Deravý sankčný mechanizmus, alebo príbeh o tom, ako spracovaná ruská ropa poháňa americké autá

Pred pár dňami zverejnil americký denník Wall Street Journal video, v ktorom poukazuje na dieru v sankčnom systéme USA. Jeho autori sa odvolávajú na preskúmané prepravné dokumenty či satelitné snímky. Zároveň približujú, že podobných prípadov ako je tento, existuje viacero. Prípad s rafinériou na Sicílii je však jeden z najextrémnejších.

Príbeh však treba začať postupne. Lukoil je druhá najväčšia ruská ropná spoločnosť, ktorá má svoje subjekty po celom svete. Jedna z jej rafinérií, ktorá sa nachádza na talianskej Sicílii, spracúvala ešte pred začiatkom vojny ropu pochádzajúcu z viacerých krajín. Z Ruska podľa Wall Street Journal pochádzalo v priemere 30 percent ropy. Teraz je to 93 percent.

To však nie je celý problém. Najväčšou iróniou je, kam ruská ropa po spracovaní smeruje. Podľa denníka totiž rafinované produkty putujú do závodov v USA, ktoré vo väčšine prípadov patria pod spoločnosť Exxon Mobil alebo samotný Lukoil.

Treba pritom skonštatovať, že Lukoil má v USA zastúpenie vo forme čerpacích staníc v jedenástich štátoch, kde distribuuje svoje produkty. Druhý gigant Exxon ich má v niekoľkých desiatkach štátov. Autori videa konštatujú, že od marca tohto roka prišlo zo sicílskeho prístavu takmer päť miliónov barelov spracovanej ruskej ropy, z čoho polovicu tvoril benzín. Dodávajú, že podľa Amerického ropného inštitútu postačuje toto množstvo na natankovanie plnej nádrže pre 7 miliónov áut.