať kontrolu nad naším dodávateľským reťazcom. Potrebujeme, aby občania akceptovali, že na získavanie materiálov musíme vlastniť bane“.

Carlos Tavares hovorí, že v predvečer parížskeho autosalónu večeral s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a v „živej diskusii“ sa mu snažil vysvetliť, ako politika ovplyvňuje automobilky. Dodáva tiež, že pri debate „pochopili niekoľko dôležitých vecí“, okrem iného aj to, že rozhodnutia Únie o elektromobiloch sú „čisto dogmatické“.

„Rozhodli sa, že majú dostatok skúseností, aby vybrali technológiu, nie priemysel,“ dodáva Tavares na adresu európskych politikov. „Nemáme predpisy, ktoré by boli technologicky neutrálne. Je to buď elektromobil alebo zmizni. Politickí lídri jednoducho urobili technologické rozhodnutie a vybrali elektrické vozidlá“.

A riešenie podľa Tavaresa? „Mali sme sa zaviazať k zavádzaniu čistej energie. To by trvalo tak 20 rokov. Potom 10 rokov tlačiť na vytvorenie nabíjacej infraštruktúry. A následne mať 5 rokov na to, aby automobilky vyrábali elektromobily. Lenže my sme to urobili úplne naruby“.

Text pôvodne vyšiel na portáli Topspeed. Po úpravách vychádza so súhlasom redakcie.