Preskočiť na obsah
  |  

Predĺženie údržby atómových elektrární znižuje produkciu elektriny vo Francúzsku

Predlžovanie údržby atómových elektrární a štrajky obmedzujú produkciu elektriny vo Francúzsku. Energetický koncern EDF bol preto nútený pred nadchádzajúcou krízovou zimou opäť znížiť prognózu produkcie elektriny v tomto roku.

EDF aktuálne počíta, že atómové elektrárne tento rok vyrobia 275 až 285 terawatthodín (TWh). Príčinou sú vplyvy už ukončených štrajkov na plánovanú údržbu jadrových reaktorov. Navyše, štyri atómové elektrárne budú mimo prevádzky dlhšie, než sa predpokladalo. Dôvodom je kontrola a oprava skorodovaných častí. Koncern potom v rokoch 2023 a 2024 opäť očakáva nárast produkcie.

EDF prevádzkuje všetkých 56 jadrových reaktorov vo Francúzsku, z ktorých je v tejto chvíli mimo prevádzky takmer polovica. Francúzsko sa preto počas nadchádzajúcej zimy bude musieť spoliehať na dovoz elektriny z Nemecka, ktorému, naopak, už pomáha s dodávkami plynu.

(tasr)

  |  

Trump dôrazne naznačil, že bude v roku 2024 znova kandidovať za prezidenta

Bývalý americký prezident Donald Trump vo štvrtok jasne naznačil, že by sa mohol opätovne uchádzať o post šéfa Bieleho domu. Na mítingu v štáte Iowa povedal, že v roku 2024 bude ,,veľmi pravdepodobne znova" kandidovať. TASR o tom informuje na základe správy stanice BBC.

Trump vystúpil na prvom zo štyroch mítingov, ktoré má za päť dní na programe v rámci podpory republikánskych kandidátov v budúcotýždňových voľbách v Spojených štátoch.

Voľby známe ako ,,midterm elections" sa konajú v polovici funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Američania v nich v utorok 8. novembra rozhodnú okrem iného o rozdelení síl v Kongrese a guvernéroch kľúčových štátov, čo bude smerodajné pre politickú situáciu v USA v období do najbližších volieb prezidenta o dva roky.

Po krajine, s cieľom získať voličov pre svoju Demokratickú stranu, cestuje aj súčasný prezident Joe Biden. Vo štvrtok sa zastavil v Novom Mexiku a Kalifornii a podľa médií s poradcami zvažuje plány pre možnú opätovnú kandidatúru v roku 2024.

Trump vo štvrtok večer zopakoval svoje nepodložené tvrdenie, že v roku 2020 prehral v prezidentských voľbách s Bidenom v dôsledku rozsiahlych podvodov. Po mesiacoch narážok na možnú ďalšiu kandidatúru davu v meste Sioux City tiež povedal, aby sa pripravili na oznámenie ,,už čoskoro".

,,Aby bola naša krajina úspešná, bezpečná a slávna, budem veľmi, veľmi, veľmi pravdepodobne znova kandidovať," vyhlásil.

BBC približuje, že Trump by v rámci Republikánskej strany zrejme čelil konkurentom. Medzi jeho potenciálnymi rivalmi v súboji o stranícku nomináciu sú jeho niekdajší viceprezident Mike Pence či floridský guvernér Ron DeSantis.

(tasr)

  |  

OĽaNO: Referendum o predčasných voľbách bude predvolebnou kampaňou opozície za štátne peniaze

Referendum o predčasných voľbách bude predvolebnou kampaňou opozície za štátne peniaze. Napísalo to koaličné hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO) na sociálnej sieti.

Ako ďalej uviedlo, rozhodnutie prezidentky SR Zuzany Čaputovej vypísať referendum však rešpektuje. „Samotné referendum predsedu opozičnej strany Smer – sociálna demokracia (Smer-SD) Roberta Fica považujeme za zbytočné mrhanie peniazmi všetkých daňových poplatníkov," myslia si v OĽaNO.

Taktiež upozorňujú, že sa tak deje práve v ťažkých časoch celosvetovej energetickej krízy a obrovskej inflácie.

(sita)

  |  

Kirgizsko a Uzbekistan podpísali dohody o urovnaní sporov na hraniciach

Kirgizsko podpísalo niekoľko dohôd s Uzbekistanom, ktoré by mali dopomôcť k vyriešeniu sporov o hraniciach medzi týmito dvoma stredoázijskými štátmi, ako aj o spoločnom spravovaní dôležitej priehrady. Vo štvrtok to uviedlo kirgizské ministerstvo zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

Delegácie oboch krajín podpísali dohodu o ,,určitých častiach kirgizsko-uzbeckej štátnej hranice" počas návštevy uzbeckého ministra zahraničných vecí Vladimira Norova v kirgizskej metropole Biškek.

Niektoré časti 1400 kilometrov dlhej hranice medzi týmito krajinami totiž neboli riadne vytýčené, čo viedlo k občasným potýčkam medzi miestnymi obyvateľmi, najmä pre pastviny či zdroje pitnej vody.

Zdroj z kirgizského rezortu diplomacie však pre AFP uviedol, že hranice sú teraz ,,kompletne vytýčené".

Stredoázijské republiky tiež podpísali dohodu o spolupráci súvisiacej so spravovaním tamojších zdrojov vody, vrátane priehrady Kempír-Abad, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí. Priehrada, postavená ešte počas bývalého Sovietskeho zväzu, do ktorého patrili aj Kirgizsko a Uzbekistan, je súčasťou kľúčovej infraštruktúry tohto regiónu, kde obyvatelia často trpia nedostatkom vody.

Agentúra AFP pripomína, že podpísanie dohôd sa uskutočnilo po tom, čo kirgizské úrady zadržali viac ako 20 politikov a štátnych zamestnancov, ktorí proti podpisu dohôd protestovali.

Obsah dohody nie je známy. Jej odporcovia však uviedli, že Biškek sa bude musieť vzdať kontroly nad touto strategicky významnou priehradou, píše AFP. Kirgizský prezident Sadyr Žaparov však tieto tvrdenia označil za ,,sabotáž a provokáciu".

(tasr)

  |  

USA: Paula Pelosiho týždeň po napadnutí prepustili z nemocnice

Predsedníčka americkej Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová uviedla, že jej manžela Paula Pelosiho prepustili vo štvrtok z nemocnice. V nej ležal po tom, ako ho minulý týždeň napadol a ťažko zbil útočník s kladivom, ktorý sa vlámal do ich domu v San Franciscu.

Osemdesiatdvaročný Paul Pelosi utrpel traumu z tupého úderu na hlave a tele a liečia ho pre modriny, silné opuchy a iné zranenia. „Paul zostáva v starostlivosti lekárov, pretože pokračuje v dlhom procese zotavovania a rekonvalescencie. Teraz je doma,“ uviedla Pelosiová.

(sita)

  |  

Armáda postupuje vpred, povedal prezident Zelenskyj

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj povedal, že armáda postupuje vpred a ruskí okupanti sa sústredia na lode s obilím. V nočnom videopríhovore k národu však neuviedol podrobnosti o postupe ukrajinských jednotiek

„Čo sa týka frontu, chlapi postupujú vpred. Čo sa týka obilia, lode idú… A čo sa týka útočníkov, tí tiež… za loďami,“ vyhlásil Zelenskyj.

Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Valerij Zalužnyj predtým poznamenal, že Rusi strojnásobili intenzitu nepriateľských akcií v určitých oblastiach frontu, niekde až na 80 útokov denne. Zelenskyj však zdôraznil, že ukrajinské delostrelectvo sa stalo najsilnejším v Európe a jedným z najsilnejších na svete.

„Vždy to tak bude. Napriek fyzickej prevahe nepriateľa naši vojaci dosahujú lepšie výsledky. Našou prednosťou je zručnosť, inteligencia, viera v seba a našu krajinu,“ skonštatoval Zelenskyj.

(sita)