Matej Gašparovič

Každá krajina, ktorá je nečakane ohrozená terorizmom, rieši náhlu a závažnú skutočnosť, médiá sa snažia vecne a s mierou informovať, hľadajú odpovede na to, čo sa stalo a ako by k tomu mala spoločnosť postaviť, aby sa podobným ohavným prípadom zabránilo.

Slovensko je zrejme prvá krajina na svete, kde sa podstata teroristického aktu odsunula do úzadia a mediálny dôraz sa aspoň prvé dva týždne venoval zástupnej téme o presadzovaní konkrétnej politickej agendy.

V jadre by pritom malo byť hľadanie skutočnej odpovede a pomenovanie zdrojov vrahovej nenávisti – a jeho pomýlenej a azda i hlboko zranenej duše.

V tomto kontexte nijako nepomáhal dezinformačný naratív o tragédii a fiktívnych zodpovedných aktéroch dvojnásobnej vraždy. Obavy náhle vystrašených sexuálnych menšín boli namieste, no o čine by sa malo informovať symetricky a nemali by sme si účelovo zakrývať oči nad tým, že vrah mal podstatne väčšie ciele ako skupinky homosexuálov. A jeho radikalizácia nebola produktom našej domácej údajnej nenávisti voči LGBTI prostrediu, ako od začiatku zavádzajú hlavné médiá.