Preskočiť na obsah
Minúta  |  

The Guardian: Rusko sa svojim ustupujúcim vojakom vyhráža zastrelením

Pre nízku morálku a neochotu bojovať začali ruské sily pravdepodobne nasadzovať jednotky, ktorých príslušníci sa vlastným ustupujúcim vojakom vyhrážajú zastrelením.

Podľa britského denníka The Guardian to tvrdí britské ministerstvo obrany. Moskva takéto jednotky používala aj v iných vojnových konfliktoch.

Správa zverejnená v piatok ráno opísala tieto ruské jednotky ako ,,bariérové", používané velením, keď chce vojakov odradiť od dezercie a prinútiť ich k boju.

Podľa správy denníka The Guardian údajne ruskí generáli nedávno pravdepodobne od veliteľov svojich jednotiek chceli, aby proti dezertérom použili zbrane, a to vrátane povolenia na streľbu s možným usmrtením, ktorej však musí predchádzať slovné varovanie.

Generáli tiež pravdepodobne chcú, aby jednotky udržali obranné pozície aj za cenu smrti ich obrancov.

Taktika strieľania dezertérov pravdepodobne svedčí o nízkej kvalite, nízkej morálke a nedisciplinovanosti ruských síl, konštatuje The Guardian.

(tasr)

Minúta  |  

Sunak a Morawiecki hovorili o posilnení východného krídla NATO

Britský premiér Rishi Sunak hovoril v piatok so svojím poľským náprotivkom Mateuszom Morawieckim o posilnení východného krídla Severoatlantickej aliancie (NATO). TASR o tom informuje podľa správy britskej spravodajskej stanice Sky News.

Počas raňajšieho telefonátu spolu Sunak a Morawiecki hovorili aj o situácii v Bielorusku a tom, ako Spojené kráľovstvo dôsledne sleduje vývoj situácie. ,,Pri diskusii o situácii v Bielorusku uviedol premiér (Sunak), že Spojené kráľovstvo pozorne sleduje vývoj a vo svetle pokračujúcej ruskej agresii stojí na strane Poľska," uvádza Downing Street vo vyhlásení.

,,V rámci snáh o odstrašovanie na východnom krídle (NATO) zvyšuje Spojené kráľovstvo schopnosti svojej armády a navýšila svoju aktivitu v Spoločných expedičných silách (JEF) v baltskom regióne," uviedol Sunak.

Premiéri sa počas spoločného rozhovoru tiež zhodli na potrebe ďalej vysielať silné signály ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, že zastrašovanie nebude fungovať.

Spojené kráľovstvo, Poľsko a Ukrajina v septembri oznámili, že budú rozvíjať trojstrannú spoluprácu, a to posilnením svojich obranných schopností a východného krídla NATO.       

(tasr)

Minúta  |  

Axios: Trumpov tím plánuje 14. novembra oznámiť prezidentskú kandidatúru

Najbližší tím bývalého amerického prezidenta Donalda Trumpa diskutuje o tom, že 14. novembra odštartuje Trumpovu prezidentskú kampaň. V piatok to napísal americký spravodajský portál Axios s odvolaním sa na tri zdroje, ktoré sú oboznámené s touto záležitosťou, informuje agentúra Reuters.

Trump vo štvrtok jasne naznačil, že by sa mohol opätovne uchádzať o post šéfa Bieleho domu. Na mítingu v americkom štáte Iowa povedal, že v roku 2024 bude ,,veľmi pravdepodobne znova" kandidovať.

,,Aby bola naša krajina úspešná, bezpečná a slávna, budem veľmi, veľmi, veľmi pravdepodobne znova kandidovať," vyhlásil exprezident na prvom zo štyroch mítingov, ktoré za päť dní absolvuje v rámci podpory republikánskych kandidátov v budúcotýždňových voľbách v Spojených štátoch.

Trump vo štvrtok večer zároveň zopakoval svoje nepodložené tvrdenie, že v roku 2020 prehral v prezidentských voľbách s Joeom Bidenom pre rozsiahle podvody.

Voľby známe ako ,,midterm elections" sa konajú v polovici funkčného obdobia úradujúceho prezidenta. Američania v nich v utorok 8. novembra rozhodnú okrem iného o rozdelení síl v americkom Kongrese a guvernéroch kľúčových štátov. Výsledky volieb budú smerodajné pre politickú situáciu v USA do najbližších volieb prezidenta v roku 2024.

(tasr)

Minúta  |  

Scholz: Nemecko a Čína sú proti nasadeniu akejkoľvek jadrovej zbrane na Ukrajine

Nemecko a Čína sú proti použitiu akejkoľvek jadrovej zbrane vo vojne na Ukrajine. V piatok to uviedol nemecký kancelár Olaf Scholz počas návštevy Číny. TASR správu prevzala z agentúry AFP.

,,Tu v Číne každý vie, že eskalácia (vojny na Ukrajine) by mala následky pre nás všetkých," povedal Scholz novinárom. Zároveň zdôraznil, že použitie taktickej jadrovej zbrane je pre všetkých neprípustné. ,,Som rád, že sme sa aspoň na tomto zhodli," dodal.

Nemecký kancelár po rozhovore s čínskym prezidentom Si Ťin-pchingom povedal, že vojna na Ukrajine je nebezpečná pre celý svet. Scholz ešte predtým požiadal, aby Peking využil svoj ,,vplyv" na Moskvu, aby zastavila vojnu na Ukrajine.

Noviny The New York Times (NYT) v stredu citovali nemenovaných amerických predstaviteľov, podľa ktorých ruské velenie nedávno diskutovalo o tom, kedy a ako by Moskva mohla použiť taktickú jadrovú zbraň na Ukrajine. Šéf Kremľa Vladimir Putin sa na týchto diskusiách nezúčastnil a naďalej nič nenasvedčuje tomu, že by sa ruská armáda rozhodla nasadiť jadrové zbrane.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí v stredajšom vyhlásení zopakovalo svoj záväzok v súvislosti so zabránením vypuknutiu jadrovej vojny a zdôraznilo, že Moskva považuje zamedzenie vzniku konfliktu s použitím jadrových zbraní za najvyššiu prioritu.

(tasr)

Minúta  |  

Poľsko: Vláda je ochotná ukončiť konflikt s Európskou komisiou o právnom štáte

Poľská vláda je ochotná ukončiť svoj konflikt s Európskou komisiou o zásadách právneho štátu, uviedol v piatok pre agentúru PAP hovorca vlády Piotr Müller.

V súvislosti so zmenami v súdnom systéme panuje medzi Poľskom a EÚ dlhotrvajúci konflikt. Súdny dvor Európskej únie udelil Varšave pred viac ako rokom pokutu milión eur denne za to, že Poľsko nerozpustilo disciplinárnu komoru Najvyššieho súdu. Jej úlohou je riešiť prehrešky poľských sudcov, kritici ju však považujú za spôsob trestania politicky nepohodlných sudcov. Peniaze sa strhávajú z európskych peňazí určených Poľsku.

Hovorca poľskej vlády Piotr Müller však v piatok nespresnil spôsob ukončenia konfliktu s Bruselom. Označil ho za ,,úplne zbytočný", ale na oboch stranách musí byť podľa neho ,,dobrá vôľa". Dodal, že vláda musí brať do úvahy ,,geopolitickú krízu, vojnu za východnými štátnymi hranicami Poľska, finančnú krízu... a inflačnú krízu".

V tejto téme však podľa hovorcu nie je vo vládnej koalícii zhoda. Politická formácia Solidárne Poľsko (SP) – euroskeptický spojenec väčšinovej strany Právo a spravodlivosť (PiS) – totiž kompromis s Bruselom odmieta.

,,Aj medzi nami, v našom politickom tábore, sú ľudia, ktorí sú [...] príliš radikálni a napríklad nevidia, že geopolitická, ekonomická a finančná situácia je oveľa zložitejšia," povedal Müller.

Poľsko patrí medzi niekoľko členských štátov EÚ, ktoré z Bruselu nedostali finančné prostriedky na obnovu po koronavírusovej pandémii. Ide o niekoľko miliárd eur, ktoré by tejto stredoeurópskej krajine pomohli proti vysokej inflácii, drahým energiám a následkom vojny na Ukrajine.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Civilisti musia odísť z Chersonskej oblasti, aby netrpeli

Civilisti musia byť odsunutí zo zón konfliktu v Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny, odkiaľ proruské úrady od polovice októbra odvádzajú civilistov pred postupujúcou ukrajinskou armádou. Vyhlásil to v piatok ruský prezident Vladimir Putin, informuje o tom TASR podľa správ agentúr AFP a Reuters, ktorý sa odvoláva na ruské médiá.

,,Tí, ktorí žijú v Chersone, by mali byť odvedení zo zón, kde prebiehajú nebezpečné boje. Civilné obyvateľstvo by nemalo trpieť ostreľovaním, protiútokmi alebo podobnými vojnovými akciami," uviedol Putin v príhovore na Červenom námestí v Moskve, kde sa prihovoril dobrovoľníkom pomáhajúcim s evakuáciou v Chersonskej oblasti.

Proruské oblastné úrady v Chersonskej oblasti, ktorú Putin počas slávnostnej ceremónie vyhlásil v septembri za súčasť Ruska, už týždne vyzývajú civilistov, aby opustili západnú časť tohto administratívneho regiónu. Proruskí predstavitelia tvrdia, že pomohli evakuovať už desiatky tisíce ľudí. Kyjev však odsun tamojšieho obyvateľstva prirovnal k sovietskym ,,deportáciám" ukrajinského ľudu.

Šéf proruskej okupačnej správy v Chersonskej oblasti Kirill Stremousov zverejnil vo štvrtok niekoľko videí, v ktorých opäť vyzval obyvateľov Chersonskej oblasti na odchod. Zároveň uviedol, že ruská armáda sa zrejme čoskoro vzdá územia na západnom brehu rieky Dneper.

Putin okrem toho v piatok uviedol, že Rusko v rámci čiastočnej mobilizácie nabralo do armády zhruba 318-tisíc ľudí. Šéf Kremľa v piatok tiež podpísal zákon, ktorý ruským úradom umožní mobilizovať ľudí, ktorí spáchali ťažké zločiny. Tento zákon sa však nevzťahuje na ľudí odsúdených za týranie detí, vlastizradu, špionáž alebo terorizmus.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.