EÚ hrozí takzvaný havanský efekt. Postupne sa zaplní veteránmi, varuje europoslanec

Zákaz predaja áut so spaľovacími motormi vnímajú zástupcovia Európskej únie rôzne. Kým jedna skupina tlieska, druhá vyzýva na opatrnosť a ďalšie legislatívne kroky, ktoré budú celý proces transformácie dopravy regulovať.

K zástancom elektromobility patrí napríklad eurokomisár Frans Timmermans zodpovedný v EÚ za ochranu klímy. „Európa sa hlási k prechodu na mobilitu s nulovými emisiami. Európske automobilky už dnes dokazujú, že sú na tento krok dostatočne pripravené a stavajú sa k nemu čelom. Na trh tak prichádza čoraz viac dostupných elektrických áut,“ komentuje aktuálne dianie Timmermans.

V podobnom duchu hovorí aj hlavný vyjednávač Európskeho parlamentu, Jan Huitema. „Som rád, že sme s Radou dosiahli dohodu o ambicióznej revízii cieľov pre rok 2030. Podporili sme cieľ 100 percent zníženia emisií v roku 2035, čo má zásadný význam na dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050. Ekologické jazdenie bude pre našich občanov teraz dostupnejšie,“ obhajuje rozhodnutie Huitema.

Hlasy z Európskeho parlamentu však úplne jednotné nie sú. Nie všetci totiž pociťujú nadšenie a súhlasia, že mobilita pomocou elektromobilov bude dostupná pre rovnako široké masy ako dnes. 

„Táto dohoda zabuchla dvere novému technologickému vývoju a vložila všetky vajcia do jedného košíka. To je veľká chyba,“ hovorí konzervatívny europoslanec Jens Gieseke. 

„Vďaka tomuto rozhodnutiu sa havanský efekt stáva omnoho reálnejším. Po roku 2035 môžu byť európske ulice plné veteránov. Nové autá nebudú k dispozícii alebo budú pre ľudí príliš drahé,“ opisuje hroziaci scenár Gieseke.

Politik možnú budúcu situáciu vo vozovom parku EÚ prirovnáva ku Kube, kde bola a stále je mobilita a nové autá pre obyvateľstvo tiež nedostupné (najskôr v dôsledku embarga, neskôr pre vysoké ceny) a tak si ľudia chtiac-nechtiac ponechávali staré vozidlá, neraz z polovice 20. storočia.

Starnutie vozového parku je pritom v EÚ aktuálne už dnes. Môže zaň niekoľko faktorov, okrem pandémie a čipovej či energetickej krízy aj fakt, že ľudia menej jazdia, čo znamená menšie opotrebovanie vozidiel a odklad ich výmeny za nové.

Analytici upozorňujú, že síce ide o nenápadný efekt, ale jeho dosah uvidíme až o pár rokov. Aby sa mu zabránilo, budú zrejme potrebné ďalšie legislatívne opatrenia na zlepšenie dostupnosti mobility akéhokoľvek druhu, nielen tej osobnej.

Text pôvodne vyšiel na portáli Topspeed. Po úprave vychádza so súhlasom redakcie.