Neďaleko ruín irackého mesta Ninive objavili panely s obrazcami staré 2 600 rokov z čias Asýrskej ríše

Spolupráca irackých a amerických archeológov vyústila v jeden z najvzácnejších objavov v dejinách moderného Iraku. Neďaleko mesta Mosul v ruinách starovekého veľkomesta Ninive objavili zachovalé sadrovcové panely. Rytiny na nich znázorňujú slávne vojnové ťaženia Asýrského kráľa Senacheríba. Ten sa zapísal do dejín aj tým, že dobyl takmer celé Judské kráľovstvo okrem Jeruzalema.

Vyše 2 600 rokov stará sadrovcová plastika z čias kráľa Senacheríba. Foto: TASR/AP Vyše 2 600 rokov stará sadrovcová plastika z čias kráľa Senacheríba. Foto: TASR/AP

Ruiny historického mesta Ninive, ktoré bolo vyplienené v siedmom storočí pred Kristom, ležia neďaleko jedného z významných irackých miest Mosul. Mosul a priľahlé ruiny sa počas uplynulých rokov stali terčom Islamského štátu (IS). Nedávno odkrytý objav však našťastie pri vyčíňaní teroristov ostal nepoškodený.

Miesto po vytlačení ISIS-u z oblasti sprístupnili pre archeologické aktivity. To, čo archeológovia našli, keď kopali hlbšie, ich prekvapilo. Objav opísali ako úchvatný. Podobných prívlastkov však dostal hneď niekoľko.

Vyše 2 600 rokov staré dedičstvo

V časti ruín, známej ako Juhozápadný Senacheríbov palác, sa im podarilo objaviť viaceré panely zo sadrovca s umne vyrytými obrazcami. Tím expertov datuje ich pôvod práve do obdobia panovania tohto asýrskeho panovníka – teda zhruba do obdobia pred 2 600 rokmi.

Pôvodne archeológovia začali pracovať na odkrývaní pozostatkov Brány Maški, ktorá už bola raz zrekonštruovaná v sedemdesiatych rokoch, no vtedy panely odkryté neboli. Dostali sa pritom na miesto, kam ľudská noha nevkročila – ako sami uvádzajú – 2 634 rokov.

Nové práce sú spoločným projektom americkej Pennsylvánskej univerzity s jej programom stabilizácie irackého dedičstva a Niniveského inšpektorátu Štátnej rady pre starožitnosti a dedičstvo v Iraku.

Senacheríb dobyl takmer celé Judské kráľovstvo

O ťaženiach kráľa Senacheríba hovorí hneď v niekoľkých starozákonných knihách Biblia.

Počas jeho markantne úspešného vojnového ťaženia proti Judsku sa mu podarilo dobyť všetky mestá Judského kráľovstva. Napokon obľahol aj samotný Jeruzalem, v ktorom vtedy vládol zbožný kráľ Ezechiáš. Biblia hovorí, že Boh vypočul modlitby judského panovníka a do mohutného vojenského tábora Asýrčanov vyslal anjela zhubcu.

Následok tejto priamej intervencie bola smrť takmer 200-tisíc vojakov. Kráľ Senacheríb bol donútený stiahnuť sa z bojiska s hanbou. Neskôr, keď sa v jednom z miest klaňal svojmu bohovi, ho zavraždili jeho vlastní synovia.

Hoci Senacheríb Jeruzalem nikdy nedobyl, objavené dosky dávajú expertom predstavu okrem iného aj o tom, akou významnou vojenskou silou disponoval.

Detailne prepracované scenérie

„Keď objavíte takéto veci a máte možnosť sa ich dotknúť rukou, je to niečo veľmi, veľmi vzrušujúce,“ povedal pre National Geographic Ali al-Džabouri, dekan Vysokej školy archeológie Mosulskej univerzity, ktorý je už v dôchodku, avšak stále je súčasťou výskumného tímu, ktorý sa podieľa na vykopávkach.

Na kamenných doskách dávni umelci vyobrazili výjavy z početných vojen, ktoré Asýrska ríša viedla. Vidno na nich vojenský tábor asýrskych vojakov a bojové jednotky v akcii. Častým vzorom príznačným pre túto dobu bolo pozadie s kužeľovitým vzorovaním pripomínajúcim rybacie šupiny. Ali al-Džabouri dodáva, že tento objav nikto z nich nečakal.

Na ďalších jednotlivých plastikách možno vidieť aj asýrskych lukostrelcov s napnutými tetivami pripravenými do boja a iné jednotky zoradené v rôznych formáciách. Sú na nich zobrazení aj vojnoví zajatci a objavil sa aj panel s podobizňou človeka, o ktorom sa odborníci domnievajú, že bol cudzinec.

Na ďalších plastikách sa nachádzajú jemne vypracované prírodné motívy. Ide najmä o stromy a dobytok a rôzne iné scenérie so znázorneným horstvom a detailne vyrezanou vegetáciou.

Samotné panely merajú jeden a pol metra až dva metre a predpokladá sa, že boli osadené bokom k stenám brány z nepálených tehál.

Artefakty z predošlých podobných objavov v oblasti putovali do rôznych európskych múzeí, ale tieto panely budú prvé, ktoré ostanú v Iraku a stanú sa súčasťou národného dedičstva tohto štátu, podotýka National Geographic.