Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko: Vláda je ochotná ukončiť konflikt s Európskou komisiou o právnom štáte

Poľská vláda je ochotná ukončiť svoj konflikt s Európskou komisiou o zásadách právneho štátu, uviedol v piatok pre agentúru PAP hovorca vlády Piotr Müller.

V súvislosti so zmenami v súdnom systéme panuje medzi Poľskom a EÚ dlhotrvajúci konflikt. Súdny dvor Európskej únie udelil Varšave pred viac ako rokom pokutu milión eur denne za to, že Poľsko nerozpustilo disciplinárnu komoru Najvyššieho súdu. Jej úlohou je riešiť prehrešky poľských sudcov, kritici ju však považujú za spôsob trestania politicky nepohodlných sudcov. Peniaze sa strhávajú z európskych peňazí určených Poľsku.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller však v piatok nespresnil spôsob ukončenia konfliktu s Bruselom. Označil ho za ,,úplne zbytočný", ale na oboch stranách musí byť podľa neho ,,dobrá vôľa". Dodal, že vláda musí brať do úvahy ,,geopolitickú krízu, vojnu za východnými štátnymi hranicami Poľska, finančnú krízu... a inflačnú krízu".

V tejto téme však podľa hovorcu nie je vo vládnej koalícii zhoda. Politická formácia Solidárne Poľsko (SP) – euroskeptický spojenec väčšinovej strany Právo a spravodlivosť (PiS) – totiž kompromis s Bruselom odmieta.

,,Aj medzi nami, v našom politickom tábore, sú ľudia, ktorí sú [...] príliš radikálni a napríklad nevidia, že geopolitická, ekonomická a finančná situácia je oveľa zložitejšia," povedal Müller.

Poľsko patrí medzi niekoľko členských štátov EÚ, ktoré z Bruselu nedostali finančné prostriedky na obnovu po koronavírusovej pandémii. Ide o niekoľko miliárd eur, ktoré by tejto stredoeurópskej krajine pomohli proti vysokej inflácii, drahým energiám a následkom vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Civilisti musia odísť z Chersonskej oblasti, aby netrpeli

Civilisti musia byť odsunutí zo zón konfliktu v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, odkiaľ proruské úrady od polovice októbra odvádzajú civilistov pred postupujúcou ukrajinskou armádou. Vyhlásil to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, informuje o tom TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters, ktorý sa odvoláva na ruské médiá.

,,Tí, ktorí žijú v Chersone, by mali byť odvedení zo zón, kde prebiehajú nebezpečné boje. Civilné obyvateľstvo by nemalo trpieť ostreľovaním, protiútokmi alebo podobnými vojnovými akciami," uviedol Putin v príhovore na Červenom námestí v Moskve, kde sa prihovoril dobrovoľníkom pomáhajúcim s evakuáciou v Chersonskej oblasti.

Proruské oblastné úrady v Chersonskej oblasti, ktorú Putin počas slávnostnej ceremónie vyhlásil v septembri za súčasť Ruska, už týždne vyzývajú civilistov, aby opustili západnú časť tohto administratívneho regiónu. Proruskí predstavitelia tvrdia, že pomohli evakuovať už desiatky tisíce ľudí. Kyjev však odsun tamojšieho obyvateľstva prirovnal k sovietskym ,,deportáciám" ukrajinského ľudu.

Šéf proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov zverejnil vo štvrtok niekoľko videí, v ktorých opäť vyzval obyvateľov Chersonskej oblasti na odchod. Zároveň uviedol, že ruská armáda sa zrejme čoskoro vzdá územia na západnom brehu rieky Dneper.

Putin okrem toho v piatok uviedol, že Rusko v rámci čiastočnej mobilizácie nabralo do armády zhruba 318-tisíc ľudí. Šéf Kremľa v piatok tiež podpísal zákon, ktorý ruským úradom umožní mobilizovať ľudí, ktorí spáchali ťažké zločiny. Tento zákon sa však nevzťahuje na ľudí odsúdených za týranie detí, vlastizradu, špionáž alebo terorizmus.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Deti v školách musia byť v bezpečí, inšpirovať sa pôjdeme do Fínska

Deti v školách musia byť v bezpečí a my sa o to musíme postarať. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽANO). Slovensko sa chce v tomto smere inšpirovať Fínskom, kam predseda vlády odcestuje budúci týždeň spolu so zástupcami rezortu školstva a polície. Premiér avizuje vypracovanie analýzy a postupu, ako zlepšiť bezpečnosť na školách.

,,Radikalizácia študentov sa v poslednom období množí. Deje sa to prostredníctvom sociálnych platforiem. Inšpiráciu nachádzajú v zahraničí," skonštatoval Heger aj na margo štvrtkového (3. 11.) útoku študenta na strednej škole v Novákoch.

Premiér deklaruje intenzívnu komunikáciu so šéfom rezortu školstva na tému bezpečnosti na školách. Inšpirovať sa pôjdu aj do Fínska. ,,Beriem so sebou aj policajného prezidenta, aby sme sa pozreli, akým spôsobom rezort školstva a polícia spolupracujú v tejto otázke," priblížil.

Predseda vlády avizuje vypracovanie analýzy a postupu. ,,Navrhovať potom budeme aj konkrétne kroky," podotkol.

(tasr)

Minúta  |  

Premiér: Referendum je kampaň Fica, takáto zmena ústavy môže vyvolať nestabilitu

Januárové referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie je kampaňou šéfa Smeru-SD Roberta Fica, ktorý si chce zabezpečiť beztrestnosť po voľbách. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽANO). Referendom by podľa neho došlo k takému zásahu do Ústavy SR, že môže vyvolať nestabilitu počas volebného obdobia. Tvrdí, že vláda potrebuje na presadenie programu štyri roky, na ktoré dostala mandát od občanov.

Referendum považuje premiér za legitímny nástroj na to, aby ľudia vyjadrili svoju vôľu. Plánovaný plebiscit však považuje za kampaň Fica za štátne peniaze. "Na to, aby si Robert Fico zabezpečil svoju beztrestnosť a návrat k moci, zneužije čokoľvek, zneužije aj ústavu a chce zaviesť takéto prvky destabilizácie," povedal Heger novinárom počas výjazdu v Martine.

"Treba si uvedomiť, že je to taký zásah do ústavy, ktorý môže potom postupne vyvolať nestabilitu počas volebného obdobia. Preto občania dávajú mandát na štyri roky, aby počas nich mohli naplniť svoj politický program," skonštatoval premiér. Kratšie obdobie nepovažuje za dostatočné.

Referendum bude 21. januára 2023. Termín určila prezidentka Zuzana Čaputová. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena Ústavy SR. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

(tasr)

Minúta  |  

Smer-SD odmieta, že by referendum bolo jeho kampaňou, kritizuje prezidentku

Opozičný Smer-SD odmieta, že by referendum o možnosti skrátiť volebné obdobie bolo jeho kampaňou. Kritizuje prezidentku Zuzanu Čaputovú, že ho nevyhlásila na termín samosprávnych volieb, ale obrátila sa opäť na Ústavný súd SR, čo oddialilo celý proces. Keďže parlament podľa šéfa Smeru-SD Roberta Fica nechce zmeniť Ústavu SR v súvislosti s predčasnými voľbami, treba to dosiahnuť referendom. Strana plánuje pred referendom približne dvojtýždňovú kampaň formou bilbordov, prípadne aj zhromaždení.

Fico tvrdí, že momentálne nie je možné urobiť predčasné parlamentné voľby, dosiahnuť sa to dá len zmenou ústavy. "Sme jediná krajina na svete, ktorá nevie zorganizovať predčasné voľby, lebo to vraj nemáme napísané v ústave," vyhlásil na piatkovej tlačovej konferencii. Kritizuje za to prezidentku, keď sa ešte po prvom vyzbieraní podpisov na iniciovanie referenda obrátila na Ústavný súd SR. Ten povedal, že na to, aby sa cez referendum mohlo rozhodnúť o predčasných voľbách, sa musí zmeniť ústava.

Podľa Fica nejde o kampaň Smeru-SD, keďže sa len obrátili na ľudí, vzhľadom na to, že koalícia nechce zmeniť ústavu. Referendum je podľa neho legitímnou cestou a je potrebné, aby bolo v ústave uvedené, že sa dá rokovať o predčasných voľbách.

Prezidentka urobila podľa Smeru-SD všetko preto, aby nebolo referendum úspešné, keď ho vyhlásila na termín, ktorý podľa Fica nebude nikomu vyhovovať. Tvrdí, že hlava štátu chráni súčasnú vládu.

Referendum bude 21. januára 2023. Termín určila prezidentka. Ľudia sa budú môcť vyjadriť, či súhlasia s tým, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie referendom alebo uznesením Národnej rady SR. Má to zabezpečiť zmena Ústavy SR. Referendum inicioval Smer-SD s ďalšími opozičnými stranami. Žiadali dve otázky, tú o bezodkladnej demisii vlády dala prezidentka posúdiť Ústavnému súdu SR. Ten vyhlásil, že nie je v súlade s ústavou. Otázka preto v referende nebude.

(tasr)

Minúta  |  

Na údajný vývoz súčiastok pre ruskú vojenskú techniku sa bude premiér Heger pýtať aj Sulíka

Predseda vlády Eduard Heger (OĽaNO) sa zaujíma o problematiku údajného vývozu súčiastok zo Slovenska, ktoré mohli skončiť v ruskej vojenskej technike. Ako dnes povedal pre médiá, o vypracovanie analýz v danej veci požiadal rezort obrany aj rezort hospodárstva, ktorý je zodpovedný za vývozné licencie. Na záležitosť sa chce opýtať aj exministra hospodárstva Richarda Sulíka (SaS), ktorý rezort viedol do augusta.

„Naše stanovisko, čo sa týka podpory Ukrajiny, je nemenné. Je to náš priamy sused a dobrý priateľ a budeme ho naďalej podporovať," zdôraznil Heger. Ak by sa vývoz súčiastok do Ruska potvrdil, vláda podľa neho podnikne konkrétne kroky. „Urobíme všetky nápravné kroky, ktoré budú nevyhnutné, lebo sankcie určite porušovať nechceme. A verím, že ani neporušujeme," vyhlásil Heger.

Podľa Denníka N môžu byť zo Slovenska vyvážané súčiastky do iných krajín, ktoré ich následne poskytnú Rusku, prípadne vyvážané priamo do Ruska, kde môžu skončiť ako súčasť vojenskej techniky. „Ide o ložiská, stroje na výrobu časti pneumatík a aj celé motory," uviedol denník. Doplnil, že colníci si pri potvrdení pre vývoz zrejme neoverili, či je možné tovar použiť aj na výrobu vojenskej techniky.

(sita!

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.